Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Hraničné pohorie

Ali ticho načúvala novým informáciám z liečiteľstva. Vlastne toto boli jediné informácie, ku ktorým sa kedy dostala. Bola za ne rada? Asi. Využila by ich, keby šlo do tuhého? Nie. Ona by si nepomohla, aj keby to znamenalo, že zomrie. Nestála o pomoc - smrť by ňou bola. Zbaviť sa Conana a všetkých tých spomienok? Lenže ten idiot by jej zomrieť nedovolil a... Tmavú z hlavy dostala zmienka o mágiach? Pravdou bolo, že odkedy sa na ostrovy dostala, cítila isté súznenie s vodou. No, aspoň väčšie ako doteraz. Akoby jej skutočne začínala rozumieť viac. Musela to vyskúšať, ale to mohlo počkať.
Síce sa vlčka upratala do úzadia, keď Shine nechala pomocou mysle vyrásť ďalší endemit ostrovov, Alina sa obzrela cez svoj chrbát. Ako to spravila? Na rastlinku však nedovidela poriadne a teda sa nechala stiahnuť späť vlastnými myšlienkami, nestarajúc sa moc o slová vlčice.
Keď sa jej smerom znovu ozvala čierna liečiteľka, Alina sa donútila vstať. Nebolo jej to síce dvakrát po chuti, ale morálka (aspoň ten zvyšok, ktorý si uchovala) ju nútila sa aspoň tváriť, že si milosť a múdrosť vlčice cení. A asi bola za svoje rozhodnutie pripojiť sa skutočne rada, lebo Shine pred sebou vyrástla byľku s krásnymi modrými kvietkami. Tmavá si sadla asi meter od oboch vlčíc a začala modré kvietky obdivovať. Jasné, vlk od mora a jeho obľúbená farba bola modrá, no Ali si nemohla pomôcť. Všetko, čo i len odtieňom pripomínalo morské vlny, bolo niečo, čo milovala. Žeby preto tá náklonnosť k Northii? Jej oči boli skutočne prekrásne, aj keď by to nahlas nepriznala, ale nachádzala v nich pokoj - rovnako ako pri pohľade na vodu. To už len rýchlo odvrátila pohľad od Bielohnedej, aby si ešte nemyslela, že je divná (nie že by to bolo divnejšie, ako jej útok pri tom horskom jazere) a znovu sa zamerala na modré kvietky, o ktorých ich Shine poučovala.

× Napiš v horách/vyhlídce jeden post alespoň po dobu čtyř dní 1/4

Ali ticho načúvala slovám Shine i Northie. Stále celkom netušila, kam sa to dostala a prečo presne sa na ostrovoch objavila? Žeby padla, tak tvrdo na hlavu, že sa jej toto celé iba sníva? Každý vlk tu bol, tak milý a priateľský... teda až na tých dvoch votrelcov, ktorí však zmizli, tak isto rýchlo ako sa objavili. Stále im neverila, aj keď sa na ňu hneď nevrhli. Samcom sa proste veriť nedalo a ten jeden, čo v nej žil bol viac než dosť.
Celkom ju okúzlila Northia svojou znalosťou v bylinách. Ona takú znalosť nemala. Ak ju niečo bolelo, vyspala to. Viac sa o seba starať neunúvala. Bolo však zaujímavé o tom počúvať, určite by to v budúcnu mohla využiť.
Alina dvom parazitom nevenovala ani to kývnutie na šťastnú cestu. Bola rada, že zmizli, predtým ako by sa jej niečo stalo. Znovu sa viac uvoľnila a prestala sa ježiť na zátylku. Ostala však bližšie u Northii, keďže ani u tej Čiernej si nebola istá s plnou dôverou. Obe vlčky však nasledovala bez námietok.
Shine im predstavila ďalšiu rastlinku, ktorá na ostrovoch rástla. Plazivec by taktiež nemusel byť uplne od veci. Pomyslela si Ali, no držala jazyk za zubami, tak ako i zvyšok cesty k úkrytu.
Keď ich vlčica konečne dostala z dažďa, Ali si začala jaskyňu obhliadať. Nebola veľká, ale každá z nich mala dosť miesta pre vlastné miesto na spanie. Otriasla zo seba vodu, ktorou bola premočená ako myš a zamerala sa na jeden útulný kútik úplne vzadu. Bol tmavý a ona sa tam mohla stratiť, utriediť si myšlienky a popremýšľať, čo ďalej?
Venovala jeden pohľad Shine, ktorej sa tak nejak očami (alebo skôr okom) snažila povedať ďakujem a ticho šepla jej bielohnedej spoločníčke: "Ja... potrebujem chvíľu pre seba, ak to chápeš." S tými slovami sa pobrala na zvolené miesto v rohu jakyne, otočila sa raz a schúlila sa do klbka, chrbát otočený k vlčkám. Nechystala sa spať, i keď jej klipkali viečka. Bála sa Conana, že sa prebudí ako on a neodpustila by si, ak by tie vlčice napadol. Bol jej zodpovednosť a ona sa ho rozhodla držať v úzadí, čo najdlhšie bola schopná.

