Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Zahuč do vody po zlom zhodnotení hĺbky vody

So svojím úlovkom, ktorý si prehodil cez chrbát sa spolu s vlčicou vydal naspäť do Hraničného pohoria. ,,Hlavne...nikde sa netúlaj bez uh, dozoru," bolo mu nepríjemné sa o Althyre vyjadrovať akoby nakladal s malým vĺčaťom, ale čo už s tým narobil. ,,A snaž sa vyhýbať akýmkoľvek problémom, ktoré by sa ti chceli pripliecť do cesty," dodal následne. Znel unavene, no to ani nebolo divu. Snáď už čoskoro budú môcť na túto udalosť spomínať s pobaveným úškrnom. Voda mu špliechala medzi labami ako kráčal vpred, keď tu mu zrazu pevnina zizla pod nohami a jeho predná časť tela vpadla do vody. ,,Hgghmmm!" zachrčal, keď sa mu do hrdla a ňufáka naliala voda a prednými labami zametkoval, aby sa vytiahol naspäť. Nebol práve úspešný a k tomu mu do vody skĺzol aj zvyšok tela. Zajac mu skĺzol z tela a Keiji tak trochu poplával vpred, aby ho chytil do tlamy a už na pevnem pôde si ho znova prehodil na chrbát. Otočil hlavu na vlčicu:,,No, to mi teda bola neočakávaná hlboká kaluž," odvetil až zahanbene, že sa takto predviedol. ,,už aby sme boli naspäť v horách. Mám pocit, že sa tá voda vylieva na pevninu rýchlejšie než sa nazdávame," bol si takmer istý, že keď prichádzali bolo jej menej ako teraz. Uf- Mal sa obávať, že okrem hôr zatopí celé ostrovy? Koľko snáď vody ešte mohlo pribudnúť?

Keiji

Za 1 bod
- Prejdi sa po zatopenom území
- Porozprávaj sa s iným vlkom o momentálnom počasí
- Pokús sa plávať

Za dva body
- Daj svojej alfe vedieť o svojej momentálnej situácií
- Ulov si na horšie časy

Za 3 body
- Vydaj sa hladať bezpečné miesto

Spolu: 10 bodov

Pohliadol na bieločiernu vlčicu, ktorá sa pristavila po jeho boku. Huh? vygúlil na Einara oči, keď sa mu do uší liali jeho slová. Huh?? Čo toto bolo za vývoj neželaných udalostí? ,,Huh???" vyslovil nahlas napokon, keď ho jeho alfa prevŕtal pohľadom. ,,Myslím, že tu nastalo nedorozumenie-" vyhabkal zo seba, no zalialo ho príliš veľké horko na to, aby vedel niečo povedať na svoju obhajobu. Snáď na neho nepoužíval Einar mágiu? To fakt nebolo potrebné! ,,Vzhladom na to, že nič s ňou a svorkou nebolo v pláne..." odvetil sucho napokom, keď sa Einar vyjadril, že verí čo robí, ,,dúfam v to," povzdychol si, nespokojný nad zodpovednosťou, ktorá mu pribudla na jeho "ramenách". Už predtým toho mal dosť, čo mu alfa naložil, no tá zodpovednosť bola vítaná. Všetko to súviselo s jeho hraničiarskou prácou. Švihol po Althyre očami. Dozerať nad dospelým jedincom a ručiť svojím životom za to, že neohrozí svorku bolo niečo úplne iné. Síce Keiji nepredpokladal s tým, že sa mu vlčica hneď tak objaví za chrbtom, uvedomoval si svoju chybu. Na druhej strane stále musel v duchu na ňu frflať, že nevedela čítať situáciu. Malo jej dojsť, že bol dôvod prečo bol o existencií svorky predtým tak tajnoskársky. Aaaah potreboval si zakričať aj nahlas.
,,Ak by to bolo všetko, pobrali by sme sa naspäť," nenápadne drgol do Althyry aby jej naznačil, aby ich rozhovor nepredlžovala. Rád by sa dostal preč z prítomnosti jeho alfy a tejto nepríjemnosti, do ktorej sa mu podarilo dostať. Ak mala nejaké otázky, určite počkali na neskôr, ak jej ich nemohol zodpovedať on sám. Ach jaj. Mal chuť si tresknúť hlavu o strom a asi to aj urobí, i keby to malo byť pred vlčicou. ,,Musím ešte, uh, odkloniť vodné toky a...zaujať miesto na hraniciach," zamumlal.

