Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Napíš v horách jeden post aspoň po dobu štyroch dní 4/4

Ešte spätne pohliadol na Hanku, ktorú by síce rád plne rešpektoval ako jeho betu, no bolo treba nazbierať body. Jej autoratívny prístup voči nemu sa na vlčicu jej pozície patrilo, no už to bol nejaký ten čas čo spolu strávili ako dvaja kamaráti. Z tohto dôvodu ju začal vnímať viac len ako betu. A zdalo sa, že ona jeho skôr brala tieto dni ako člena svorky nízkeho postavenia.
,,Nepovažujem úprimnosť sa negatívnu vlastnosť," zamyslel sa nad jej slovami, ,,asi záleží na tom, ako sa jeden vyjadrí," ako sa vravelo, byť milý nič nestálo. No povedzme si úprimne, ani byť hrubý. ,,Aj ja sa hladám dobro v každom. Vlci nie sú jednostránni," nepovažoval to tak úplne za naivné. ,,Len treba byť opatrný a slepo neveriť," no to jej hádam ani nemusel hovoriť.
Šlbol uchom, keď prišla reč na divný, dlhý spánok. ,,Zdá sa, že ten postihuje veľa vlkov," spomenul si na emocionálny výlet náladovej Tiary, ktorý si musel vytrpieť. Šedá vlčica bola napokon celkom fajn, ale musel si ešte utvrdiť na ňu názor. ,,Ani ja som nebol výnimka," jemu sa to stalo aj dvakrát i keď teraz, keď sa na to pozeral spätne si to prvý raz neuvedomil. ,,Tvoje skúsenosti sú celkovo podobné tým mojím," skonštaktoval. Potom čo si vlci oddýchli a prešla nejaká tá chvílka, Keiji sa zodvihol a kývol hlavou na vlčicu:,,Energia nabratá? Môžeš ísť so mnou alebo tu s niekým zostať ak si si to rozmyslela," počkal si na jej odpoveď a následne sa vydal von z úkrytu do dažďa. Hor sa na hranice.

>> Alatey

Keiji

1 bod
Zamier do bezpečia
Zahuč do vody po zlom odhadnutí hĺbky vody
Zlepši svoje dovednosti

Za dva body
Podaj pomocnému labu topiacemu sa
Ujisti sa, že je člen tvojej svorky v bezpečí
Po premočení si urob horký odvar z trychtýrku

Za tri body
Ubraň svoj úlovok pred hladným predátorom
Zauvažuj nad najlepšou akciou pre prežitie potopy

Spolu: 15

Spolu s predchádzajúcou fázou: 25

Verena

2 body
Podaj pomocnú labu topiacemu sa

Napíš v horách jeden post aspoň po dobu štyroch dní 3/4

Vlci do úkrytu prichádzali a odchádzali, pričom si nevyžadovali Keijiho pozornosť. Aj on ich tak len obdaroval stručným kývnutím hlavy na pozdrav zatiaľ čo počúval slovám bieločiernej vlčice. ,,Opak môjho, zdá sa," poznamenal ten zrejmý fakt potom čo sa uchechtol na jej predchádzajúce slová. No, jeden si mohol všimnúť, že mali s Althyrou pomerne veľa spoločného a muselo sa tak nájsť niečo, v čom sa dvaja vlci odlišovali. ,,Ten tvoj je ale rozhodne užitočnejší. Mne osobne stresovanie neprinieslo žiadneho úžitku," poznamenal s humorom, no v duchu si musel povzdychnúť. Ale len krátko. Už nie tak dlho ako "kedysi". ,,Dva roky na ostrove a rok vo svorke," odpovedal jej, ,,ale často mi príde, že to bude už omnoho dlhšia doba. Často sa tu hádam za tú krátku dobu toho dej až príliš," teraz rozprával o ostrovoch, no mohlo to platiť aj o Alatey. Mal síce za sebou len dve svorkovské srazy, no nedával si veľké nádeje, že by ten nasledujúci prebehol pre zmenu v kľude. Mohol byť jedine rád, že on nebol tým stredobodom pozornosti v negatívnom slova zmysle, to by bol asi jeho koniec. ,,Aspoň sa jeden nenudí...?" no, on osobne preferoval skôr tú nudu. ,,Mala si tu na ostrovoch nejakú, povedzme nezvyčajnú, skúsenosť? zaujímal sa. Rád sa dozvedal čo si ostrovy na ostatných vlkov vymysleli a rozširovalo mu to obzory bez toho, aby si to musel zažiť na vlastnom kožuchu.

