Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Pokrútim hlavou a pousmejem sa. "Nemáš dôvod." Poviem nemusel som odpovedať ale mne to nedalo. Musel som odpovedať. Už som raz taký musím odpovedať. Bez toho to nejde. Potešilo ma keď ma ubezpečila že vie loviť aj keď jej sem tam niečo ujde. Ale to sa stane každému. Aj mne sa to stalo. Bez toho to asi nejde. "Ja viem. Hlavné je že vieš niečo uloviť a to aké je to veľké tak to už je jedno." Pousmejem sa takže ak bude súhlasiť mohli by sme sa ísť prejsť. "To je síce pravda že rok nie je dlhá doba ale za tú dobu sa toho dá veľa stihnúť. Rozumiem a preto ma napadlo že by sme sa šli prejsť po ostrove a spoločne ho preskúmať. Čo ty na to?" Opýtam sa a s napätím som čakal čo povie. V duchu som sa modlil aby súhlasila pretože by som sa ňou rád prešiel a spoznal nové veci. A možno by sme sa pri tom aj zblížili.

Ostanem trochu prekvapený keď povie že som ju nepochopil. Ja a nepochopiť vlka? To je katastrofa. "Tak to sa ospravedlňujem že som ťa nepochopil. A som rád že sa nesťažuješ na spoločnosť." Pousmejem sa a aj keby si sťažovala tak by mi to bolo jedno. Mňa takéto veci nerozhodia. A navyše by sa ma aj tak ľahko nezbavila. Keď sa raz zameriam na vlka alebo vlčicu tak je ťažké ma odohnať od nej. Keď príde reč na lov a o tom že pri love aj lákavá odmena tak prikývnem. "To ano a mne sa zatiaľ vždy podarilo uloviť všetko. A čo ty? Ako si na tom z lovom? Darí sa ti uloviť jedlo alebo máš s tým problémy?" Opýtam sa a sledoval som ju. Bol som zvedavý ako je na tom z lovom. Pretože ak pôjdem na prieskum ostrova tak by sa celkom hodilo vedieť či vie loviť alebo nie. A či sa budem musieť o ňu postarať alebo to zvládne aj bez mojej pomoci. Potom a zamyslí nad tým ako dlho je tu. A keď povie že je tu rok teda necelý rok tak sa pozriem prekvapene na ňu. "To si tu dlhšie ako ja. Ja som tu len niekoľko mesiacov. Takže to tu lepšie poznáš ako ja." Pousmejem sa a bol som rád aspoň som mal istotu že sa s ňou nestratím.

Na to že som stretol tri vlčice tak Nyc sa mi páčila najviac so všetkých. Aj keď Fall to je niečo iné. Ale tá je v jaskyni a tej a nedá venovať. Teraz je tu Nyc ktorej sa treba venovať aby sa náhodou neurazila. "Nevidím ani dôvod prečo by si sa mala sťažovať. Mala by si byť pyšná na seba." Pousmejem sa a potom som počúval čo hovorí o púpave. A prekvapí ma to. "Počkať ty ješ púpavy?" Opýtam sa prekvapene. Ako môže vlk jesť púpavu? Veď je to rastlina a vlci jedia iba mäso alebo nie? Že by Nyc bola vegetariánka? Asi ano keď je púpavy. Ale keď povie že lov a prechádzky sú fajn tak sa poteším že nie je vegetariánka a že loví. "Pri tom vždy vybyjem energiu a uvoľním sa." Pousmejem sa a potom sa zamyslím nad ďalšími otázkami. "Ako dlho si tu?" Opýtam sa jej. Nič iné ma tak rýchlo nenapadlo.