Odznak | 10 kresieb

<< Kvitnúca lúka

Ulov si na horšie časy 3/3
Pokús sa plávať

Zajac zazmetkoval a vbehol do vody v poslednej zúfalej snahe si zachrániť život. Stihol doplávať len pár metrov než Keiji skrátil medzi nimi všetkú vzdialenosť jedným skokom do vody a uväznil ušiaka medzi svojími tesákmi. Jeho telo aj s hlavou sa na niekoľko sekúnd prepadlo pod vodu, ktorá sa na tom mieste zafarbila na červeno od zajacovej krvi. Jeho život pomohla ukončiť aj samotná voda. Keiji sa vynoril a s nehybným telom zajaca v tlame sa pokúsil pohľadom vyhladať ako na tom bola vlčica. Zdalo sa, že tiež mala úspech. Dvaja zajace na ťažké časy a pre dvoch vlkov nebolo bohviečo, no vždy to bolo lepšie ako nič. Keiji zabral labami aby sa dostal z vody späť na breh, nie úplne schopný vidieť kde presne mieril. I keď už nejakú tú chvíľu neplával, rýchlo sa do toho dostal naspäť a ukázal sa ako veľmi schopný plavec. Mohlo by sa povedať, že bol ako ryba vo vode, ak by nemal pocit, že sa ho dážď snažil pohltiť.

Prejdi sa po zatopenom území
Daj svojej alfe vedieť o momentálnej situácií
Tichá zátoka bola rozhodne viac vodnatejšia, než si ju pamätal. Vzhľadom na to, že sa otočil nesprávnym smerom, ktorým sa vrhol do vody, sa začal čudovať prečo mu trvá tak dlho sa dostať na breh. Konečne ucítil, ako mu noha zavadila o pevninu a vyšvihol sa hore. Laby mu zostávali vo vode ako kráčal vpred a obzeral sa po Althyre, no skôr pohladom zavadil o Einara, ktorý stál aj s pár ďalšími členmi neďaleko. Čo to tu také stretnutie? Jeho bieločierna spoločníčka v nedohľade, rozhodol sa tak k nim priblížiť stále so zajacom v tlame. Toho nechal dropnúť medzi svoje nohy, aby mohol rozprávať. ,,Einar," kývol mu hlavou aj ostatným na pozdrav, ,,Uff, ten dážď ale neustáva," už druhýkrát potlačil vážne nutkanie sa otriasť, ,,Bol som sa prebehnúť po území. V horách síce záplavy hádam nehrozia, no vyzerá to tak, že nám aspoň natečie do úkrytu," alas, také ukryté jazero im možno aj chýbalo.