Napíš v horách jeden post aspoň po dobu štyroch dní 2/4

Keiji si matne spomínal, že mu meno Rhaaxin prišlo povedomé. V jeho Noram skúsenosti bolo príliš veľa vlkov, aby si ich vedel všetkých zapamätať. V opačnom prípade by si totiž bol istý, že Althyra nemusela mať o jej známosť obavy. Rhaaxin si s Einarom určite poradil. A týmto nechcel povedať, že svojmu alfovi nefandil. No, i keď teraz s Althyrou na starosti- Sám sa chcel bieločiernej vlčici spýtať či ho doprevadí po okolí alebo sa rozhodne zostať s jedným z vlkov v úkryte, no Althyra ho predbehla. Kútiky tlamy sa mu jemne zdvihli do úsmevu. ,,Každý z nás má špeciálny talent a môj je stresovať," stále aby ho nikto okrem Althyry nepočul stíšil hlas a nemohol si pomôcť než nechať vykĺznuť von tlmený smiech. Ten sa ale premenil na akýsi rozpačitý, previnilý výraz. Veď on sa za ten čas od príchodu na mois gris ostrovy a najmä pripojenie sa do Alatey polepšil. Už aspoň nenechal stres s ním tak vybabrať a neželane ho omámiť. Prestať toľko stresovať, no, nad tým musel ešte zapracovať. ,,A čo ty? Objavila si už svoj?" mohla to byť celkom osobná otázka a tak neočakával na ňu s istotou odpoveď.

Napíš v horách jeden post aspoň po dobu štyroch dní 1/4

Hanka, Althyra

,,Ahoj, Hanka," usmial sa na príchodzú vlčicu, ktorá ich rovnako uvítala v úkryte. ,,S Einarom sme sa krátko stretli v Tichej zátoke," odvetil jej na otázku, neochotný spomínať na tú bolestivú udalosť, ktorá vlastne stála tam blízko neho, ,,a následne som sa s Althyrou pobral späť na územie. No, mám menšie tušenie," pohliadol na bieločiernu vlčicu a následne späť na betu, ,,že sa vydal poctiť svojou návštevou Zlatý les," Hanka si mohla zvyšok domyslieť, no pokiaľ by od neho žiadala detaily samozrejme by jej ich ako inak dodal. Zostal tam len napoly zahanbene stáť, keď Hanka vyhrešila Enigmu a snažil sa tváriť normálne. Čo na to povedať, bolo pre neho ľahké z tej interakcie dostať second paw embarrasment. Snáď jej takto nedá nechtiac príležitosť vynadať aj jemu!
,,Oddýchneme si," riekol, keď dostali kolektívny rozkaz, ,,no čoskoro sa budem musieť znova venovať hraniciam," Hanka nebola Einar a tak si dovolil svojej bete a kamarátke trochu "oponovať". ,,Čím dlhšie sú hranice ponechané bez dozoru, tým viac riskujeme neželané prekvapenia," či už sa Arryn s Cipher vrátil s hlásením alebo nie, Keiji považoval za potrebné ich obehnúť. Predsa len, jedným takým neželaným prekvapením bola Cinder, ktorá teraz bola súčasťou pôdy na území a stal sa z nej stromček. Plecia mu trochu poklesli, keď nikto nevenoval pozornosť jeho otázke ohľadom Trezalky a Leta, no rozhodol sa predpokladať, že skrátka nevedeli kde sa tí dvaja nachádzali.
,,Dopadlo to lepšie než som si myslel," poznamenal tak, aby sa jeho slová dostali len k ušiam Althyry, napoly zachytiac, že Xander s Enigmou zmizli von z úkrytu. ,,Asi som nad tým príliš premýšlal...zase," narážal samozrejme na reakcie vlkov na novú členku v týchto nepriaznivých časoch. Popreťahoval si svaly a následne sa posadil na zadok v rámci nejakého toho oddychu.