Usmejem sa a prikývnem. "Jasné že mi to nevadí. Veď kto by odolal takej krásnej vlčici ako si ty?" Opýtam sa a žmurknem na ňu. Mať ju za spoločníčku mi vôbec nevadí skôr na opak. Som poctený že s ňou môžem stráviť čas. Potom mi začala hovoriť o ostrove a ja som ju pozorne počúval. Nechcel som aby mi niečo uniklo. "Aha rozumiem." Poviem a napadlo ma či by som jej neponúkol to že by sme ostrov prešli spoločne. No zatiaľ to nechám tak a opýtam sa to až trochu neskôr. Teraz bolo na rade to čo má rada. Celkom ma prekvapilo keď povedala čo má rada. A najviac ma zaujalo keď povedala mláďatá. Na chvíľu som sa nad tým zamyslel aké by to bolo. Je pravda že som po nich túžil ale otec so mňa spravil zabijaka a ja neviem či by som to teraz zvládol. Nad tým môžem rozmýšľať neskôr. Pokrútim hlavou aby som to zahnal a znova sa venoval Nyc. Prečo zrovna púpavy?" Opýtam sa prekvapene. Celkom ma to zaujímalo. Ale keď prišla rada na mňa tak som sa zamyslel. Čo mám rád? Mám rád oheň a tiež mám rád lov a prechádzky." Pousmejem sa a čakal som či mi vysvetlí prečo púpavy.

Nad tým že ona stretáva len vlkov sa zasmejem. "Ty stretávaš vlkov a ja vlčice. No nie je to vtipné?" Opýtam sa so smiechom. A keď povie že sú tu aj vlci len musím hľadať tak prikývnem. "Ja viem ale asi mám na nich smolu alebo čo keď som ešte žiadneho nestretol. A to som už prešiel skoro pol ostrova. Aj keď nemám tušenie ako veľký je tento ostrov. Ty to náhodou nevieš či?" Opýtam sa a pozriem sa na ňu. Mohla tu byť dlhšie ako ja a mohla mať ostrov prejdený celý a mohla by mi povedať čo sa tu nachádza. Teda ak tu nie je nová ako ja. To by bola sranda. A možno ani nie. Mohli by sme spoznávať ostrov spolu. To by nebolo zlé. Potom som už nijak nereagoval. Zareagoval som na to keď povedala že má návrh že mi to prezradí ak ja jej prezradím tiež čo mám rád. Toto mi nerobilo žiadny problém. "Pokojne. Ja nemám čo skrývať. som ako otvorená kniha s ktorej sa dá čítať." Zasmejem sa a potom som už len čakal čo mi povie.

"Ja zatiaľ stretávam samé vlčice. Od kedy som tu tak som nestretol ani jedného vlka." Poviem a zasmejem sa. Vážne je to smiešne že za tých pár mesiacov čo som tu som nevidel ani jedného vlka ale za to som videl samé vlčice. Potom prikývnem. "To som rád. A je to slušnosť poďakovať za to že ti môžem hovoriť Nyc." Pousmejem sa a potom keď som sa jej opýtal aby mi niečo povedala o sebe tak bolo chvíľu ticho až som si začínal myslieť že mi nič nepovie. Čo by ma sklamalo ale nenarobil by som nič. Na moje prekvapenie nakoniec prehovorila. Opýtala sa ma čo by som chcel vedieť. A tak som sa zamyslel nad tým čo by som chcel vedieť. Nezabudla ale podotknúť že nesľubuje že na všetko odpovie. Na to som len prikývol. "Dobre." Poviem a stále som rozmýšľal nad tým čo sa jej opýtať. Čo by som ta o nej potreboval vedieť? Poriadne som si ju poobzeral a nakoniec som spustil. "Začnime tým čo máš rada?" Opýtam sa a medzi tým som rozmýšľal nad ďalšou otázkou.

"To by nebol problém ale ako sa tak díval okolo seba tak sme tu len my dvaja a nikto iný. Takže iná spoločnosť nebude. Budeš len ty." Pousmejem sa a potom na ňu žmurknem. A čo sa týkalo predstavovania tak som si vždy na to zakladal. A preto ma mrzelo že som sa nepredstavil ale úprimne ma to ani nenapadlo. Ale hlavné je že sme to obaja napravili a už vieme ako sa voláme. A na vyše jej ani nevadilo ak jej budem hovoriť len Ny. To ma veľmi potešilo pretože to bolo ľahké ako jej hovoriť celým menom ktoré bolo dosť náročné. "Som rád že sa nehneváš. Nemusíš ďakovať. To skôr ja ďakujem že ti môžem hovoriť Nyc." Pousmejem sa. "A čo mi povieš o sebe?" Opýtam sa jej a sledoval som ju.