//Prekliate jazero

× Napiš v horách/vyhlídce jeden post alespoň po dobu čtyř dní 1/4

Čierna vlčica so zlatými odznakmi a podivnými ozdobami po celom tele sa predstavila, ako Shine. Pôsobila veľmi priateľsky a dokonca im ponúkla pomoc a prístrešie. Tiež ich oboznámila s liečivkou, o ktorej Alina nikdy nepočula. Avšak predstava pekných červených kvietkov sa vlčke páčila. Trychtýřek... opakovala si Ali. Možno by ho mohla používať na dezinfekciu rán? Predsa jej predné labky boli v neustálej bolesti z dier, ktoré si tam sama vyhrýzla.
Ako väčšinu času, Tmavá prenechala rozhovor Northii a ona iba ticho načúvala. Bielohnedá spoločníčka sa chcela od Shine naučiť viac. Znamená to, že bude dlhšiu dobu tráviť s viacerými vlkmi? Hneď ako na túto myšlienku došlo, naschvál sa tu zjavili ďalší dvaja a tentoraz... Vlci! Nie, spoločnosť pretrpieť vie, ale samcov? Okrem toho obaja vyzerali, že by ju jedným cvaknutím zubov spacifikovali a Shine ich chcela zobrať zo sebou?! Aline sa naježil biely chrbát a uši mala prilepené k hlave. Vôbec! Nikdy! Ani za nič! Taktiež nepomáhalo, že si jak ju, tak ostatné, ten jeden ukecaný prezeral ako korisť. Druhý vlk zas moc vtieravý nebol a ukončil zoznamovanie iba pozdravom. To však nemenilo nič na tom, že Alina mala chuť stiahnuť chvost medzi nohy a zdrhnúť.
Northia sa ozvala o počasí a tým aspoň na chvíľu zamestnala Alinu myseľ. Obrátila svoje fialkové zraky na jedinú vlčicu, z ktorej sa jej neježila srsť a snažila sa potlačiť narastajúci strach z prítomnosti cudzích vlkov. "No, pri takomto počasí musíme byť ostražité. Určite nebude prínosom upchatý nos - predsa sa potom dosť ťažko ochránime pred nástrahami," pohliadla na dvoch samcov, z očí sršajúc blesky hromy. Neverila im ani ten ich nos medzi očami. Falošníci, určite plánujú niečo zlé.
Než však stihla uštedriť ďalší škaredý kukuč, Shine sa rozhodla vyraziť do úkrytu a akonáhle sa za ňou pohla Northia, Alina sa vybrala pár krokov za ňou. Nie moc blízko, ale ani moc ďaleko - čo ak sa na ňu predsa pokúsia tí dvaja skočiť?

× Zauvažuj nad nejlepší akcí pro přežití potopy (ve čtyřech vlcích)

Odmena za min.10 dní - 10kšm a 1 minca

A svojich 19 bodíkov rozdeľujem na: 2 tlapky do zák. elementu (voda) za 14 bodov + zvyšných 5 bodov na kšm poprosím (2x2body - 3kšm a 1x1bod - 1kšm)

Všetko Aline zapísať ofc!
Ďakujem za mučenie, bola to fun

Zapsáno.