Poprosím Verene špeciálnu mágiu. Vymyslím si ju až niekedy v budúcnosti

4% rozdeliť do sily a 1% do obratnosti

Zapsáno.

Zauvažuj nad najlepšou akciou pre prežitie potopy (v štyroch vlkov)
Po premočení si urob horký odvar z trychtýřku

Podbel, Xander, Enigma, Althyra

,,Ahoj, Podbel," privítal vlka, ktorý sa pri nich z vonkajška objavil a predstavil ho tak Althyre. Šedý vlk ich obdaroval úsmevom, ktorý mu Keiji opätoval. Podbel bol vždy miernejší. Čiernemu vlkovi opadol ten najväčší kameň zo srdca až keď sa v úkryte zjavil Xander s Enigmou, partner a syn zosnulej členky, a nezobrali prítomnosť vlčice negatívne. Kde vlastne bola Cipher? Vittani stretol u Tichej zátoky. Stále však bolo čoho sa obávať, ešte nestretli tých tvrdších členov svorky. Kývol hlavou Xanderovi na potvrdenie svojho mena a identitu bieločiernej. ,,Plánoval som obehnúť hranice a skontrolovať situáciu potom, čo som novú členku, Althyru, zaviedol do úkrytu," ubezpečil Xandera a Enigmu zároveň, ,,bude potrebné zhromaždiť všetkých schopných zaujať obrannú pozíciu," hranice boli rozsiahlé a situácia vonku zlá; každá štvorica láb sa zíšla. ,,Videli ste niekto Trezalku a Leta?" opýtal sa ich. Boli hlbšie v úkryte? Arryn, ktorý sa už pravdepodobne vzchopil, ho príliš osobne nezaujímal. Nemal s ním osobne ešte žiadnu interakciu, ale to sa napraví.
,,Ďakujeme, tak my sa teda obslúžime," odvetil na ich ponuku sa zahriať odvarom a vytlačil si z kožucha mágiou vodu, lebo v opačnom prípade by to bolo kontraproduktívne. Napil sa a cítil ako sa mu telom rozlialo príjemné teplo. Povzbudivo kývol na Althyru a dodal, keď si vzpomenul čo jemu Hanka po prijatí do svorky povedala:,,Vyber si tu nejaký pelech, ktorý je obsadený zistíš podľa pachu," ktorý jemu samotnému nejako odchádzal, ehm ehm. Ale čo už s tým narobil, musel sa nejako vynájsť.