Pousmejem sa a pokrútim hlavou. "Jasne že som myslel len teba a nikoho iného." Poviem a potom som sa podíval okolo nás. Vážne sme tu boli len my dvaja a nikto iný. Potom som svoju pozornosť venoval zase jej. Na to že som videl len tri vlčice tak táto sa mi zdala najlepšia. A preto som začal uvažovať nad tým že by som sa k nej choval normálne a nie ako k hračke. No uvidíme zatiaľ to necháme tak. "To je pravda ale keď si sám tak ti nič iné neostáva." Povzdychnem si pretože som to kedy si robil ale teraz už nie. Potom som bol rád že sa nehnevá za to že som sa jej nepredstavil hneď na začiatku ale až neskôr. "Potešila si ma že sa nehneváš. Pretože by som bol nerád ak by si sa na mňa nahnevala len kvôli tomuto. Máš krásne meno. Rád ťa spoznávam Nyctea. Môžem ti hovoriť Nyc?" Opýtam sa jej a pousmejem sa. Radšej som sa jej opýtal na to ako jej hneď hovoriť skratkou jej mena. Takto aspoň budem mať istotu že jej to nevadí a ja môžem byť spokojný.

Posadila sa a ja som sa na ňu díval a usmieval som sa. Potom sa ale zasmejem keď povie že odhaduje že tou krásnou vlčicou myslím ju. "A koho iného by som asi mal myslieť keď okrem nás dvoch tu nikto nie je?" Poviem so smiechom. Tak týmto ma pobavila. Nakoniec sa ale prestanem smiať a počúval som ju čo hovorí. A mala pravdu v tom že a vhodná spoločnosť zháňa ťažko. "To máš pravdu. Ale niekedy ani samota nie je dobrá. Niekedy je dobré mať niekoho s kým sa môžeš porozprávať. Pretože ak sa rozprávaš sama so sebou tak za chvíľu s toho začneš šalieť. A že viem o čom hovorím." Pousmejem sa a chvíľu som ju len tak sledoval. A potom sa jej ospravedlním za to že som sa nepredstavil. "Prepáč mi moju nevychovanosť. Ani som sa ti nepredstavil. Volám sa Dale." Predstavím sa jej a pousmejem sa.

Sedel som a sledoval som ako as vlčica približuje. V tom sa dva metri odo mňa zastavila šedo biela vlčica ktorá mala na sebe hnedé pruhy a modrú šatku. Čo ma celkom prekvapilo. Ešte som nevidel vlka aby mal niečo na sebe. Ale táto vlčica bola prvá ktorú som videl čo má niečo na sebe. Aj keď musím povedať že to vyzeralo celkom pekne. Vlčica ma pozdravila a ja som sa postavil a spravil som krok k nej a pousmial som sa. "Zdravím ťa krásna vlčica. Čože tu tak sama?" Opýtam sa jej a potom spravím okolo nej koliečko a poriadne si ju poobzerám. Potom keď si ju poobzerám tak sa postavím pred ňu a zadíval som sa do jej modrých očí. Mala krásne modré oči. Vlastne bola celá pekná. Tak to aby som nahodil svoju pretvárku milého a dobrého vlka a pekne si ju omotal okolo prsta.

Spokojne som odpočíval a vychutnával si to ticho čo tu bolo. V tom som ale zacítil pach. Hneď som sa postavil na nohy a poobzeral som sa okolo seba. Už som sa bál že je to zase Noell a bude zase kecať. Ale našťastie to bol iný pach. A tento som ešte nikdy necítil. A podľa všetkého to bol pach nejakej vlčice. Pousmejem sa že by ďalšie hračka na hranie? To by bolo super. A tak som sa pomalým krokom vydal smerom za tým pachom. Nikam som sa nenáhlil vedel som že na ňu narazím čo budem chcieť alebo nie. Ale bol som rád že som zatiaľ stretával samé vlčice a nie vlkov. Aj keď ani tý by neboli zlý aspoň by som sa mohol s nimi pobiť. Pousmejem sa a ako som pokračoval v ceste tak sa pre do mnou začala objavovať silueta vlka. Pousmejem sa a už som sa tešil na stretnutie. A preto som sa zastavil a čakal som kedy príde ku mne. Sadnem si a díval som sa ako sa približuje ku mne.