Northia, Shine

Kam sa to zas Ali zaplietla? Vážne sa ju Northia znovu rozhodla ťahať po všetkých čertoch a ona... Ona bola ona a presne preto si svoju nevôlu, voči tomuto nápadu, nechala pre seba. Bodaj by bola spadla na tú hlavu tvrdšie, teraz by nemusela riešiť interakcie s nikým. No, nemohla Bielohnedú odmietnuť. Od začiatku sa k nej chovala milo, i keď sa ju Conan pokúsil napadnúť a to ani Northia nevedela. Kto vie, čo si o Aline vôbec myslela - že je blázon - pri najlepšom. Presne preto by jej bok už na dlhšiu dobu neopustila, aspoň dokým sa Conan nerozhodne znovu úradovať. Bola jej zaviazaná a spoločnosť jej aspoň napomáhala neupadať do vlastného žiaľu a šialenstva. "Mhm," hmkla napokon za spoločníčkou a rozhýbala unavené labky, premrznuté studeným dažďom. Už aby to prestalo!
Tmavá bola rada, že ju Northia predstavila. Zaskočilo ju, že bola nazvaná 'kamarátkou?' Skutočne sa neprepočula? Ona mala kamarátku? Chvost sa jej zahengal zo strany na stranu pri pomyslení, že by ju niekto skutočne takto vnímal. Ale znovu to ale! Prečo nemohlo byť raz niečo jednoduché?! Srsť na zátylku sa jej ježila z vlastnej komplikovanosti. Lenže kamarát znamenal vzťah, vzťah znamenal záväzok a záväzok znamenal vernosť - nekorešpondovatelné s Conanom. A zas sa dostávala do toho kruhu, ktorý napokon skončil iba jej bolesťou a radosťou toho imbecila...
Alina potriasla hlavou, akoby sa znovu dostala z istého tranzu. A hneď na to sa jej myšlienky stočili k Northii, ktorá sa odkýchla, až k zemi. Tmavej to vykúzlilo mierny úškrnok na tvári, i keď vlčku ľutovala, keďže neznela, že by jej bolo dvakrát dobre a síce by to nahlas nepriznala, možno - skutočne len možno - mala miernu obavu o jej kamarátku? Aj keď stále nemohla uveriť, že to s tou kamarátkou myslela Northia vážne. "Ak... by tu bolo niečo, ako by si jej mohla pomôcť," ozvala sa ticho i Alina, aby podporila svoju chorľavejúcu spoločníčku.

//Tichá zátoka (cez Kvitnúcu lúku)

Northia vyzerala smutne? Ali nechápala, prečo si prilepila uši k hlave. Bolo to snáď kvôli nej? Rozsmútila ju tým, že sa nechcela rozprávať o jej nenávisti k svorkám? Alebo mala sama v hlave chaos, rovnako ako Tmavá? Žiadne ďalšie slová však na túto tému nepadli a tak i Alina ostala potichu, kráčajúc, tak ako vždy, pár krokov za Bielohnedou.
Vlčkina pochmúrna nálada sa však vytratila, keď sa pred nimi objavil šedý vlk s vozíkom. Alina bola raz a znova úplne zmätená. Kto, že to? No, nestihla sa ani spýtať a už tam jej spoločníčka trielila s nadšením.
Tmavá istú chvíľu váhala, nevedela, čo si o tejto celej situácii myslieť. Hlavne bolo v okolí cítiť mnoho cudzích vlkov, ktorí tu boli, pravdepodobne s rovnakým zámerom, ako oni - nájsť útočisko pred stúpajúcou vodou. Alebo žeby to bolo kvôli tomu podivnému starčekovi s vozíkom? Nakoniec sa, ale jala nasledovať Northiu k čudesnému predajcovi.