<< Územie Alatey

Althyra, všetci

,,A sme tu," zastal na pár krokov od vchodu do úkrytu a podvedome stíšil hlas, aby zakryl svoju nervozitu:,,Prehovorím prvý ja, aby som hneď objasnil situáciu," objasnil jej svoje úmysli a v hlave si už premietal ako by to mal členom svorky povedať. Ak by sa vlci mohli potiť, už by sa to z jeho čela lialo. I keď teraz by to nebolo tak či tak vidno. lebo jeho kožuch bol premočný po nevypýtanom si kúpely v Tichej zátoke a od dažďa, ktorý sa stále a stále lial z oblohy. ,,Neber si ich reakcie príliš osobne. Snáď sa čoskoro všetko vyjasní" aj keby ju rád ujistil, Keiji sa zdráhal použiť slová ako "určite" a "za isto". Z pochopiteľných dôvodov. ,,Okej, tak, poďme na to," povedal si skôr pre seba na povzbudenie než pre ňu a vkráčal dovnútra, vstupujúc do sucha a nechávajúc dážď konečne za sebou. Pri vchode bolo blatovo, no inak ho privítalo sucho úkrytu.
,,Zdravím," odkašlal si nahlas aby na seba upozornil a pohladom prešiel po prítomných vlkov, snažiac sa nájsť slová, ktoré si pred vstupom do úkrytu pripravil. Vedel, že nebolo dobré otálať než si členovia svorky vytvorili vlastnú, nesprávnu domienku. ,,Toto je Althyra. Dozvedela sa od vlka zo Zlatej o Alatey a Einar sa ju rozhodol prijať s tým, že budem za ňu uh, životom zodpovedný," pokukol po vlkoch aby si prezrel čo si o tom myslia, no nedal im dostatok priestoru aby stihol dopovedať čo bolo treba než sa na nich vrhli, ,,nesmie zostávať bez dozoru jedného z nás, dokým sa nepreukáže, že nie je jedna z nich," a...to by bolo asi tak všetko? Pohliadol na bieločiernu vlčicu či mala niečo dodať alebo ich aspoň slušne pozdraviť. ,,Ach! A ulovili sme zajace-," uši sa mu vystreli, ,,um, zajaca," opravil sa, keď si spomenul, že ten druhý sa zostal niekde kúpať v Tichej zátoke. Mykol "plecom", aby si úlovok zošuchol dole a schmatol ho do tlamy, na čo popodišiel dopredu a odložil ho nabok, nech si s ním ostatní už naložili ako chceli. Tak či tak sa zišiel do zásoby, lebo teraz nastali ťažšie časy.

Ubraň svoj úlovok pred hladným predátorom 3/3

Keiji sa prihnal k líške, ktorá sa oslobodila zo zajatia ladom a schmatol ju za krk, na čo ňou zbesilo začal mykať do strán - metóda, ktorou predátori oslabili svoju korisť či zlomili jej krk. Líška márne na neho štekla, keď sa priblížil a skrčila sa na zemi v obrannej pozícií, aby ho pokúsala či sa následne snažila vyvliecť z jeho druhého zovretia. Čoskoro bola z mykania príliš desorientovaná na to, aby bola schopná reagovať a jej ryšavé telo sa opakovanie stretlo so zemou. Keiji trhol rázne krkom a zostalo mu v tlame len chumáš jej srsti. Samotná líška bola týmto pohybom vyhodená do vzduchu a vletela medzi stromy z dohladu dvoch vlkov. Na jeden ten dlhší moment by si mohli vlci myslieť, že z nej čierny vlk vytriasol život. Následne však mohli zazrieť, ako sa jej srsť myhla medzi porastom a sypiac, kňučiac odkrivkala preč. Rozhodla sa, že dala prednosť úniku než ďalšiemu hádam beznádejného pokusu o zajaca. Či to už líška prežije bolo otázne. Keiji s ňou celkom slušne naložil. Hlboko sa nadýchol a zažmurkal, keď mu výhlad na jedno oko zatienila krv tečúca mu z čela. Otočil sa k Althyre a zajacovi na zemi, ktorého si prehodil naspäť na chrbát. ,,No...to som sa teda predviedol. Nebolo to ani trochu koordinované," povzdychol si. Začala sa mu do tela rozlievať bolesť zo škrabancov a kusancov, ktorú predtým potlačil adrenalín, ,,ale inak...dobrá práca," usmial sa na ňu a zavrtel chvostom. Vlci sa spolu rozišli do úkrytu.

