Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Postovaná 19

//Les Alf

Prišli sme sme na lúku kde som Scall necítil asi som aj ja stratil jej stopu ale to nevadí. Po očku som sledoval Nica ako mu to ide a musím uznať že sa učil veľmi rýchlo a usmial som sa. Bol šikovný aj keď on si to možno o sebe nemyslel ale išlo mu to. "Ale ide len to treba viac trénovať. to nevadí." Usmial som sa ale ako mu vysvetliť ako vonia Scall? Zamyslel som sa nad tým. Chcel som mu to vysvetliť tak aby tomu rozumel a aby nebol s toho smutný. Potom ma niečo napadlo. "Skús si privoniať ku mne a možno tak nejak aj ona vonia." Vysvetlil som mu a dúfal som že mu to pomôže nejako. V tomto moc dobrý nie som ale aspoň som sa snažil. "Skús to ešte raz a keď nič tak skúsime niečo iné." Žmurknem na neho a usmejem sa. Potom som kývol na Nica aby išiel so mnou. Zdalo sa mi že som zachytil Scall ale nebol som si sto percentne istý ale veď uvidíme keď prídeme na miesto.

//Nemé údolie

Postovaná 18

Pousmial som sa keď sa trochu upokojil a súhlasil že pôjdeme Scall hľadať. "Drž sa pri mne." Poviem mu a naposledy ho oliznem na hlavičku a potom som sa od neho odtiahol a pozrel som sa na neho.
Asi som mu dodal až moc odvahy lebo sa sám vybral smerom ktorým uniesol vlk Scall. Len som sa nad tým usmial lebo toto som chcel aby bol odvážny a ničoho sa nebál. "Teraz máme aspoň šancu ťa naučiť stopovať." Usmial som sa lebo pach sestry poznal teda aspoň som si to myslel. "Použi svoj noštek skús s ním zachytiť pach svojej sestry." Poviem mu a pre istotu som mu ukázal ako sa to má robiť. Položil som nos na zem a začal som čuchať.
Keď som bol pri ňom tak som sa postavil vedľa neho. Nechcel som ho nechať za sebou. Radšej pôjdem vedľa neho aspoň na neho uvidím a pomôžem mu.

//Sokolí zrak

Postovaná 17

Povzdychnem si. Nechcel som aby sa Nico trápil a už vôbec nie aby plakal. Stále som utešoval a lízal na hlavičke. Prisám bohu ak sa mi ten vlk dostane pod laby tak ho roztrhám na kusy. So mnou sa nebude nikto zahrávať. Bol som naštvaný ako sa môže niekto opovážiť uniesť oje dieťa?!
"Ja neviem ale zistím to neboj sa. Nie nič nevyviedla to len ju nejaký vlk uniesol. A my ju nájdeme a zachránime." Poviem a pozriem sa na neho a nebol som si istý či to Nico zvládne. "Pôjdeme ju hľadať?" Opýtal som sa ho. Nechcel som ho do ničoho nútiť preto som sa ho to opýtal a nech sa on rozhodne čo spraví. Bol by som nerád ak by robil niečo na silu a niečo čo by mu bolo nepríjemné. Ale veril som že on to dokáže je to predsa môj syn. Usmial som sa a obtrel som sa o neho. Keby sa dalo tak by som ho objal a ubezpečil ho že je všetko v poriadku. Ale takto som sa o neho aspoň obtrel aby som mu dodal odvahu a aby nebol smutný.

Postovaná 16

Scall mu všetko vysvetlila ohľadne toho obchodníka a potom chcela ísť na medveďa. Nevedel som či je to dobrý nápad. Medvede sú dosť nebezpečné. "Medveďa by som nechal keď budete veľký. Teraz je to nebezpečné." Poviem Scall.
Keď sa Nico opýtal ako to má chytiť či do labiek? Tak som sa zasmial nad tým. "Nie myslel som do nosa zachytiť pach zvieratka." Vysvetlím mu. Lenže v tom sa stalo niečo čo som vôbec nečakal. Nejaký vlk zobral moje dieťa a utekal s ním preč. Aj Nico na mňa zakričal že ju odnáša preč. "Ano videl som. Musíme ju zachrániť." Zavrčím. Nikto nebude unášať moje deti! Toho vlka zabijem keď sa mi dostane pod ruky. Lenže keď som videl ako je na tom Nico tak som hneď k nemu pribehol a začal som ho utešovať. Lízal som ho na hlavičke. "Neboj sa všetko bude dobré. Sestričku nájdeme a zachránime. Hlavne teraz neprepadaj panike." Šepkal som mu do uška aby som ho upokojil.

