Příspěvky uživatele

Pousmejem sa a prikývnem. "Tak v tomto sme na tom rovnako. Aj ja som si myslel že tu nikto nie je. Ale keď som uvidel teba tak som sa potešil že konečne je tu niekto s kým sa môžem porozprávať." Poviem a obzeral som si ju. Keď sa ma opýtala čo tu robím sám tak myknem plecami. "Ani neviem. Ešte to tu moc dobre nepoznám a hlavne som niekoho hľadal. Pretože už som tu skoro 3 mesiace a ešte som tu nikoho nestretol. Až teraz teba." Poviem a pousmejem sa. "A čo ty tu robíš?" Opýtam sa jej aby mi aj ona povedala ako je na tom. Či už niekoho stretla alebo je tu sama tak ako ja. Potom som sa odmlčal a čakal som čo mi povie ona. Chvíľu ale vyzerala ako keby na niečo myslela alebo niečo také a tak som tam len stál a díval som sa na ňu a čakal som kedy sa vráti do reality aby sme mohli pokračovať v rozhovore a možno aj v niečom inom teda ak bude chcieť.

Z kameňa zoskočila malá vlčica a išla ku mne. Pozdravila ma a ja som sa na ňu pousmial. Vôbec mi nevadilo že bola malá. Bol som rád že po dlhom čase vidím niekoho s kým sa môžem rozprávať a možno aj niečo iné ako len rozprávať. Vlčica si sadla pre do mňa a ja som si ju obzeral. Bola pekná mala zvláštne sfarbenie také som ešte nevidel. A keďže som bol unavený s chodenia tak som si tiež sadol a tváril som sa milo. Predstavila sa ako Fall. To bolo celkom zaujímavé meno. "Rád ťa spoznávam Fall. Ja som Dale." Predstavím sa jej a pousmejem sa. Pritom ako som sa na ňu díval tak mi neuniklo ako sa pozrela na oblohu kde bol mesiac. Ja som to pískanie ignoroval a nedíval som sa na oblohu bolo mi to jedno. Teraz som tu mal Fall a tej som sa chcel venovať.

Pokračoval som ďalej za pachom ktorý sa zosilňoval a ja som bola čím ďalej tým šťastnejší že konečne nebudem sám. A ako som sa tak približoval tak ten pach mi začínal pripomínať pach vlčice. Takže podľa všetkého to bude vlčica. To ma potešilo ešte vyše a od radosti som poskočil a trochu som zrýchlil krok. Nechcel som aby mi tá vlčica ušla. Išiel som dosť rýchlo lebo som sa nevedel dočkať. A ako som sa tak blížil tak v diaľke som videl ležať na kameni nejakého malého vlka. A hneď mi došlo že je to ten vlk od ktorého cítim ten pach. A ten pach bol vlčí. Pousmejem sa a blížim sa k nej. Keď som bol dosť blízko tak sa zastavím a poobzerám si ju. Bola to pekná biela vlčica z čiernymi pruhmi a s čiernou labou a chvostom. "Zdravím." Pozdravil som ju a pousmial som sa.

Išiel som po horách a dával si pozor aby sa mi niečo nestalo. V polovičke cesty som sa zastavil a poobzeral som sa okolo. Všade bol pokoj a pekný výhľad. Musel som sa nad tým pousmiať. V tom zafúkal vietor a v tom som ucítil pach nejakého vlka. Zatiaľ som si nebol istý či je to vlk alebo vlčica a tak som sa rozhodol že to pôjdem preskúmať. Ak by to bol vlk tak by to vyzeralo na bitku a ak vlčica tak by som sa s ňou mohol pohrať. Celkom som sa tomu potešil pretože od doby čo som tu tak som nikoho nestretol a pomaly som si začínal myslieť že tento ostrov alebo čo to vlastne je tak je opustený a ja som tu jediný vlk. Ale ten pach ma vyviedol z omylu a ja som bol rád že konečne niekoho stretnem. A bolo mi jedno či to bude vlk alebo vlčica. Hlavné je že to niekto bude a ja nebudem konečne sám.

