Coyo

Magie

Základní element

Další elementy & magie

Vzácné magie

Speciální magie

Odznáčky

AKCE

POSTY

MIMOHERNÍ

DLOUHODOBÉ

SMEČKA

PARTNERSTVÍ

EVENTY

Coyo si dáva záležať na svojom vzhľade, nie z márnivosti, ale z túžby zanechať dobrý dojem. Na prvý pohľad môže pôsobiť až arogantne, skoro ako narcis – nie je to však úmyselné. Jeho relatívne vznešený postoj a starostlivo udržiavaný bielo sivý kožuch môžu vyvolať dojem, že mu záleží viac na svojom vzhľade než na čomkoľvek inom.
Pravdou však je, že pod týmto „ikonickým“ kožuchom skrýva mnoho jaziev, ktoré mu zanechali fyzické i duchovné boje. Neustále ho trápi neistota, ktorá živí jeho najväčší strach – osamelosť. Prehnane sa stará o to, čo si o ňom myslia ostatní, a ak zachytí kritickú poznámku, stáva sa nervóznym a prechádza do defenzívy.
K svojmu okoliu pristupuje priateľsky a ochotne vypočuje trápenia iných, aj keď sám nedokáže poskytnúť hlboké rady. Jeho priateľský postoj je často okorenený hravým až štiplavým humorom, ktorý nezohľadňuje pohlavie ani spoločenské rozdiely.
Coyo je vytrvalý a nevzdáva sa ľahko, čo spolu s jeho tvrdohlavosťou a potrebou prijímať výzvy pomáha zahnať jeho vlastné neistoty. Je tiež vnímavým pozorovateľom, ktorý sleduje detaily a snaží sa čítať vo vlkoch okolo seba.
Napriek tomu, že je členom skupiny, má problém s dôverou, čo vyplýva z jeho skúseností s neustálym bojom o prežitie a so zradami, ktorým musel čeliť od útleho veku. To ho viedlo k tomu, aby sa spoliehal hlavne na seba, aj keď potrebuje byť súčasťou komunity.
Je možné ho označiť aj ako „osinu v zadku“. Hoci sa snaží byť milý a starostlivý, niekedy môže byť až otravný. Ak niekto spochybní jeho schopnosti alebo rozhodnutia, okamžite prejde do defenzívy.
Coyo nie je veľmi otvorený a úprimný. Aj keď sa stará a záleží mu na ostatných, tak to robí skôr z povinnosti a potreby si udržať dobrý obrázok. Získať si jeho dôveru je otázkou skúseností, ale ak sa to podarí, tak voči takémuto vlkovi začne byť prehnane ochranarsky.
Ak ho niekto zradí, nerobí z toho drámu, ale nezabúda a riadi sa heslom „oko za oko“.
Vyhýba sa otazkam o svojej minulosti – ak musí odpovedať, robí to v krátkych, jednoduchých vetách, ktoré nič neobjasnia. Neznáša, keď sa ho niekto dotýka na chrbte, a tento dotyk ho dokáže skutočne rozladiť a vyhrotiť k taseniu a cvakaniu tesákov.
Rád sa zdržiava vo vyvýšených miestach, keby sídli v údolí, tak vyhľadáva ten najvyšší kopec čo tam je, kde ticho sedí a pozoruje krajinu, ktorá sa pod ním rozlieha. Častokrát sedí dosť blízko okraja až to môže vyvolať dojem, že by chcel snáď skočiť a konečne nájsť pokoj na zlomenej duši. Nie, jednoducho má rád, keď mu vietor čechrá jeho srsť.
Má potrebu stále niečo robiť, aj keby mal iba ležať a hrať sa na zemi s kameňmi. Aktívne sa dokáže ujmúť práce.