Postovaná 15

Všimol som si že je zmätený a tak som sa len usmial. Ale keď sa opýtal prečo tak dlho spal a prečo sme ho nezobudili tak som mykol plecami. "Neviem prečo si tak dlho spal. Ale budiť sme ťa nechceli keď si spinkal. Nechceli sme ťa rušiť. Chceli sme aby si sa poriadne vyspinkal a bol plný energie a sily." Usmial som sa. "Ano má dostala ho od jedného obchodníka." Vysvetlím mu a potom som sa pozrel na Scall ktorá prišla po chvíľke a usmial som sa. "Tak v lese žijeme my, medvede, srnky, lane, jelene, zajace, vtáky a iné zvieratá je ich vážne veľa." Usmial som sa.
Scall povedala že sa ideme pozrieť po nejakom jedle. Prikývol som. "Dobre poďme. Nico neučíme ťa loviť dobre? Verím že budeš tak šikovný ako tvoja sestrička." Žmurkol som na Scall ktorá bola vážne šikovná čo sa týkalo lovu. Potom som kývol na Nica. "Teraz sa pozorne dívaj." poviem mu a potom som začal ukazovať ako má správne stopovať zver a veril som že Scall mi v tom pomôže.

ostovaná 14

Čakal som na nich a ako prvý vybehol Nico. Usmial som sa keď som videl že aj tretie vĺča sa ma k svetu. "Ahoj synček už som sa o teba bál že ti niečo je." Usmial som sa a olizol som ho na hlavičku. Bolo super vidieť syna na nohách a živé a pripraveného. "Kde ma máš sestričku?" Opýtal som sa ho lebo Scall som zatiaľ nikde nevidel. Možno ostala v úkryte spolu s mamou a so sestrou ktoré som videl ako idú do úkrytu.
"Tak čo na čo má chuť? Čo chceš robiť?" Opýtal som sa ho a obzeral som si ho. Stále som sa na neho díval. Bol som šťastný že je Nico so mnou. Konečne môžu dvaja muži vyraziť do sveta. Teda ak bude chcieť. Nevedel som ako bude reágovať keďže tak dlho spal. Až som si myslel že mu niečo je ale našťastie to vyzerá tak že mu nič neni a je v poriadku.

Postovaná 13

Prestal som stopovať a venoval som sa Scall. Zamyslel som sa nad tým. "Je tu veľa zvierat. Môžeš tu nájsť zajace, myši, vtáky a iné zvieratá. Les je vždy bohatý na zvieratá." Bolo pekné že sa zaujíma o to. ale potom sa opýtala na súrodenca. Mykol som plecami lebo som nevedel. "Neviem ale dúfam že ano. A zatiaľ meno nemá ešte sme mu ho nedali." Poviem lebo s Nyci sme ešte meno pre tretie vĺča nevymysleli.
Potom povedala že pre neho pôjde a ja aby som zatiaľ našiel stopu. "dobre teda. Počkám na vás a budem sa snažiť niečo chytiť." Dúfam že ho Scall v jaskyni nájde a že neutieklo niekam. To by bolo asi to najhoršie čo by sa mohlo stať. Ale veril som že tam bude a že prídu spoločne a všetci traja budeme loviť. Už som sa na to veľmi tešil.