>> Úkryt

Ubraň svoj úlovok pred hladným predátorom 2/3

,,No len to nie!" vyhŕkol Keiji, keď sa líška šikovne prešmykla popri bieločiernej vlčici a skočila po jeho boku, naťahujúc krk a roztvárajúc tlamu, aby mu zajaca strhla z chrbta. Minula len o kúsok. Ako sa však Keiji zvrtol v zúfalom pokuse jej v tom zabrániť, ich úlovok mu skĺzol nižšie. Líška neváhala využiť tejto príležitosti a znova po zajacovi skočila, na čo ho schmatla za nohy a hneď by aj zdrhla kade ľahšie keby nebolo Keijiho, ktorý ju zacvakol na boku zubami až mu krv líšky vytreskla do tlamy. Pevne zovrel stisk ako sa líška začala metať v snahe sa uvolniť z jeho zovretia, sama neochotná pustiť zajaca. Syčiac a prskajúc sa zaháňala Keijimu po tvári labami a zanechala Keijmu na nej pár škrabancov, ktorý sa jej inštinktívne snažil uhnúť, no zároveň ju odmietal pustiť. Výsledkom bol akýsi chaotický tanec, ktorý spočíval v tom, že sa Keiji, s privretými viečkami aby si ochránil oči, točil dokola zvierajúc líšku, ktorá zase zvierala zajaca. Keiji takto vrazil do Althyry, ktorá stála v ceste tohto zvláštneho tanca. Nech už vlčica zasiahla akokoľvek, po pár kolách nakoniec líška nechala zajaca dopadnúť na zem a radšej sa sústredila na to, aby si zachránila kožuch. Zahnala sa tesákmi všade kam Keijimu dosiahla.

<< Hraničné pohorie

Ubraň svoj úlovok pred hladným predátorom 1/3

,,Želám ti veľa šťastia," kývol hlavou na jej slová o budovaní rešpektu, lebo tvrdá práca úplne nestačila ak sa ostatné partie rozhodli zamiešať kartami. A zároveň tým vlastne želal veľa šťastia aj sebe. Zo slov budeš za Althyru ručiť vlastným životom sa mu zovrel žalúdok a cítil kameň na srdci. Čo sa ho snáď chcel Einar zbaviť? Ak by sa niečo stalo a nie nutne vinnou Althyry, Keiji mal dostatok pudu sebazáchovy na to aby zdrhal kade ľahšie a nečakal by na rozsudok. Sám si pre seba potriasol hlavou, aby tie myšlienky potlačil a sústredil sa na lepšie podnety.
Jeden nemohol povedať, že Keiji a Althyra nemali dostatok príležitostí sa spoznať a zblížiť. Aj teraz spoločne stáli proti líške, ktorá im prekrížila cestu a drzo na nich vytasila jej tesáky. Rovnako ako bieločierna vlčica, ani Keiji nemal v úmysle sa svojho úlovku vzdať. Už stratili niekde jedného zajaca, ktorého hádam zobral prúd vody, keď sa Althyra prepadla do vody a topila. Neprial si, aby ich lov vyšiel úplne nadarmo a dožičili líške víťazoslávny pocit. Gesto jej Keiji oplatil tak, že aj on nadvihol pysk a cez tesáky sa mu vydralo tlmené, varovné zavrčanie. On sa musel sústrediť na obranu a prípadné útočenie nechať na Althyru, lebo mal u seba zajaca a líška by mohla byť šikovná mu ju strhnúť z chrbta. No nech na predátora cerili dvaja vlci zuby, zdala sa byť dostatočne zúfalá na to, aby s pohľadom na zajaca urobila výpad vpred na bok čierneho vlka. Keiji svižne cúvol a dupol pri tom prednou labou do zeme, na čo mu spod laby vystrelil cielený prúd vody, ktorý zasiahol ryšavku medzi oči. Tá až bolestivo zaplakala a na okamih sa stiahla, no rýchlo to zase skúsila znova.