Ešte pred tým než Noell odišla tak kecala a ja som sa tešil kedy odíde a bude ticho. Takže som ju ani nijak nevnímal. Takže ani neviem čo povedala. Jediné čo som ale započul bolo keď povedala že sa sem už asi nevráti a to ma potešilo. A keď som ju videl ako odchádza tak som od radosti poskočil a zrazu bolo okolo mňa ticho. Tak krásne ticho po ktorom som tak dlho túžil. Spokojne som vydýchol a užíval som si výhľad a hlavne to ticho ktoré tu panovalo. Keď som sa prestal radovať tak som sa otočil a vrátil som sa k jaskyni. Ľahol som si pred jaskyňu a zadíval som sa pred seba a spokojne som odpočíval a rozmýšľal som.

Pousmejem sa a prikývnem. "Neďakuj." Poviem a bol som rád že ma bude volať menom a nie prezývkou. Aj keď u nej som nikdy nevedel ako ma bude volať. A tak som sa na to nespoliehal. Čakal som že každú chvíľu mi povie prezývkou a nie menom. Potom keď povie že sa jej to nezdalo a chcela aby som jej vysvetlil prečo som bol smutný tak prekrútim očami. "Tak to buď rada že ty si ešte nikdy smutná nebola. A nevysvetlím ti to. Ak chceš vysvetlenie tak si to zisti sama. Ja som tu neni od toho aby som ti to tu vysvetľoval prečo som bol smutný." Trochu na ňu zavrčím a potom sa len dívam ako vyskočí. "Ani nejdem. Ostanem tu. Pretože ak by som mal byť s tebou a počúvať ako stále hovoríš tak by ma s toho asi porazilo." A keď počujem ako jej zakručí v bruchu tak sa zasmejem. "Bež sa najesť aby si náhodou neumrela od hladu." Prekrútim očami a potom si sadnem a zadívam sa pred seba a zamyslím sa. Bolo mi jedno či odíde alebo nie.

Mne takéto počasie nevadilo a preto som to ani nijak nevnímal. A tak som sa pozrel prekvapene na Noell. Ano viem predstav si. Ale mne sa Noell páči je to pekné meno. A preto ti nechcem hovoriť šteňa takže nesúhlasím. Ja ti budem hovoriť Noell a ty mne Dale. Veď nemám také ťažké meno aby si si ho nemohla zapamätať. Tak to aspoň skús dobre?" Opýtam sa a zažmurkal som na ňu. A keď povedala že ju štve to že som mrzutý tak sa zasmejem. "To je mi ale jedno že ťa to štve. Ja sa takto chovám stále. Takže sa s tým zmier alebo ... nič." Myknem plecami. "A prečo sa takto chovám to je hádam moja vec prečo sa tak chovám nie?" Povzdychnem si a pokrútim hlavou že nie. "Nie som smutný to sa ti len niečo zdalo. Ale je pravda že chcem aby si tu ostala." Poviem a keď povie aby som šiel s ňou že má hlad a je smädná tak sa zamyslím nad tým. Mám odísť a opustiť Fall? Čo ak sa zobudí a bude ma hľadať a nikde ma nenájde? A čo ak sa zobudí a nebude si ma pamätať? Teraz som nevedel čo mám robiť. Na jednej strane som chcel ísť s Noell a na druhej som nechcel opustiť Fall ktorá bude isto potrebovať moju pomoc. "Noell ja neviem či mám odísť. Je tu Fall ktorá ma isto bude potrebovať keď sa zobudí." Povzdychnem si a pozriem sa na jaskyňu v ktorej spala Fall.

Povzdychnem si nad tým čo povedala. Mne to bolo jedno či sa so mnou bude niekto kamarátiť alebo nie a či sa so mnou budú baviť. Ja k životu nikoho nepotrebujem. A už nie takúto vlčicu ktorá hovorí ako sa mám chovať. „Ano viem a nie som mrzutý a nehovor mi tak. Volám sa Dale. Ja ťa tiež nevolám šteňa ale volám ťa pekne menom.“ Povzdychnem si. „Ja viem že si mi nič nespravila ale ja sa tak chovám normálne ku každému.“ Poviem ale len som ju sledoval a potom som už mlčal. „A čím ťa hnevám? A prosím ťa volaj ma Dale. Prečo ma nemôžeš volať menom?“ Opýtam sa a povzdychnem si a ostanem trochu smutný keď povie že už chce ísť. „Aha tak to ťa nebudem držať. Ale bol by som rád ak by si tu ešte chvíľu ostala.“ Skloním hlavu a sadnem si na zem a dívam sa do zeme a zamyslím sa. A už to nechám na nej či odíde alebo ostane.