Postovaná 12

//Roklina

"Dobre to budem rád." Poviem a prikývnem a pousmejem sa. A z rokliny som sa presunul do lesa kde bol chládok a kde stromy robili tiene. "Ano ale tu v lese je celkom príjemne a nezúfaj možno sa nám podarí niečo nájsť a uloviť." Usmejem sa a trochu ju povzbudím aby nezúfala že nikdy nič neni stratené a v lese je veľká šanca na lov.
Keď sme boli v lese tak som začal stopovať nejakú zver ale zatiaľ som nemal šťastie ale to nevadí les je veľký a oni môžu byť niekde schovaný. Tak preto som len ďalej stopoval a hľadal zvieratá. Aj keby to malo trvať niekoľko hodín tak isto niečo nájdeme. Ja som tomu veril a potom môže loviť a keď ulovíme tak môžeme ísť domov a pozrieť tretie vĺča ktoré sme nechali v úkryte samé. Čo ma celkom mrzelo že sme sa na neho takto vykašľali ale keď ono stále spalo tak čo sme mali robiť? Budiť sme ho nechceli a teraz nás isto hľadá a myslí si že sme sa na neho vykašľali.

Postovaná 11

//Červená lúka (cez Najvyššia hora)

Len som prikývol na to keď povedala že nemá hlad ale len chuť. A tak som teda pokračoval ďalej až do lesa. Možno stretneme Nyci s dcerou čo by som bol rád. "Dobre ale budeš opatrná a budeš si dávať pozor jasné?!" Vážnym pohľadom som sa na ňu pozrel aby si uvedomila že nemá riskovať. Už som nechcel žiadne problémy. Chcel som aby už bol pokoj a aby sme si konečne užívali výlet. Ktorý nám zatiaľ nikdy nevyšiel. Vždy sa niečo stalo. Preto som dúfal že teraz sa nič nestane a všetko bude v poriadku a my prídeme živý a zdravá domov. Teda Scall úplne zdravá nebude. Keďže mala poranenú nohu. Preto som sa pozrel na jej nohu kde už mala len chrastu. Usmial som sa a pokračoval som ďalej v ceste. Ocitli sme sa na pláni ale pokračoval som ďalej až sa pred nami objavil známi les. Náš domov.

//Les Alf (cez Sokolí zrak)

Postovaná 10

//Snežné tesáky

"Ešte trochu sa hnevám ale už je to lepšie." Pousmejem sa. Keď som sa objavil na lúke tak som sa poobzeral a keď som videl že je v poriadku tak som sa usmial. Bol som rád že je v poriadku a dúfam že už nebude takto vyvádzať ako do teraz.
"Si hladná?" Opýtal som sa jej lebo ja som už začínal byť poriadne hladný a už sa mi aj ozíval môj žalúdok ktorý dával jasne najavo že potrebuje niečo do seba. Potom som už len bez slova pokračoval v ceste domov. Možno sa Scall na mňa hnevala ale všetko som to robil pre jej dobro. Nič zlé som nechcel. Dúfal som že sa Scall na mňa nehnevá a všetko bude v poriadku a hlavne som dúfal že teraz neujde niekam preč. To by som už asi nezvládol. Aj keď viem že to teraz bude ešte horšie a preto sa na to musím poriadne pripraviť.

//Roklina (cez Najvyššia hora)

Postovaná 9

Prikývnem a pousmejem. "Ano." Poviem jej a potom som sa na ňu len díval a bol som rád že sa jej to páčilo. "Len moc si na to nezvykaj." Štuchnem do nej. Keď bude veľká tak jej pomáhať nebudem. Mne tiež teraz nikto nepomáha. "Si šikovná ja to hovorím stále." Poviem a potom som sa vydal smerom k poltáru. Aj keď som si myslel že bude chcieť ísť na okolo ale asi nie. Predsa mala toho za sebou dosť a navyše sme sa ani poriadne nenajedli. Našťastie že v úkryte bola srnka takže tam sa mohla najesť.
Mrzelo ma to že sme nič neulovili. Skôr na opak samé úrázy a nehody sme zažili. Dúfam že už sa toto nestane a už bude všetko v poriadku. Nič viac si neželám len aby bolo všetko v poriadku. Keď som prišiel k polráru tak som hneď do neho vošiel a ocitol som sa na lúke.

