Příspěvky uživatele

Coyo sa ďalej skláňa, čuchá s nádejou, že by hádam našiel stopu po čerstvej večeri. Nedalo by sa povedať, že by bol nejak úspešný a iba nespokojne zavrtí hlavou a švihne chvostom: Nie. To nejde. Ten dážď, všetko to kazí.. sakra.
Otočí hlavou a pozrie na vlčieho spoločníka a iba zavrtí hlavou: “Netvrdím, že by nebola skutočná, iba. Ja neviem, nedôverujem jej.” Ticho sa prizná a svojími jemnomodrými očami pozrie na temnú, šedočiernu oblohu z ktorej nie a nie nechcú padať tie dažďové kvapky.
“V nížinách by sme sa zdržiavať nemali,” ticho poznamená, “myslím, že to tak rýchlo neskončí a vôbec.. si v poriadku?” Zvedavo sa pozrie na Tebetha, pravdepodobne naráža na jeho očividný strach z vody.
“Momentálne je určite bezpečne v horách.. niekde na samotnom vrcholku, ale.. problém zase s potravou, uhm..” zamyslene dodá, respektíve si brble pod nos, ale to nakoniec začuje výkrik a hlavou prudko trhne a pozrie na spoločníka, ktorý hraje zvrátenú hru so svojím osudom.
“Tebeth!” skríkne, keď vidí ako jeho spoločník skončil pod vodou. Nerieši ani svoj kožúšek, jednoducho skočí tam za ním. Zadnými packami kope a pokúša sa do z tej vody dostať.. hlavne ho pobrať zo spodu aby mu vystrčil hlavu z pod vody, kto vie či úspešne.

// Promluv si s jiným vlkem o momentálním počasí
// Projdi se po zatopeném území
// Zahuč do vody po špatném zhodnocení hloubky vody

< Severné hory

Aby len nie. Vstal by z mŕtvych, za zátylok by mňa schmatol a šmaril o skaliská, keby zistí, že by som sa vzdal aj svojho kožúška, privrie oči, keď cupitá po Thebovom boku. Zdá, že je hlboko zamyslený, kto vie čo všetko sa premieta v jeho bielej makovici. Tak nejak chvíľu slepo kráča vpred a nevníma slová jeho spoločníka. Z toho zamyslenia ho však vytrhne ono jedno slovíčko.
“Mágia? Rozprávka pre slabých,” odfrkne a iba máchne chvostom do strany, a dá sa do rýchlejšieho kroku, ak nie behu. “V horách by som sa uspokojil aj s jaštericou. Kto vie či v túdo dobu vôbec niečo vylezie z úkrytu,” poznamená a odmlčal si.
“A jo vlastne. Ich úkryty mohli byť vytopené, takže by tu v okolí predsa mohlo niečo pobehovať, aj keď malé,”strihne ušami a zastaví sa. Zhlboka sa nadýchne, hádam aby nasial prípadné pachy z okolia, ktoré však neboli dosti výrazné, a to kvôli dažďu. Predsa však niečo zavetril, niečo slabé, hádam mal šťastie?
“Sme na dobrej stope, cítim véču,” poznamená svojmu spoločníkovi u ktorého si hádam aj všimne že začal hľadať. Keď tam chvíľu rozprával o tej rodine, tak sa k tomu radšej nevyjadroval, nebolo mu to príjemné a je otázka či to šikovne dokázal zakryť. Iba nespokojne zavtel svojim chrbtom a mlčky sa vydal vpred.
Ako hľadá, tak sa snaží sústrediť sa na ten slabý pach, ktorý mu však skôr uniká z jeho ňufáku. Neostáva mu nič iné iba sa sústrediť na svoj sluch a vnímavosť okolia, pretože hladať stopy v tej rozmočenej pôde nebola tiež nejaký výhra.

//× Ulov si na horší časy 1

-> Irisin háj

Proste a jednoducho následuje Tebeth a pokúša sa s ním vyrovnať krok či beh. Svoje oči nespúšťal z hôr, pretože sa tešil až spočinie niekde obklopení kamenných stien, ale to netušil, že Tebeth nemá v pláne ostávať.
Pri zmienke o jeho srsti a možnosti zmeny jej farby iba pokrútil hlavou: “Nie, jak som s ňou spokojný. Prečo by som mal meniť svoj krásny biely kožúšok?”
So zaujmom tam pozerá na jeho spoločníka a čaká odpoveveď, zatiaľ čo opatrne našlapuje na skaliskách, keď stúpa na najvyšší bod hory.
Keď konečne dorazia na miesto, tak sa posadí a nechá horský vietor čechrať jeho srsť. Natočí hlavu k Tebethovi a iba kývne hlavou na jeho skonštatovanie o tom, kde sa nachádzajú.
“Je niečím špeciálne? Myslím toto územie, Tebhe,” opýta sa svojho spoločníka. Rád by vedel, kde vo svete sa jeho tlapky momentálne ocitli. Mal to tu považovať za nový domov či ísť ďalej? Ale kam a ako? Asi by musel vyhľadať portál, pretože more sa samo nerozdelí aby mohol skrz neho prejsť.
“Voda pomaly a isto stúpa. Neviem či je momentálne vhodné sa zdržiavať v nížinách,” poznamena, aj keď naráža na Tebherov vzťah k vode. Pozera smerom, kde mal byť údajný jeho rodný les - bolo však pre neho zložitejšie rozoznať v diaľke kde čo je, a to kvôli hmle.
Keď sa však jeho spoločník rozhodne vydať ďalej, tak iba stiahne uši: Ja ťa potom loviť nebudem. Na moment nakloní do strany hlavu, ale s povzdychom ho nasleduje. Aspoň si na moment odpočinuli jeho nožky. “Čo budeš robiť, keď tam dorazíme?”

