Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Stál som pred jaskyňou a rozmýšľal som kam pôjdem ale v tom okolo mňa prešla Noell a ja som sa na ňu pozrel. „Lenže mne nezáleží na tom či ma niekto bude mať rád alebo nie. Ja si na tom nepotrpím.“ Prekrútim očami. Do teraz som bol sám tak som si na to zvykol. Aj keď ma niekoho by nebolo zlé ale samému je predsa lepšie a nemusí sa starať o druhého. „A čo že sa ťa nikto nebojí? Veď kto by sa bál takej otravnej vlčice ako si ty? Skôr by ťa roztrhali alebo by ťa nechali niekde opustenú aby si sa naučila chovať.“ Šteknem po nej a potom sa vydám za ňou. Keď povie že nie je vĺča tak myknem plecami. „Dobre pre mňa za mňa si buď čím chceš byť. Mne je to jedno.“ Zasmejem sa nad tým. Vážne sa tak chovala a niekedy to bolo aj smiešne. A keď povedala že pôjde preč tak sa postavil pred ňu. „Hádam si sa len urazila mladá dáma?“ Opýtam sa a pousmejem sa a potom do nej štuchnem nosom. „Ale no tak neodchádzaj. Je mi s tebou príjemne a už som sa dlho takto nepobavil ako teraz. Začneme od znova?“ Opýtam sa úsmevom.

Ja som počasie nijak nevnímal. Vlastne mi bolo jedno či je zima a či leto. Neriešil som to. Keď povedala že ju to zaujíma tak len prekrútim očami. „Nepoviem ti nič lebo ťa to aj tak nezaujíma!“ Šteknem po nej a potom zavrčím. Už mi vážne išla na nervy. „Nepoznáš ma tak nehovor kam patrím a kam nie. Viem byť zlý ale ty ma skôr privádzaš do zúfalstva. Ja sa nebojím ničoho. A už vôbec sa nebojím teba.“ Povzdychnem si a začínal som si priať aby aspoň na chvíľu zatvorila hubu. „Si smiešna kvôli tomu ako sa chováš. A nie si dospelá. Pre mňa za mňa maj aj 3 metre je mi to jedno. Ale pre mňa budeš stále vĺča lebo sa nevieš chovať ako dospelá vlčica.“ Zavrčím na ňu a potom a postavím a prejdem k východu a pozriem sa von. Mám odísť alebo nie? Ale zase tu Fall nechcem nechávať samú ale ako vidím tak ona sa asi tak skoro nezobudí. A ak sa zobudí tak si ma možno ani nebude pamätať. Potom som sa pozrel na Noell keď povedala že so mnou nie je sranda. „To je tvoj problém a nie môj. Ak si si myslela že som nejaký šašo ktorý ťa bude zabávať tak to si sa mýlila. Nie som hlupák!!“ Šteknem na ňu. „Tak si ľahni mne je to jedno. A čo budem robiť ja tak to ťa nemusí zaujímať.“ Znova na ňu šteknem a potom vyjdem von z jaskyne. Trochu mi udrie slnko do očí a tak ich musím prižmúriť. Ten prechod s tmy do svetla nebol zrovna ideálny a tak mi chvíľu trvalo kým som sa poriadne rozpozeral okolo seba.