Po nákupe

Keď sa k Ali vrátila i Northia, zalialo ju plno otázok. Odkiaľ sa vzali tie podivné kamienky, ktoré dala starcovi? Čo presne boli tie 'mágie' a taktiež ako bolo možné, že jej tie labkové lektvary dodali moc? Kto vlastne bol pán Wu? Odkiaľ bola tá vec na kolesách? Toľko otázok a... ani jedna neunikla von z Alininej papule. Síce by rada poznala odpovedi, ale teraz bolo dôležitejšie nájsť ďalší suchý kúsok, kam sa budú môcť, aspoň dočasne uchýliť.

Nákup:
Stav účtu pred - 20 KŠM, 5 rubínov a 3 mince
Prevod - 2 mince na 80 KŠM, 1 rubín na 10 KŠM
Kupuje - 2. lvl do zák. elementu (voda) 50 KŠM, 3. lvl do zák. elementu (voda) 60 KŠM - Spolu: 110 KŠM
Stav účtu po - 0 KŠM, 4 rubíny, 1 minca

Schváleno

× Zlepši své dovednosti (nákupem u Wua či návštěvou mistra - včetně obchůdků a svatyně z první fáze)

//Zlatý les

A zase raz sa bielohnedá začala starať. Bola za jej ochotu pomôcť vďačná? Možno kedysi áno, ale teraz jej to prišlo ako zbytočné. Jej minulosť bola jej, tak ako Alinina bola Alinina a nikto okrem nej ju poznať nemusel. A určite nie niekto, koho poznala sotva pár hodín. "Na tom nezáleží, proste k nim nechovám náklonnosť..." znovu sa ticho ozvala, dávajúc si pozor na tón hlasu. Bola to citlivá téma, ale nechcela byť na nevinnú vlčku nepríjemná. Predsa netušila, čo všetko sa jej stalo - vlastne netušila nič a tak to plánovala Alina i nechať.
Brodiť sa vo vode, ktorá im zmáčala, no pravdepodobne aj brucho, nebolo na zozname aktivít, ktoré si na dnes Ali naplánovala. Normálne by skákala radosťou, keď by sa ocitla na pláži, no toto bolo iba čisto močarisko. Voda tu bola všade a bola pekne studená, keďže zima už skutočne klopala pomaly na dvere. Northii dala za pravdu, skutočne táto scenéria vyzerala nebezpečne a preto bez akýchkoľvek námietok či zbytočných slov, ktoré boli pri Ali skôr vzácne ako zbytočné, nasledovala vlčicu smerom do bezpečia.

//Hraničné pohorie (cez Kvitnúcu lúku)

× Zamiř do bezpečí

Keď Northia opomenula jej nevrlosť, Alinou zatriaslo. Ona a nepríjemná? Nie, len nemala svorky v láske, čo na tom nevedela pochopiť? Ten bod, kedy spomenula, že nechce čuchať fialky zo spodu, Ali chápala. Asi nie je časté, že sa na ňu vyrúti ten istý vlk, s ktorým sa vyberie na cestu, ale ona za to nemohla! Nechcela byť zlá, nemyslela to tak... Tmavá začala nepokojne prešľapovať a zadívala sa na rany, ktoré sa tiahli cez jej predné labky. Keby pred ňou práve niekto nesedel, asi by sa do nich pustila ešte viac. Nemienila však ukazovať svoju slabosť a tak iba upriamila svoj zrak späť na spoločníčku a zhlboka sa nadýchla. "Prepáč... Nemyslela som to tak," odmlčala sa, ale za chvíľu pípla znovu, "len proste nemám svorky rada, to je všetko."
Keď Alina dojedla, bielohnedá zavelila, že by sa mali presunúť na vyššie položené miesta a s tým taktiež vyrazila von z úkrytu do nehostinného počasia. Vlčica jej musela dať za pravdu - úkryt, v ktorom sa nachádzali, začínal presakovať spodnou vodou, keďže zem ňou už bola presítená. Netrvalo by dlho a pravdepodobne by ich odtiaľto zima vyštvala tak či tak, Alina teda vstala a začala Northiu slepo nasledovať, stále netušiac, prečo sa za ňou motala ako jej chvost.