,,Dovolím si povedať, že Alatey má veľa prívetivých vlkov," usmial sa, no následne mu kútiky tlamy pokesli. Nemohol samozrejme zabudnúť na čerstvú udalosť, o ktorej by mal Althyre asi vypovedať aby nebola zaskočená, najmä, keď ju členovia nemuseli uvítať práve priateľsky. ,,I keď, Einar je teraz ako aj ostatní vypetejší," Keiji si odkašlal, ,,zdráhal som sa ti to predtým povedať, ale ako si mohla pochytiť," samotný alfa jej dal nápovedu a bieločierna vlčica tak mohla byť trochu na jeho nasledujúce slová pripravená, ,,niečo sa vo svorke stalo," ak sa to nedozvie od čierneho vlka, členovia Alatey jej o tom nepochybne dali vedieť jedným alebo druhým spôsobom. ,,Jedna členka bola napadnutá na hraniciach a, no..." zvyšok si už mohla domyslieť. Očkom po nej pokukol aby si zistil jej reakciu, neodvážiac sa priamo na ňu pozrieť. No, nemohla byť príliš naštvaná nad tým, že ju nikto nevaroval, keď sa sama prihrnula k tajnoskárskej svorke. ,,Inak by bol Einar tiež prív- ehh, trochu prívetivejší," no, snáď to príliš Althyru neodradilo. A ak áno, tak potom Alatey nebola pre ňu. Vždy sa tu niečo dialo a konflikt vraždy ešte ani zďaleka nebol uzavretý i keď teraz si vlci museli lámať hlavu nad nekončeným dažďom a záplavami. ,,Ale áno. Snáď nás už nič nečaká," neznelo to presvedčivo. Najbližšie sa totiž museli vysporiadať s hladnou a veľmi trúfalou líškou, ktorá dostala zálusk na zajaca na Keijiho chrbte.

>> Alatey

<< Tichá zátoka cez Kvitnúcu lúku

Zlepši svoje dovednosti

,,Určite sa naskytne príležitosť mi to splatiť," zasmial sa a jeho smiech stíchol do povzdychu. No to sa ich vzťah teda ale formoval. Dozor a jeho dlžníčka. ,,Ach, neviem či som na toto ten pravý vlk. Vždy akosi všetko zabudnem aj keď ma niekto priamo vyzve, aby som im povedal niečo o sebe," odvetil pobavene. No, aspoň on to tak mal. Možno to nebola tak univerzálna skúsenosť ako by si mohol myslieť. ,,Ale rozhodne ti ukážem, kde sa nachádza územie svorky. Hranice sa nechajú na inokedy, keď konečne prestane liať," každý člen by mal predsa vedieť kde presne siahalo a končilo ich územie či už bol hraničiarom alebo nie. Možno si na niečo o svorke, čo by stálo za zmienku, vzpomenie cestou. Kývol na ňu, aby ho nasledovala a vydal sa do kroku. ,,Je na čase sa vysušiť v úkryte svorky a aspoň na niekoľko hodín nevyliezť" i keď on možno musel. Obehnúť hranice svorky a tak. Úkryt bol tiež kde sa v túto dobu určite zdržovalo najviac vlkov čo bola dobrá príležitosť na to im predstavit Althyru a zahanbene im objasniť situáciu.
Bieločierna vlčica odbočila navštíviť obchodníka, ktorý sa dočasne so svojím tovarom v Hraničnom pohorí usúdlil. Keiji sa to rozhodol využiť a výpýtal si od neho elixíry na zlepšenie mágie na nízkej úrovni. Týmto mal na mysli len lad, lebo o mágii mysle stále nemal tušenia. No veď on to čoskoro zistil. Podišiel späť za vlčicou a hodil do seba obsah flaštičiek. Jeho žalúdok zaprostestoval tak ako po návale tolkej neprirodzenej tekutiny, tak po magickej sile, ktorá sa v ňom prebudila. Ten pocit by najlepšie popísal, akoby ho niekto kopol do brucha a zároveň mu do ňufáka vrazila ostrá vôňa, z ktorej jeden mal až závrat. ,,Blergh," až ho striaslo, no už takmer strávená srna v ňom zostala. ,,Nabudúce to vypijem s prestávkami. Nemyslel som si, že budem mať na to tak silnú reakciu," veď ostatní sa zdali byť po toľkých elixíroch fajn. ,,Ale bude fajn byť viac vyzbrojený v prípade, že si na nás toto počasie niečo vytiahne," a že mal vážnu intuíciu, že to tak naozaj bude. Znova sa dal do pohybu.