<< Hraničné pohorie

2/3 ulov si na horšie časy

Keiji sa skôr hnal za vlčicou než za myšlienkou lovu. Nemal síce plný žalúdok, no už sa za kus nasýtil od srny, ktorú ulovili spolu s Tiarou pre svorku. Pocit adrenalínu, ktoré si jeho mysel a telo mohlo pýtať už bol tiež dostatočne nasýtený z nedávnych Alatey udalostí na to, aby trochu zapracoval a popohnal ho aktívnejšie dopredu. Mohlo by sa tak povedať, že sa za Altyrou hnal lenivo. Možno by jej mal pomôcť, ale- Nakoniec sa mu korisť sama priplietla pod nohy. Nebolo divu, že zver vytlačená vodou z ich úkrytou zostala pomerne zmätená. Zajac z niekadial prebehol Keijimu pod nohy, ktorý ho svojím behom vydesil a vybral si zlý smer na únik. ,,Sakra!" zaúpel čierny vlk, keď sa takmer zrýpal na zem, ňufákom do toho blata. Ako zabrzdil, vyšplechol okolo seba blato. Špina sa však dlho na jeho srsti neudržala, lebo ju zmyl dážď. Keiji sa zaprel zadnými nohami do zeme a nohy mu takmer zapadli to tej mačkanice, no podarilo sa mu natiahnúť svoje telo vpred a vyštartovať po zajaci, ktorý mu bol na dosah. Keiji cvakol zubami na prázdno, keď zajac náhle zmenil smer - ich obratnosť čierny vlk obdivoval. On sám bol celkom nemotorný a nohy sa mu tak takmer preplietli spolu, keď sa aj on za ušiakom zvrtol. Samozrejme nepomáhalo, že sa všetko tak veľmi šmýkalo. Z kvetinovej lúky, ktorá sa vyznačovala rozmanitými kvetmi teraz bola len bahnité pole s trsmi trávy. Utekal ďalej za zajacom. Síce Keiji pôvodne loviť neplánoval, teraz ho mal takmer na dosah a neodolal toho využiť.

>> Tichá zátoka

Ulov si na horšie časy 1/3

Musel sa nad jej otázkou zamyslieť. ,,Tu na ostrovoch vládne určitá mágia," povedal napokon, ,,ani ja sám sa v tom veľmi nevyznám, ale myslím, že ostrovy si cez ňu uchmatnú koho sa im zachce," no...vraj tu vládli bohovia i keď podľa slov Rain boli posledné roky ticho. Možno práve oni bola tá "určitá mágia", ale o tom Keiji pomlčal lebo jej nechcel podať informácie, ktoré nemuseli byť pravdivé. Bola to skrátka len jeho domienka. Počul ako sa vlčica uvelebila. Nech už bola situácia v jeho svorke akákoľvek, Keiji nachádzal akýsi komfort si oddýchnuť po niekoho boku.
Zdalo sa, že sa nakoniec predsa len uvolnil v prítomnosti vlčice dostatočne na to, aby si pospal. Alebo aspoň upadol do polospánku, no jeho nepokoj už nepochádzal z Althyry. Už neveril, že vlčica mohla mať zálusk na jeho krk, ale že skrátka bola len náhodná okoloidúca. Každopádne, síce to tak nebol najlepší spánok, jeho telo ho potom všetkom potrebovalo. Po pár hodinách spánku jeho podvedomie zaznamenalo pohyb vlčici a pootvoril oči práve, keď jej zadnica vykĺzla von. Nemotorne sa, kvôli stuhnutému telu, vyštveral na nohy a vydal sa ňou. Vykukol z úkrytu:,,Odchádzaš?" skôr to skonštaktoval než sa opýtal. Dávalo zmysel, že tu sa ich cesty rozišli. To sa ale napokon nestalo a tak sa dvojica vydala spolu preč z hôr, na lov a dosť možne k jednej zo záplav.