Coyo, vlastným menom Teyco, si matne dokáže spomenúť na svoje detstvo. Pamätá si iba krátke útržky a všetko ostatné má z rozprávania jeho otca. Pochádza z Nebeskej kotvy, najväčšieho Xol Akmurského pohoria, ktorý sa týči vysoko nad Akmurským pralesom. Toto sídlo prináležalo členom jeho rodiny, ktorá zložila sľub Slnečnému hadovi, spolu so zostávajúcimi rodinami, že budú bdieť a chrániť Xol Akmur pred démonmi už takmer zo zabudnutých mýtov a legiend.
Ako už bolo predpovedané, Slnečný had naposledy vydýchol. Jeho symbol, obrovský a žiariaci slnečný kotúč zahalila temnota, a Akmurským územím sa prehnala nevídaná pohroma. Nepriateľ, ktorý bol po storočia väznený sa konečne mohol pomstiť svojim väzniteľom a vládnucím svorkám zasadil sériu smrteľných rán. Neboli pripravený. Na staré legendy sa pomaly zabudlo a ich vlastná ignorancia, a dychtivý súboj o moc aj územie ich zanechala nepripravených.
Tento tragický príbeh mu častokrát rozprával jeho umierajúci otec, Akian, keď spoločne hodovali nad čerstvo ulovenou zverou. Teyco si veľmi dobre spomínal na tragickú noc, kedy nepriateľ sa vkradol do ich domu a zaútočil.
Spomínal si, ako hodovali na mladom, čerstvom mäse jeho súrodencov. Neho samotného si nechali na koniec, ako čerešničku na torte, ale ešte predtým ho stihli ohavne zmrzačiť. Za sprievodu jeho bolestného nariekania, mu z chrbta urvali jeho krídla - symbol jeho moci a toho čím v skutočnosti je.
Keď už sa krvavá hostina blížila ku koncu, tak jeho otec na poslednú chvíľu vtrhol do ich príbytku. Srsť potriesnená krvou, nepriatelia boli v presila a trvalo mu, než mohol dosiahnuť vrcholku Nebeskej kotvy. Akian, všetky svoje posledné sily využil aby spútal spiacu silu búrky, ktorá mocnou veternou smrštou zmietla všetko z povrchu vrcholku hory vrátane Teyca.
Akian dokázal zachrániť iba svojho najmladšieho syna. Nakoniec spoločne prchli z ríše a hľadali útočisko, ktoré bolo ďaleko za hranicami Akmurskej sféry a tajil pred svojim synom, že aj on sám zomiera - počas boja ho zranili čím mu do tela vpravili jed.
Akian sa sústredil aby vydržal čo najdlhšie ako len mohol. Uvedomoval si, že Teyco bol v ohrození svojho života, v jeho očiach sa stal mrzákom. Tým, že prišiel o krídla, tak už nikdy neodlepí svoje packy z pevnej zeme a nikdy sa mu nepodarí spútať silu vetru.
Všetko čím sú, ich spôsob boja a lova, magické sily či spojenie s prírodou, spočíva práve v majestátnosti ich anjelských krídiel. Ak o ne pridu, tak sú odsúdený k istému zániku, pretože si život bez nich nedokážu predstaviť - je pre nich nemožný a touto strátou by okrem iného stratili nástroj k ovládaniu svojej magickej moci. A ten Teycov ešte ani nestihol poriadne začať.
Akian sa rozhodol, že Teyca pripraví na drsný a neférový tulácky život. Zatajil mu, že je vládcom vzduchu, len aby mu nepriniesol ďalšiu bolesť do života. Rozhodol sa, že sa zameria na iné z jeho vlčích predností aby prežil, keď jedného dňa odíde.
Nikdy sa na mieste nezdržiavali viac ako to bolo nutné. Teyca držal vo falošnej predstave toho, že je všetko dobré - že nezomiera. Venovali sa výcviku, najprv formou hry, ale čím bol starší, tak rád stupňoval náročnosť. Sám Teyco ho začal žiadať o náročnejšie výzvy, páčilo sa mu to.
Začal pomerne jednoducho priberať na svojej váhe - tým, že sa držal pevne na zemi, tak jeho svalstvo malo potrebu rásť a nevyzeral ochabnuto ako jeho otec. Ako rástol, tak sa z neho pomaly začal stávať docela fešný vlk, ktorému do šťastia už chýbala len vlčica, či pri najhoršom vlk. Toto si však pri svojom tuláckom živote nemohol dovoliť.
Čím Teyco silnel, tak jeho otec pomaly strácal svoju silu. Už s ním nedokázal držať riadny krok a pravda vyšla najavo, bohužiaľ neskoro. Teyco príležitostne utekal z úkrytu a hľadal liečiteľa, ktorý by bol schopný pomôcť jeho otcovi a zbavit ho toho jedu. Nikto nebol dostatočne mocný či zručný aby ho vyliečil.
Nakoniec začal chodievať na lovy sám a sám musel zvládať nástrahy, ktoré by ho mohli dosť jednoducho pripraviť o život. Prežitie bolo jeho dennou rutinou a pod svojou hebkou bielo šedou - sivou srsťou skrýva mnoho šrámov. Naučil sa nevzdávať a vždy získať to, čo práve potreboval.
Tento žili dva roky, ale nakoniec prišiel ten osudový deň. Spočiatku zdal ako každý iný, našli si dočasný úkryt v horách, hodovali na večeri a popili čerstvej pramenitej vody než o pár hodín Akian zomrel. Bol to neodvratiteľný osud a obidvaja vedeli, že sa to raz stane.
Akian zomrel s vedomím, že sa jeho syn dokáže o seba postarať. Má nárok na lepší život ako sa zdržiavať s pomaly umierajúcim vlkom. Ešte pred spánkom, kedy si Akian uvedomil, že sa už nezobudí mu povedal niekoľko dôležitých slov, ktoré pochopí, až bude starší a pripravený.
A Teyco? Aj napriek tomu, že sa v duchu na tento deň pripravoval, tak jeho odchod nezniesol príliš dobre. Niekoľko dní, bez jedla a vody ticho ležal pri svojom otcovi - ukrytý pod jeho krídlami. Ticho plakal a žiadal bohov aby prepísali svoju úchylnú hru s ich osudmi. Nikto neodpovedal.
Takto strávil pár dní, ale už ďalej nedokázal držať pôst. Musel ísť ďalej a splniť Akianovo prianie - žiť. Posledného, skutočného člena Atuh’raw zanechal v tomto úkryte aby ticho odpočíval v pokoji nad územím skrz ktoré práve cestovali. Prístup bezpečne zatarasil a opustí svojho otca, jeho poslednú spojku s jeho starým životom.
Teyco sa dobrovoľne vzdal svojho mena. Cítil, že nemá právo sa nazývať Atuh’raw, pretože čokoľvek čo ho spája s jeho rodom, tak o to jednoducho prišiel - o otca, matku, súrodencov a svoju moc, ktorú ani riadne nestihol použiť.
Niesol na tele maximálne ponižujúci symbol hanby - jazvy na chrbte, ktoré mu privolávali bolestné spomienky na jeho detstvo. Prijal svoje nové meno, Coyo. Toto meno pochádza z jedného z nevinných vĺčacich príbehov, ktoré mu jeho otec rozprával v úkryte.
Od svojich troch rokov sa Coyo bezcielne túla divočinou až si začal hľadať miesto, kde by ho mohli prijať, a kde by mohol konečne zakoreniť.