//Tichá zátoka

Aby nemala Northia chvíľu kľudu, kým si Alina čistila zablatený kožúšok, ona znovu vytiahla voľačo so svorkou. Ali nachvíľu zastavila s jazykom stále prilepeným o špinavú srsť, neveriacky pozerajúc na bielohnedú. To sa skutočne nemôže ani nažrať bez toho, aby jej do toho kecala? Načo tu potom lovili, keď sa z toho ide zosypať? "Vysvetľuj si, čo chceš, len ma z toho vynechaj..." zamrmlala a ďalej si začala oblizovať špinavé brucho.
Keď zo seba konečne, ako tak, dostala hlinu, pozrela na srnku pred ňou. Žalúdok jej vyhrával serenády a... pozrela na Northiu, ktorá zas chcela niekam ísť. "Nechceš si aspoň naplniť bachor pred cestou?" otázala sa jej ticho. Sliny už ledva držala v papuli a či už sa k nej Northia pridala, či nie, Ali sa zahryzla do jednej zo zadných končatín, ktorú napokon oddelila od zvyšku, trhajúc mäso od kostí.
Tmavá si uvedomovala, že ich tlačí čas. Zem v ich úkryte bola celá premočená do bodu, kedy sa už ťažko dala nazvať zemou. Doslova stáli vo vode a teda Alina pochopila, že svoj odpočinok bude musieť preložiť. Preto rýchlo sprášila, čo najviac vedela. Ak skutočne tá voda stúpne, nebude mať už mnoho príležitostí si niečo uloviť.
Keď bola hotová, upriamila svoje fialové zraky na jej spoločníčku, oblizujúc si z ňufáku posledné zbytky krvi. "Pripravená," pípla Northiiným smerom, čakajúc na jej ďalšie kroky.

Alina sa práve pozviechala na labky, otriasajúc zo seba lístie a bahno, čo sa jej prilepili na srsť, keď k nej prišla Northia. Ako doteraz, znovu vyzerala plná obáv či si nejak neublížila. Ali sa musela pousmiať z jej večnej ustráchanosti, ešte aj za maličkosť, akou bola táto. "Vporiadku, neboj," ticho odpovedala, pozerajúc sa na srnku. "Poďme už z toho dažďa..." pípla a chytila znovu nohu koristi, trhajúc s ňou, ako predtým. Northia sa jej jala pomôcť, za čo jej Ali ticho ďakovala, keďže skutočne nechcela zas skončiť s papulou plnou hliny.
Nebolo to najjednoduchšie, ale napokon sa vlčiciam podarilo dotiahnuť druhú mŕtvolu do ich úkrytu. Síce keď Ali pustila srnku na zem, veľa miesta tam pre ne dve neostávalo, stále bola schopná udržať si pár dĺžok priestoru pre seba samú, aspoň aby sa posadila a očistila si kožuch od zvyšného blata. Síce neplánovala ako predjedlo žrať zeminu, ale lepšie sa umyť, ako keď by sa jej malo bahno na srsti zasušiť a polepiť jej chlpy dohromady.

× Vydej se hledat bezpečné místo (minimálně 5 postů) - 5/5

Keď Northia uviedla svoje dôvody, pridať sa do svorky, Alina iba hmkla ako odpoveď. "Aha..." zamrmlala. Vedela jej dôvod pochopiť - svorka pre ňu tiež kedysi predstavovala bezpečie, dokým sa to všetko nerozpadlo. Taktiež vlčka nespôsobila nijak samotársky či by z nej šiel strach a teda by sa mohla skutočne stať ľahkou korisťou pre kohokoľvek- napríklad pre takého Conana, keď už sa o tom bavili. Preto jej k tomu viac nerozprávala, tak či tak plánovala zdúchnuť, akonáhle sa počasie ukludní a teda nebolo na nej, aby jej rozhodnutia komentovala.
Krv. Žrádlo. Konečne! Aline žalúdok škvŕkal už v horách, kedy vôbec naposledy jedla? Síce by bola viac stála o tie ryby z jazera, ale kto sa mohol sťažovať, keď im sem pred labky padli nie jeden, ale rovno dvaja kopytníci? Kým teda Northia zlikvidovala jeleňa a šla obzrieť ich dočasný úkryt, Ali sa rozišla smerom, ktorým bielohnedá ukázala na druhú korisť. A nemýlila sa! Skutočne tam ležala srnka. Hrudník sa jej už temer nedvíhal, bolo len otázkou času, kedy naposledy vydýchne a tak Tmavá neváhala a zbavila ju jej trápenia.
Keď srnke prehryzla hrdlo, chvíľu na ňu ostala civieť, premýšľajúc, ako ju dostane do úkrytu? A ako tam dostanú toho jeleňa? Veď ten bol dvakrát tak veľký i ťažký. Napokon sa rozhodla to skúsiť sama a teda chytila zadnú nohu srny a začala trhať hlavou, zabárajúc pazúry do zeme. Chvíľu sa jej i darilo, pohla s ňou raz, potom znovu a potom... bác! Vlčke sa pošmykla jedna z jej zranených predných na mokrom lístí a ona si natĺkla papulu o blatovú zem. Výborne, teraz sa môže celá čistiť...