-> Ostriži zrak
// Úloha - nájdi bezpečné miesto 2/5

Jemne zahrábne tlapkou do pomerne vlhkého piesku, ktorého príčinou sú dažďové kvapky, ktoré sa pomaly začali spúšťať z nebies. Pozrie na Theba a iba prikývne hlavou: “Máš pravdu, prepáč. Nemám šajnu kde sa nachádzame.”
Zhlboka sa nadýchne. Je mu príjemné, keď mu ňufák pohladí vôňa čerstvého dažďa, ale cíti sa o čosi ťažší a to kvôli jeho srsti. Otrepe sa, možno Tebetha trochu ošpliechne vodou, ktorú sa pokúsi dostať zo srsti.
“To je…” na moment si odmlčí akoby hľadal tie správne slová. Nezabudne pri tom kývnuť hlavou a s úškrnom švihne chvostom: “Dobrý nápad, priateľ môj! Zhodou okolností, som nejaký hľadal, než som si teda skôr nezdriemol pod palmou.”
A bude to istejsie a parťák na cestu sa hodí, aj keď dočasný. Dúfam, že aj rozumný, nechcem sa prípadne rvať o žrádlo, zamyslí sa, ale to ho Tebeth šikovne vyruší, keď sa na neho znova otočí a predstaví sa mu.
“Coyo, teší mňa,” zubato sa uškrnie a mávne chvostom do boku. Po dlhej dobe konečne stretol tlamu, ktorá nemala v úmysle na neho ceriť tesáky, bol za to rád.
“Mohlo by už prestať pršať, na bielej srsti je vidieť.. všetko..,” poznamená, ale potom sa otočí k Tebethovi. Klusom sa vydá po jeho stopách, ktoré vedú k Severným horám - neprotestoval, pretože miloval hory: “Dúfam tam bude niekde voľná jaskyňa, nechcem ďalšie prekvapenia.”

> Severné hory
// Úloha: Vydej se hledat bezpečné místo - 1/5

Prižmúri oči na cudzinca a nakloní hlavu do strany. “To nie je odpoveď na moju otázku,” potichu šepne no potom napne svoju hruď a jemne sa uškrnie, “nič sa nedeje už som si myslel.. ale nič..”
Zavrtí hlavičkou a postúpi bližšie k vlkovi, ale stále si drží ten určitý odstup. Na moment nazrie za neho, na more. “Asi rozumiem, každý sa niečoho bojí.”
Portál? O tom by mi otec vedel viac povedať, kto vie ako fungujú, znova uprie svoj pohľad na vlka a posadí sa. Na jeho otázku iba pokrúti hlavou, očividne nemal šajnu, kde sa práve nachádzajú.
“Netuším, ale v okolí cítim dosť vlčích pachov, takže si sa možno dostal tam, kam si potreboval,” nakoniec povie a posadí sa. Zažmurká očami: “Čo ťa zaviedlo tak ďaleko od domova, že si musel cestovať na neistotu?”

Ako pomaly kráča plážou, tak si nájde miestečko pod palmou u ktorej zvalí k zemi svoju veleváženú zadnicu a ľahne si. Zváži, že bude lepšie sa pre tentokrát vyspať niekde na voľnom priestranstve ako sa vyčerpať namahavou cestou k horám s pokusom nájsť nejaký úkryt na odpočinok. Ešte by ho vyčerpaného niečo cestou čaplo, to neplánoval riskovať.
Ako leží, tak si zívne a pomaly zavrie oči. Spokojne vydýchne až si čumáček schová pod tlapky. Chvíľu tak leží, nepočíta ako dlho, ale na chvíľu zachrapká. Z jeho bezsnového snu ho však prebudí náhli náraz. Trhne sebou a pohotovo vyskočí späť na všetky štyri labky. Cerí tesáky a obzera sa po okolí, než si všimne toho hnedáka, Tebetha.
Ak si všimne, že je hnedák riadne mimo, respektíve, že vyzerá akoby predelal niekoľkonásobný infarkt, tak sa upokojí. Spozornie a na moment sa obzrie po okolí. Nejaká hrozba? Prenasleduje ho niekto? Nemám začať utekať, tak ako on?
“V poriadku?” opatrne sa spýta cudzinca. Nezabudne o krok odstúpiť, je ostražitý a nedôverčivo sleduje hnedáka, “Čo si zač?”

// mimo Mois Gris

Packu položí na kameň, oprie sa a vyšplhá naň. Na vrchu sa konečne posadí a hlbokým výdychom jeho oči padnú na pláž, ktorá sa tam pred ním rozprestiera. Netrúfa si ani pomyslieť na to ako dlho cestuje. Cítí, že potrebuje pit, žrať a niekde sa natiahnuť a nabrať sily do nového dňa. S týmito pocitmi však musel bojovať, a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Cítil pachy, pachy vlkov. Či už čerstvé alebo ich stopové množstvo, ktoré už pred časom odvial vietor. Vstúpil na územie, ktoré bolo domovom iných vlčích rodín - svoje ušiská mal vystrené a na bol na pozore.

Sedel na kameni a hľadel na tmavé figury najbližších hôr, ktoré boli cieľom jeho cesty. Cítil potrebu si nájsť nejaký skalný previs či zapadnutú jaskyňa v horách - tie boli často cieľom jeho ciest, mal ich docela rád.

Nechal vietor aby mu čechral jeho bielu srsť a potom z kameňa zoskočí. Zhlboka sa nadýchne, a pokračuje ďalej - svoj čas na odpočinok zužitkoval viac než potreboval. Našľapuje tak, aby jednoducho svojím neohrabaným pohybom nenarušil jemnú melódiu, ktorú hraje nočný život v Irisinom ráji.