1. Aktuálny stav účtu: 103 kšm, 20 rubínov a 27 mincí
2. Prevod: 7 mincí na 280 kšm
3. Nákup samotný: 3. level do ladu (60 kšm), 4. level do ladu (70 kšm), 5. level do ladu (80 kšm), 6. level do ladu (90 kšm), 2. level do mysle (50 kšm)
4. Celková cena nákupu: 350 kšm
5. Stav účtu po nákupu: 33 kšm, 20 rubínov, 20 mincí

Schváleno

Zamier do bezpečia

Zľahka do nej šťuchol, aby odlahčil atmosféru. ,,V pohode," odvetil, aby utíšil jej rozpaky. Bolo by od neho naozaj nepríjemné ak by jej také niečo vyčítal a taký Keiji veru nebol. Síce jej popis o víre v ňom vyvoval horkú pachuť na jazyku, dobre si uvedomoval, že tieto vody boli zradné. Tieto zvláštne vody, lebo toto počasie nemohlo snáď byť prirodzený úkaz. Čo si to len ostrovy vymysleli? ,,Hlavne, že si živá," zavrtel chvostom. Čierny vlk obzvlášť odmietal mať "na svedomí" niekoho smrť, keď tomu mohol zabrániť. Althyry by bolo tiež veľká škoda. Pekná, príjemná a šikovná vlčica, ktorá sa určite v svorke napokon preukázala. ,,Bude ťažké tadialto prejsť bez toho, aby som podozrieval každú mláku z postraných úmyslov," síce to hovoril ako vtip, z jeho hlasu bolo možné zachytiť nepatrný nepokoj. Koľko smrtelných pascí sa tu ešte nachádzalo? ,,Opatrne," riekol i keď určite ani nemusel. ,,V horách nám bude lepšie," ako kráčal vpred, labou najprv otestoval hĺbku vody čo malo za nemotornú chôdzu. A síce pri tom vyzeral komicky, jeho prioritou napokon bolo sa neutopiť. Pokúsil sa pri tom využiť mágiu, no na odhad hĺbky nemal cit. Alebo...nech už to znelo akokoľvek paranoidne, bolo to akoby sa voda proti nemu búrila. No, ak tornádové monštrum bolo možné, prečo nie nejaké vodné monštrum?

>> Hraničné pohorie cez Kvitnúcu lúku

Podej pomocnou tlapku topícímu semu
Ujisti se, že je člen tvé smečky v bezpečí

Len sa na jej slová pousmial - snaha si nájsť domov nanešťastie prichádzala so svojími útrapami. Prečo to muselo byť tak zložité? Považoval Alatey za svoj domov? No, rozhodne to bolo miesto v ktorom videl svoju budúcnosť, no na domov mu prinášalo príliš veľa strastí. Na jednej strane Einara chápal, ale- Ofrkol si. To nič nemenilo na tom, že mu to prišlo veľmi neférové. Z jeho myšlienok ho vytrhla vlčica, ktorá tiež zmizla vo vode. Očakával, že sa z toho za raz vyhrabe a tak mu niekoľko sekúnd trvalo prísť na to, že sa chúda vlastne topila. ,,Alt..." zarazil sa, ...thyra!" vyjajkol a ponáhlal sa jej na pomoc. Hlavu ponoril do vody, ktorá bola bahnitá a vlčica tak bola ťažšie vidieť. Jej biela srsť pomáhala len letmo. Jeden by povedal, že diera do ktorej sa prepadla nebola dostatočne hlboká na to, aby ju hneď nezvládol schmatnúť, no predsa len párkrát na prázdno zacvakal tesákmi. Nakoniec sa zmocnil jej srsti na krku a napadlo mu pomôcť si mágiou, ktorou vlčicou nadvihol nad hladinu. V tlame zacítil pramienok krvi, ako ju zvieral a tahal, no menšia ranka bola omnoho lepšia ako utopenie sa. ,,Hhhhch," zachrčal ako jej pomohol na blatovú, zmáčanú pevninu, ,,Ach bože, týmto tempom zošediviem," vydýchol, ,,už teraz sa začínam cítiť starý a to mám ešte roky života pred sebou," musel si vzdychnúť, pomáhalo mu to cítiť sa lepšie, ,,Hej," pohliadol na vlčicu, ,,si v poriadku?" zaujímal sa. Jazykom jej automaticky oblizol krv z krku.