× Vydej se hledat bezpečné místo (minimálně 5 postů) - 4/5
× Ulov si na horší časy

//Zubria pláň

Nakoniec to s tou pomocou vlčica vzdala. Vyzeralo, že pochopila, že to s Alinou nemá zmysel. Tmavá za to bola vďačná, nemala zrovna náladu rozoberať s cudzinkou jej hlavu. Predsa bola na Alinom krku, tak nech si s ňou poradí ona. Čo ju však zaujalo, bol štýl, akým jej Northia odpovedala. Akoby na chvíľu zabudla byť celá pozitívna s riešením na všetko. Alina, ale bola posledná, ktorá by vedela, ako s vlkmi komunikovať a teda iba ostala potichu, neriešiac zmenu vlčkinho hlasu.
Alina tichým kývnutím hlavy súhlasila a pokračovala po boku bielohnedej. Bola rada, že ju napokon Northia nenútila ísť za svorkou, ktorá obývala les. A dokonca sa i nažerie? Čo viac si želať, ešte možno ten úkryt, kde si zloží na chvíľu hlavu...
Kým Northia sledovala stromy - ďalšia vec, ktorú Alina vôbec nechápala, ale nepýtala sa - položila vlčici otázku: "Prečo tak túžiš po svorke?" Dúfala, že ju vlčica registrovala, keďže rozprávala ticho, šuchtajúc sa za ňou, hľadajúc ten pomyselný 'úkryt.'

× Vydej se hledat bezpečné místo (minimálně 5 postů) - 4/5

//Mlžné pláne

Tmavá nedokázala uveriť vlastným ušiam. Čítala jej snáď Northia myšlienky? Ako vedela, že zvádza vnútorný boj? Aline trvalo, kým zo seba dostala zopár ďalších slov, stále okúzlená vlčicinou všímavosťou. "Je to vporiadku. Ver mi, bylinky sú mne zbytočné..." znovu šepla, "ale i tak ďakujem za ochotu." Pomoc - večne iba pomoc a k čomu? Aby si naklamala falošný pocit normálnosti? Nie, ona bola s Conanom zmierená. Bol tu a bude tu, nebolo od neho úniku, bol jej súčasťou, tak ako orgány v jej tele - stačilo, že sa s ním bila ona, nemuselo sa s tým zaoberať ďalších x vlkov. Musela však Northii uznať jej vytrvalosť a neústupčivosť, akoby mala odpoveď na všetko.
Chvíľu sa trmácali po nezahmlenej časti obrovskej pláne, keď bielohnedá sklopila uši k hlave. Alina taktiež zavetrila a keď ucítila pach svorky, jej uši sa prilepili na hlavu rovnako ako tie Northine. S tou časťou, kedy ich majú varovať, nesúhlasila, do lesa však bolo ešte ďaleko a svoje ďalšie kroky si plánovala rozvrhnúť neskôr. Teraz si len želala usušiť si premočený kožuch a možno požuť jednu, dve myši. Ostala teda zas zopár krokov pozadu od vlčky a nasledovala ju medzi stromy.