Pozoroval som ju a nič som nerobil. A na to prikývnem. „To je pravda a nehovor mi prosím tak. Nie som mrzutý. Len ... ale na čo ti to mám hovoriť veď teba to aj tak nezaujíma.“ Povzdychnem si a pozriem sa na Fall ktorá stále spala. Čo som bol prekvapený pretože mňa by zobudilo ak by sa niekto pri mne rozprával ale ona nie. Asi má dosť tvrdý spánok. Kto vie. Potom som svoju pozornosť znova venoval Noell. A v jednom mala pravdu ak by som bol zlý tak by som ju zabil. „Dobre asi nie som až taký zlý. Ale ... to je jedno.“ Poviem a potom prekrútim očami. „Ale si smiešna a nie som mrzutý tak mi tak nehovor prosím.“ Poprosím ju a ak neprestane tak už sa vážne naštvem. „Ak by si bola dospelá tak sa tak chováš ale ty sa tak nechováš tak mi nehovor že si dospelá.“ Zasmejem sa nad tým. Pretože si mohla hovoriť čo chce ale pre mňa bola stále vĺča ktoré sa nevie chovať. Potom sa dosmejem a vzdychnem si. „A čo mi iné ostáva? Keď ty nedáš pokoj? A mne to ako super hra nepríde ale tak čo už?“ Myknem plecami a potom som sa len pozrel na ňu. „A čo teraz?“ Opýtam sa lebo som nevedel ako pokračovať.

Vzdychnem si išla mi na nervy ale neostávalo mi nič iné ako sa zmieriť s tým že Noell tu ostane a bude otravovať. „Pretože som bol vycvičený k tomu aby som zabíjal a nie sa zabával. A ja sa volám Dale tak budem rád ak ma tak budeš volať a nebudeš mi dávať žiadne prezývky. Prosím.“ Poprosil som ju pretože som to nemal rád ak mi niekto nehovoril menom. A navyše som nechápal prečo sa vlastne prezývky dávajú. Veď vlci majú mená aby boli oslovovaný podľa mien a nie podľa prezýviek no nie? „Aby si nebola prekvapená. A nie som milý som zlý. A mala by si sa ma báť a nie tu takto vystrájať. A možno si dobrá ale nie všetkým to vyhovuje.“ A keď do mňa štuchla nosom tak som sa len prekvapene na ňu pozrel. A keď povedala že tu bola tma a nebolo nič vidieť tak som nakoniec prikývol. Mala pravdu a asi by sme to už mali nechať tak. „Dobre už to nechajme tak. Stalo sa stalo a to už nezmeníš.“ Pousmejem sa a keď povie že je dospelá tak sa začnem smiať. „Ty a dospelá? Prosím ťa nebuď smiešna.“ Poviem so smiechom. Tak toto ma vážne pobavilo ale keď znova začala hovoriť o hre tak si povzdychnem. „Ty s tým nedáš pokoj čo?“ Opýtam sa a len prekrútim očami. Mne sa nechcelo hrať ale ona nedala pokoj a stále sa chcela hrať. A tak aby som jej zatvoril hubu tak som prikývol. „Dobre zahrám sa s tebou ale iba jednu hru. A potom dáš pokoj s hrami.“ Poviem a keď vymyslí hru tak si povzdychnem. „To si nič iné nevedela vymyslieť?“ Opýtam sa ale keďže som súhlasil tak som sa zamyslel nad tým. Našťastie to netrvalo dlho a niečo ma napadlo. „Stromy?“ Toto bolo prvé čo ma napadlo a tak som sa pozrel na ňu. „Je to dobré?“ Opýtam sa jej.

Pokrútim hlavou. "Predstav si že nepoznám srandu. To je mi jasné že ty to vieš keď to používaš stále a nedáš pokoj." Povzdychnem si a len som sa na ňu díval. Pripadala mi ako vĺča ktoré utieklo od mami za dobrodružstvom. "Tak to ma prekvapuje že ťa ešte nikto nezabil za to ako sa chováš. Dobre v tomto tebou súhlasím ano je pekný." Poviem a prekrútim očami. Myslím si že ak by Fall bola hore a nespala by tak by si s Noel úžasne rozumela. Keď som ale videl že ide ku vchodu tak som sa potešil že konečne ide preč. Lenže na moje sklamanie sa vrátila a sadla si. Povzdychnem si a len pokrútim hlavou. "Pochybujem že to bol omyl. Ja? Prosím ťa nebuď smiešna. Ja som dospelý vlk a ty malé nevychované v´ča ktoré potrebuje výchovu aby vedelo ako sa má chovať." Zavrčím na ňu. A potom som okolo nej prestal chodiť a len som sa prekvapene na ňu díval a počúval o čom zase hovorí. Hovorila o nejakej hre či čo. Ja som na hry nemal náladu a ani chuť. "Nie ja sa nechcem hrať. A nepoznám žiadnu hru a ani ju nechcem poznať. Bol by som radšej ak by som mohol len sedieť a nič nerobiť." Poviem a potom si sadnem a vydýchnem si. Teraz som bol rád že žiadne vĺča nemám pretože ak by bolo ako Noell tak by som asi čoskoro zomrel.