Zajímavosti

Jeho vlastné a skutočné meno je Teyco Atuh’raw. Nikomu toto meno neprezrádza a už vôbec nehovorí o svojej minulosti. Teyco zomrel spolu s jeho otcom.

Po tele má množstvo jaziev - časť je zarastená jeho srsťou, ale nájdú sa také, ktoré vyčnievajú. Najviditeľnejšie sú dve zhodne umiestnené jazvy na jeho chrbte v blízkosti lopatiek naznačujúce, že kedysi v detstve mal krídla. Aj napriek tomu, že sú z poloviny pokryté srsťou, tak sú zle zahojené a stále citlivé na dotyk - Coyo nenávidí ak sa niekto dotýka jeho chrbta.

Absencia krídiel vytvára zaujímavý handicap - nedokáže aktívne použiť svoju vrodenú mágiu pre manipuláciu so vzduchom. Nedokáže umyselne ovládať vzduch, maximálne pasívne a ani v tomto prípade si to neuvedomuje - nie je si vedomý toho, že má takéto schopnosti a prípadné kúzla, prisudzuje k náhode či k šťastiu.

Rád požiera korienky a lesné ovocie. Preferuje jesenné počasie a miluje búrky - v akýchkoľvek podobách.

Vlastnosti

Síla - 4 %/80 %

Vytrvalost - 2 % / 80 %

Rychlost - 2 %/ 65 %

Obratnost - 2 %/ 65 %

Schopnost lovu - 5 %/ 60 %

Předměty