//Zlatý les

× Vydej se hledat bezpečné místo (minimálně 5 postů) - 3/5

//Vlčie jazero

Rituál? Božstvo prírody? O čom to tu stále rozprávala? Alina sa cítila hlúpo. Polovici slov, čo z vlčkinej papule vyšlo, bolo iba zmesou chaosu, ktorému nedokázala prísť na kĺb. Čo však pochopila, že Northia to s ňou myslela vážne. Vyzerala skutočne neoblomno, čo sa pomoci týkalo a tak sa tmavá rozhodla nehádať - aspoň zatiaľ. Ak si Northiu nenechá prijsť moc blízko, možno by bola schopná Conanov hlas potlačiť. "To je od teba naozaj milé..." odpovedala ticho, pozerajúc do blba za vlčku. Ja som tvoja pomoc! Ona za nič nestojí, je len ďalším mäsom! Alina potriasla hlavou, akoby sa práve dostala z tranzu. Nenechám ti jej ublížiť... Pomyslela si a ďalej pokračovala po boku bielohnedej.
Pod horským jazierkom sa nachádzala lúka zahalená v hmle, ktorá sa tiahla od nevidím, do nevidím. Alina musela žmúriť, keďže s jedným okom sa dosť blbo orientovalo v mlžnom prostredí. Netrvalo však veľmi dlho a svižnejším krokom sa dostali až k okraju hmly a pred nimi sa rozprestrela... ďalšia lúka. Northia však v diaľke videla, že vraj zlatý les? Alina myslela, že to je zapadajúce slnko, keďže zo žltej šmuhy fakt veľa jeden nevyčíta. "Kľudne. Hocičo, ak ma dostaneš z tohto dažďa," zamrmlala a pohla sa pár krokov za vlčkou.

//Zubria pláň

× Vydej se hledat bezpečné místo (minimálně 5 postů) - 2/5

Slovo ostrovy zacvendžalo vo vlčkiných ušiach ako pesnička. Ostrovy znamenali vodu a voda znamenala pláže! Áno, konečne sa niekam pohla. Takto sa bude môcť zašiť na opustený kúsok raja niekde pri mori. To bolo jej - ticho a šum morských vĺn. Najprv by sa, ale mohla dostať z tejto mrzivej kaluže, ktorá jej zastavovala krv v žilách.
Keď začala jej spoločníčka rozprávať o pomoci, div Ali slzy nevyhŕkli. Tieto slová potrebovala počuť už tak dlho, ale... Znovu to prekliate ale! Tmavej vlčici pomoci nebolo, vedela to. Nebolo tu nič, čo by pre ňu mohol druhý spraviť a napraviť niečo z jej minulosti. Tie rany boli až moc hlboké a Conan bol zápal, ktorý sa jej rozširoval do tela. Nedokázala s ním viac bojovať a preto, i keď ju skutočne dojalo, že si vlčka robila starosti, iba lahostajne odpovedala: "Vážim si tvojej láskavosti, ale nie je potreba. Tie rany tam sú a aj ostanú, liečiť ich je iba mrhaním času." Pohliadla na svoje rozkrvácané labky, z ktorých sa veškerá liečivá masť časom vymila. Nie, nedovolí ostatným dostať sa k nej. Vzťahy boli pri Conanovi nebezpečnou hrou, ktorú s tým manipulátorom hrať nešla. Hocikto, kto by sa dostal moc blízko, bol v ohrození a to nemienila dopustiť.
Northia sa pokúsila vystúpiť po skalách, no po zopár minútach rozhodla, že to nie je bezpečné. Alina jej dala za pravdu - asi nebol najlepší nápad trmácať sa po mokrých kameňoch. To, čo nasledovalo jej však vyrazilo dych. Svorku?! Nie, ani za nič. K tým sa nemienila priblížiť ani na dĺžku celých ostrovov. "D-dobre," šepla, neisto nasledujúc vlčicu. Nemienila protestovať, bola zima a chcela sa niekam skryť, ostatné si môžu vyrozprávať neskôr.

//Mlžné pláne

× Vydej se hledat bezpečné místo (minimálně 5 postů) - 1/5