Zavrčím na ňu. "Ja budem taký aký chcem byť a nie taký aký mi hovoríš aby som bol. Ty sa nemáš prečo hnevať tebe nikto nič nespravil. To ty si mi stupila na chvost nie ja tebe! A byť ako ty? Ak by som bol ako si ty tak to by ma už dávno zabili. Takže ďakujem neprosím. Som rád že nie si slepá a čo je teba do môjho kožucha? Závidíš mi ho snáť alebo čo?" Zamračím sa na ňu a išla mi na nervy ale to mi nevadilo aspoň bude moja hra o to horšia. A keď si sadla tak som si ju poobzeral a vyzerala že sa ničoho nebojí a dokonca sa nebojí ani mňa. Čo mi dávalo výhodu. Mohol so na ňu hocikedy zaútočiť a ona to nebude čakať. Ach taká ľahká korisť sa ponúkne iba raz za život. "To buď rada že som ti to odpustil inak by si dopadla veľmi zle. Nedivím sa že si tu sama. Veď kto by chcel byť s niekym ako si ty? Aj ja teba rád spoznávam Noel." Poviem a potom začnem okolo nej chodiť do kolečka a obzerám si ju. Obdivoval som na nej to že je pokojná a ničoho sa nebojí ale to sa môže čoskoro zmeniť.

9% rozdeliť takto:
Síla 2
Vytrvalost 2
Rychlost 2
Obratnost 2
Schopnost lovu 1

Fall akosi nereágovala asi spala dosť tvrdo na to aby ju niekto alebo niečo zobudil. A tak som ju nechal spať. V tom mi ale niekto stupil na chvost a ja som zavrčal. Kto sa opovažuje mi skákať na chvost. Keď zistím kto to je tak nech si ma neželá. A tak som sa postavil a v tom som započul hlas a hneď som spoznal že je to nejaká vlčica. No skvelé ďalšia vlčica a dúfam že s táto bude iná ako Fall. Lenže keď som počul že stále vypráva a nie a nie skončiť tak som si prial aby som bol hluchý a nepočul čo hovorí. Neviem ako dlho trvalo to kým prestala hovoriť. Vydýchol som si a konečne som sa mohol priblížiť k ten vlčici a pozrieť na tú vlčicu ktorá mi stupila na chvost a stále hovorila. "Zdravim. Ano som ju ja Dale a Fall ale tá spí. A ty si slepá alebo čo keď si nevidela na čo stupaš?! Hovoríš správne stupila si mi na chvost. A to si nemohla vycítiť pach alebo čo?! Ale keďže sa to stalo prvý krát a ešte som ťa tu nevidel tak ti to odpustím." Poviem trochu nahnevane ale aj keď sme nezačali zrovna najlepšie tak a to môže zmeniť. "Môžeš mi aspoň povedať čo tu robíš tak sama alebo si tu s niekym ďalším?" Opýtam sa a pozriem sa na ňu a trochu sa zamračím na ňu. Na jednej strane som bol nahnevaný že nás niekto vyrušil a na druhej strane som bol rád že tu niekto je aspoň sa budem mať s kým hrať a nebudem sa nudiť keďže Fall som nechal na pokoji kvôli tomu že mi pripomína malé vĺča o ktoré sa treba starať ale táto Noell či ako sa predstavila vyzerala celkom dobre.