//Temný les

Pokračoval som ďalej v ceste. Les sa pomaly končil a ja som sa ocitol na hranici s horami. Zastavil som sa a poobzeral som sa. Temný les sa mi páčil ale rozmýšľal som nad tým že si to tu poobzerám a potom budem rozmýšľať kde ostanem. A tak som sa vydal k horám. Boli celkom zaujímavé a trochu nebezpečné ale ja som sa nebál. Nemal som sa čoho báť ak si budem dávať pozor tak by sa mi tu nemuselo nič stať. A tak som pokračoval ďalej v ceste a obzeral som si hory. Napadlo ma že by som sa mohol skúsiť dostať až na samí vrch hôr. Tam by bol isto pekný výhľad a tak som sa teda vydal smerom hore. Pri ceste som si dával pozor aby sa mi niečo nestalo.

//Lúka (cez most)

Prešiel som most a ocitol som sa v tmavom lese. Zastavil som sa a poobzeral som sa. Toto miesto sa mi veľmi páčilo. Vyzeralo to presne tak po čom som túžil. Konečne som našiel svoje vysnívané miesto. Pousmejem sa a rozbehnem sa po lese. Bežal som po lese a vôbec som sa nebál. Toto bolo najkrajšie miesto aké som kedy videl. Tu som chcel ostať. A tak som celý natešený behal po lese. Zrazu som sa cítil ako mláďa ktoré si užíva prvé dni vonku. Bol to najkrajší pocit a ja som si to užíval plnými dúškami. Zastavil som sa až keď som dobehol na kraj lesa a pre do mnou sa objavili hory. Zastavil som a díval som sa na hory a pri tom som rozmýšľal či mám ísť na hory alebo nie. Moje rozmýšľanie netrvalo dlho a hneď som sa rozhodol že pôjdem preskúmať hory. Veď ak sa mi tam nebude páčiť tak sa môžem vždy vrátiť do tohto lesa a tu ostať.

//Pityas

//Lúka

Ako som tak išiel ďalej tak som sa zrazu ocitol v nejakom lese. Poobzeral som sa. Prišiel mi to ako obyčajný les ktorý sa nachádza všade na svete a tak som nezastavoval a pokračoval som ďalej v ceste. A keďže som bol najedený tak som sa ani nezastavoval a nehľadal som potravu. Proste som len tak išiel ďalej a nikde som sa nezastavoval. Lenže už som túžil niekoho stretnúť s kým by som sa porozprával a zistil kde to vlastne som a ako som sa sem dostal. Zatiaľ som mal ale smolu nikoho som nestretol teda ak nerátam potravu ale s tou sa nedá rozprávať. Pousmejem sa a ako som tak pokračoval ďalej zrazu som sa ocitol pri moste. Tam som sa zastavil a díval som sa na ten most. Vyzeral nebezpečne ale ani to mi nezabránilo naň vstúpiť. Mal som trochu obavy ale nedal som to najavo a pomalým krokom som postupoval po moste. Dosky ktoré boli zlomené som opatrne prekročil a pri tom som si dával pozor aby som náhodou nespadol dole. Keďže som išiel pomaly tak sa mi tá cesta zdala nekonečná a koniec mostu nikde. Už som si začínal myslieť že ten most nemá konca keď v tom sa pre do mnou objavil tmavý les. Ten les sa mi zapáčil a preto som zrýchlil trochu krok aby som s tohto prekliateho mosta dostal. Keď sa blížil koniec mosta tak som sa pripravil ku skoku a skočil som na pevnú zem. Vydýchnem si že som to zvládol a išiel som si poobzerať tento les.