//Červená lúka

Postovaná 8

//Vlčie jazero

Viem asi som to prehnal ale takto jedine ju vychovám a naučím ako sa má chovať. "Ospravedlnenie sa príjima." Poviem jej a oliznem ju na hlave. Ja som toto nerád robil ale hádam jej to nedovolím. Aký vlk by z nej potom vyrástol? To som nechcel vedieť.
"Vieš robím to veľmi nerád. Ja nechcem byť zlý a kričať na teba. Potom ma to trápi ani nevieš ako." Povzdychnem si a potom som kráčal smerom na vrchol. Bolo to náročné a preto som jemne Scall štuchol do zadku aby som jej pomohol z cestou na vrchol.
Keď sme sa konečne dostali na vrchol tak som sa zastavil a musel som sa vydýchať. Pozrel som sa aj na Scall či to zvládla a či nepotrebuje pomoc. Vždy jej budem pomáhať. Nikdy by som sa na ňu nevykašlal.

Postovaná 7

Možno si myslela že keď sme rodina tak si budeme pomáhať ale mýlila sa. "Nie neni. Pokojne by som ťa teraz mohol vodiť späť do vody a nechať ťa tam a postaraj sa sama o seba a prídi sama domov!" Zavrčal som na ňu. "Lenže nie takým čo neposlúchajú a nevedia ani poďakovať za to keď mu druhý pomôže. Keď poďakuješ tak tým dáš najavo že si toho čo ti pomohol vážiš ale keď nič nepovieš je to ako keby si si toho nevážila." Poviem nahnevane.
A keď sama od seba povedala že ideme domov tak som prikývol. "Dobre poďme. A všetko to robím pre tvoje dobro tak si zaslúžim trochu vďaky nemyslíš?" Opýtal som sa jej a kráčal som vedľa nej. Opustili sme jazero a ocitli sme sa v horách. Teda už som tie hory preliezol snáť tisíc krát. Povzdychnem si keď som vedel že ma čaká cesta na vrchol kde bol teleport.

//Snežné tesáky

Postovaná 6

Chvíľu som ju ignoroval aby vedela že sa vážne hnevám. Lenže ona stále hovorila a tak som ju pustil na zem a pozrel som sa na ňu nahnevaným pohľadom. "Videl som ako to máš pod kontrolou. Keby si to mala pod kontrolou tak by si sa neutopila. A nemáš začo. Mohol som sa na teba vykašľať a nechať ťa aby si sa s toho dostala sama. Takže to neber ako samozrejmosť. Ešte ma nepoznáš tak dobre a nevieš čoho som schopný. Takže si dávaj pozor!" Poviem nahnevane a zavrčím na ňu.
"Môžeš ale ak sa o niečo skúsiš tak prisahám že ťa už v tej vode nechám a postaraj sa o seba sama!" Zamračil som sa na ňu. Možno si myslela že ju zachránim v každej sytuácií ale to sa mýlila. Ak sa ešte raz niečo stane tak ju už nechám nech sa postará sama o seba. Ja som sa tiež musel starať sám o seba. Nikto mi nepomáhal tak prečo by som mal pomáhať Scall keď si toho vôbec neváži?

Postovaná 5

Tak ja jej zachránim život a ona ani nepoďakuje a hneď ju zaujíma len tá blbá ryba. Zamračil som sa a zavrčal som na ňu. "Nie nechytila a skoro si sa utopila! Nie nič skúšať nebudeme. Je to nebezpečné! A aspoň si mohla poďakovať že som ťa zachránil ale ty nič! Zavrčal som nahnevane. Tak ja snažím aby sa jej niečo nestalo a ona si poraní nohu a teraz sa skoro utopí. Asi ju vážne zatvorím doma a bude. Potom som sa postavil a otrepal som sa od vody a potom som už cítil ako sa mi vrátil oheň.
"Ideme domov a hneď!" Poviem nahnevane a bez ďalších slov ju chytím za krk a išiel som s ňou domov. A môže protestovať ako chce. Už ju nebudem poslúchať. Teraz to bude tak ako ja poviem a nie ako ona chce.