Celú noc som spal a nič a nikto ma nezobudilo. Zobudil som sa až ráno. Otvorím oči a pozriem sa na Fall ktorá ležala vedľa mňa a vyzerala že ešte spí. Nevedel som že je už hore a tak som ju nechcel zobudiť. Ostal som ležať na zemi a sledoval som ju. Fall vo mne zobudila to dobro o ktorom som si myslel že je dávno preč ale táto malá vlčica to dokázala a ja neviem ako pretože vždy keď som niekoho stretol tak som bol zlý a ubližoval som im ale ona? Aké použila na mňa kúzlo že som dobrý a nie zlý? To sa asi nedozviem a v podstate mi to bolo jedno. Bol som rád že som s ňou a nie som sám. Zodvihol som hlavu a olizol som jej ušká a pousmejem sa. "Dobré ráno princezná. Je čas vstávať." Zašepká jej do uška a pousmejem sa. Hádam sa jej toto milé zobudenie bude páčiť bol by som nerád ak by sa jej nepáčilo.

Pousmejem sa. "Neďakuj hádam ťa nenechám zmrznúť." Poviem milo a oliznem ju po hlave. Potom som si všimol že je unavená. Ja som nebol a tak som sa na ňu len díval. "Dobrú noc Fall. A neďakuj. Dobre v poriadku." Pousmejem sa a potom si povzdychnem. Bolo mi jej trochu ľúto. Muselo to byť hrozné zabúdať na veci ktoré sa stali. Ale prečo s tým niečo nerobí? Ráno sa jej opýtam či sa to nedá nejako vyliečiť alebo tak nejak. Pretože to musí byť hrozné a ona by bola isto rada ak by prestala zabúdať a všetko si pamätala. Potom si všimnem že zaspala a ja sa pousmejem a nechám ju spinkať. Ja som bol ešte hore a sledoval som okolie a dával som pozor či sa k nám niekto neblíži. Ale našťastie sa nič nedialo a tak som si mohol spokojne vydýchnuť a odpočívať. A ani neviem ako a tiež som zaspal.

Bežal som za ňou a aj keď bola tma tak som ako tak videl na cestu ale jaskyňa našťastie nebola ďaleko a tak sme tam stihli obaja vbehnúť skôr než začalo pršať. Keď Fall povie že sme to nakoniec stihli tak prikývnem. "To máš pravdu. Chýbalo pár sekúnd aby sme zmokli a to by nebolo bohvie čo." Pousmejem sa a sadnem si ku vchodu a dívam sa von a pri tom rozmýšľam. Potom sa ale pozriem na Fall ako je schúlená a povzdychnem si. Preto sa postavím a prídem k nej a ľahnem si a pritúlim sa k nej. "Zohrejem ťa. Isto ti je zima čo?" Opýtam sa a pousmejem sa. Túlil som sa k nej aby som ju zahrial. A zrazu som nepoznával samého seba. Kde sa to všetko vo mne berie? Ja som takýto predsa nebýval ale ona ako keby ma zmenila.

Pokrútim hlavou keď vidím ako sa zasmiala nad tým ako som kýchol. Veď počkaj toto ti vrátim. Pozriem sa na Fall ktorá sa za mnou rozbehla a potom veselo šla vedľa mňa. Chvíľu som si pripadal ako otec s dcérou. Predsa bolo o dosť menšia ako ja a ja som bol o dosť väčší ako ona. Pri tom ako sme hľadali jaskyňu tak som vedel že ju musíme nájsť skôr ako sa zotmí inak to tu bude dosť nebezpečné. "Ja viem len sa musíme poriadne dívať." Poviem a obzerám sa okolo seba a hľadám jaskyňu. V tom Fall vyskočila na kameň a dívala sa po okolí. Potom sa ma opýta čo na tom hovorím. A keď ju uvidím tak prikývnem. "To vyzerá super. Poďme tam a rýchlo." Poviem a vydám sa rovno do jaskyne ktorú Fall objavila.