//Temný les (cez most)

//Dračí priesmyk

Pokračoval som ďalej v ceste a ako som tak išiel ďalej ocitol som sa na krásnej lúke. Preto som sa musel zastaviť a poobzerať sa. Bolo tu krásne to sa musí nechať. A preto som sa rozhodol že tu ne chvíľu ostanem a poobzerám sa tu. A tak som išiel preskúmavať lúku. Ako som si ju obzeral tak som v diaľke uvidel stádo sŕn. Čo ma potešilo aspoň sa najem. A tak som sa pomaly začal blížiť k ním. Keď som bol dosť blízko tak som si ľahol do trávy aby ma nevidela a díval som sa koho si môžem uloviť. Môj pohľad mi padol na jednu mladú srnku ktorá mala problémy s nohou. To bude skvelá korisť. Pousmial som sa a pomaly som sa začal blížiť k nej. Keď som bol dostatočne blízko tak som vyštartoval po nej. Stádo sa rozbehlo preč a tá srnka s poranenou nohou sa tiež dala na útek ale mala veľké problémy a nebola tak rýchla ako ostatný. A preto nebol problém ju dobehnúť a skočiť po nej. Skočil som na ňu a zahryzol som sa jej do krku. Pevne som ju držal za krk a cítil som ako mi jej krv tečie do úst. Bola tak lahodná až som sa nevedel dočkať kedy umrie a ja sa budem môcť pustiť do nej. Našťastie netrvalo dlho a srnka po chvíľke padla na zem mŕtva. Keď ležala na zemi mŕtva tak som pustil jej krk a potom som sa pustil do jedla. Keďže som bol hladný tak netrvalo dlho a so srnky ostali len kosti. Potom si oliznem ústa a na chvíľu si ľahnem aby som strávil to vynikajúce jedlo. Chvíľu som ležal a odpočíval. A keď som si oddýchol tak som sa postavil a pokračoval som ďalej v ceste.

//Les pri moste

//Irisin raj

Pokračoval som v ceste a pri tom som sa obzeral či niekoho neuvidím. Nikoho som nevidel ale všimol som si že som medzi skalami. Na chvíľu som sa zastavil a poobzeral som sa okolo seba. Videl som len skaly a vodu a sem tam nejaké rastliny. Ale inak nič zaujímavé. A tak som pokračoval ďalej v ceste. Ale ako som šiel ďalej tak sa mi toto miesto začínalo celkom páčiť. Žeby som tu ostal? Zamyslím sa nad tým ale hneď to zavrhnem. Tu by som dlho nevydržal. Nie je tu žiadna potrava a ani nikto na hranie a tak som pokračoval ďalej v ceste. Ako som išiel tak sa mi zdalo že tieto skaly nemajú konca a že som zablúdil a chodím stále dokola. Ale po dlhom čase chodenia sa pre do mnou objavila zelená lúka. Potešil som sa že konečne vidím aj niečo iné ako len skaly. A preto som sa rozbehol na lúku.

//Lúka

// Príchod

Zobudil som sa na nejakej pláži. Postavil som sa a poobzeral som sa kde som. Posledné čo si pamätám je ako som hľadal nejakú novú zábavu a potom mám už čierno. Keď som sa poriadne poobzeral tak som zistil že som na nejakej pláži a bol som tu sám. čo mi vyhovovalo. Videl som len piesok, vodu a rastliny ale čo sa týkalo potravy tak to som zatiaľ nevidel. Potom som sa pomalým krokom vydal po pláži aby som si ju poriadne poobzeral a poprípade našiel nejakú potravu alebo niekoho kto je tu dlhšie aby mi to tu ukázal. Najlepšie by bolo ak by to bola nejaká vlčica ale ak to nebude vlčica tak nevadí ale aspoň niekoho to stretnem. Pretože som nebol rád keď som niekde bol a nepoznal som to tu. A tu som to nepoznal a preto som potreboval vedieť kde som. A tak som pokračoval v ceste a dúfam že niekoho nájdem.

//Dračí priesmyk