Pousmejem sa a prikývnem. "Nemusíš ďakovať. Ano iba som sa prechádzal a keď som sem prišiel tak som ucítil tvoj pach tak prečo nezistiť komu patrí že?" Pousmejem sa a potom žmurkne na ňu. Potom sa okolo mňa pretiahne a chvostom mi prejde po nose čo ma pošteklí a ja si kýchnem. "Tak to šteklilo." Pousmejem sa a na jej pripomienku že by sme sa mali rozhliadnúť po okolí prikývnem. "Dobre tak poďme a čím skôr ju nájdeme tým lepšie." Poviem a potom sa pomalým krokom vydám hľadať jaskyne. Po ceste som sa obzrel či Fall ide so mnou a dúfal som že ide pretože tu v horách je veľmi ľahké sa stratiť a dokonca si aj niečo spraviť.

"Tak to ma vážne mrzí." Povzdychnem si a bolo mi trochu ľúto že je smutná a nie veselá a preto som sa zamyslel nad tým ako ako by som ju mohol rozveseliť. Po pravde nemám rád keď je nejaká vlčica smutná. Ale keď uvidím tu iskričku radosti tak sa pousmejem. "Neďakuj a to verím a nechcem ani ja aby si zabudla na mňa. Si hrozne zlatá a milá. A neboj sa to by som nespravil." Poviem a pousmejem sa. Aj keď mal som chuť to spraviť ale rozmyslel som si to a jej neublížim. Fall sa tiež o mňa obtrie a ja sa pousmejem. Bola krásna. Vyzerala ako malé vlčiatko ktoré potrebuje ochranu. Ona sa pozrela na oblohu a potom povedala že by sme si mali nájsť nejaký úkryt. Prikývnem. "To máš pravdu. To by sme mali a tu v skalách isto bude nejaká jaskyňa kde by sme sa mohli schovať." Pousmejem sa a začnem sa okolo seba obzerať či náhodou nebude na blízku nejaká jaskyňa kde by sem sa mohli schovať ale zatiaľ som nič nevidel a tak to budeme musieť prejsť kým niečo nájdeme.

Prikývnem. "Presne tak. Ty si jediná vlčica za 3 mesiace ktorú som stretol." Povzdychnem si a potom si všimnem že je utrápená a sklesnutá. Celkom ma zaujímalo čo sa sa stalo keď zrazu bola utrápená. Keď už som sa chystal že sa jej to opýtam tak sa otrepala a začala hovoriť. Pozorne som ju počúval a sledoval. "Tak s toho si nič nerob. Ani ja neviem ako som sa sem dostal a čo som robil pred tým. Jediné čo si pamätám je že som niekam išiel a zrazu som sa prebral tu." Povzdychnem si a zamyslel som sa nad tým. Pretože od kedy som tu tak som na to vôbec nemyslel a Fall mi nahodila tému ktorá ma celkom zaujala. A to ako som sa sem dostal. Ona sa ale potom priznala že máva výpadky pamäte a ja ostanem prekvapený. "Čože? To je ako možné? Tak zatiaľ sa chováš celkom milo a krásne." Pousmejem sa a keď povie že si ma nebude pamätať tak do nej jemne štuchnem nosom. "Tak s tým sa netráp ja sa ti budem pripomínať aby si na mňa nezabudla. Pretože by to bola veľká škoda ak by si na mňa zabudla pretože som si ťa celkom obľúbil." Pousmejem sa a potom sa o ňu obtriem a oliznem ju aby nebola smutná a netrápila sa s tým. Pomaly ma prechádzalo aj to čo som mal v pláne. Nemôžem predsa ublížiť tejto milej a malej vlčice ktorá si navyše nič nepamätá. Ale ak by som jej ublížil tak by na to zabudla a nepamätala by si to. Pokrútim hlavou nad tým. Nie nespravím to. Ona si to nezaslúži.