>> Kvitnúca lúka

,,Tak to potom nie," súhlasne prikývol, keď zkonštaktovala, že sa tu Ladové hry nenachádzajú. ,,Aj mňa sem vlastne prinieslo more," priznal niečo o svojom živote, ,,rozhodol som sa vtedy opustiť svoj rodný dom- svorku," nazývať to domovom znelo zle v jeho ušiach, ,,dlho som cestoval a už ani neviem ako, ale vykročil som z mora na breh týchto ostrovov," zaspomínal si. Už to hádam budú také dve roky jeho pobytu na mois grise. Keiji si tu už zažil svoje a pritom...Jeho mladšie ja by na neho vygúlilo oči a opýtalo sa čo tým myslel, že naháňalo tornádové monštrum na čo by ho Keiji ohriakol, nech ho neprerušuje a rozprával by mu ďalej niečo o jeho hraničiarskej práci. ,,Tu neďaleko začína sever. Zväčša pusté ladové královstvo, ale rád sa tam chodím prejsť," riekol. Vyhovovalo mu, že to bolo blízko svorky.
,,Znie to ako kúzelné miesto," usmial sa a pomrvil sa na mieste, aby sa usadil pohodlnejšie. ,,Ale aj mois gris ostrovy majú dostatok krásnych miest," o tom nebolo pochýb. ,,Ešte som ich ale nepreskúmal celé. Niekedy sa na to musím dať," zahmlkal si sám pre seba a natočil ušami za stlmeným zvukom dažďa. Ak by nad ich hlavami nevysela hrozba povodní a životov, ktoré si mohla zobrať, dobre by sa mu pri daždi pospalo. Ani pod oblohou samotnou by mu vlastne nevadilo si zdriemnúť, ak by si mohol byť istý, že sa v jednej z tých povodní nezobudí. I keď, považoval sa za celkom dobrého plavca. ,,Asi hej," šklbol uchom. ,,Hmm...Mali by sme si trochu oddýchnuť," poznamenal po chvíli a privrel oči, no zaspať neplánoval. Načúval zvukom dažďa.

Porozprávaj sa s iným vlkom o momentálnom počasí

Predtým než vkĺzol dnu za ňou sa rýchlo otriasol aby dovnútra nenaniesol vodu. Jeho hustá srsť jej do seba nasiakla veľa ako kvalitná špongia. Bolo veľmi odlahčujúce (a to doslova) zo seba zhodiť tú všetkú váhu, keď sa pohyboval na (už teraz relatívnej) súši. Natlačil sa dnu a aj on zrušil používanie mágie, ktorá štítila jeho tvár od dažďa. Nebol si istý ako sa cítil tlačiť sa s cudzinkou v tak úzkom priestore, no ak nesiahne po jeho krku teraz, už len sotva by dostala lepšiu príležitosť. Ak sa nič nedialo, aj preto si dovolil sa trochu uvoľniť. Chvost si stiahol pri seba, aby nezavadzal. ,,Z ľadových hôr? O takom mieste som tu nepočul," riekol zamyslene. Pochádzala vlčica, tak ako on, z krajov mimo mois gris ostrovov? ,,Aspoň podľa názvu to znie ako miesto, kde by sa mi páčilo žiť," poznamenal. Milovník chladu a hôr, no. To mu tak pripomína, možno by si mal zariadiť nejaký súkromný úkryt mimo územia svorky. ,,Ja som Keiji," až by takmer zabudol sa predstaviť naspäť. ,,Snáď sa," takmer ,,všetkým podarilo včas dostať sa do vyvýšených miest," šklbol uchom. Predstava, že si záplavy vyžiadali už pár nevinných obetí mu pochopitelne prišla veľmi nepríjemná. ,,Tie záplavy vedia prekvapiť," odmlčal sa. ,,Ako...ako dlho si myslíš, že bude ešte pršať?" pri pohlade na mračná sa nezdalo, že to bude skoro. Možno to bolo prehnané, ale hádam to nezaplaví väčšinu ostrovov, nie? ,,Zaujíma ma, ako to asi teraz vyzerá na púšti," zamyslel sa. Mali tam iné podnebie, no vyhýbali sa im dažďové mračná?

Vydaj sa hladať bezpečné miesto 5/5

,,Bažina, bažiny, ktoré sa tu od toho dažďa vytvorili," objasnil jej. ,,V nejakej priehlbine sa vytvorí mláka a tá sa spojí s vedľajšou mlákou. Už máš zrazu veľkú mláku. Hneď vedľa je ďalšia veľká mláka a už to ide-" merge hry v reálnom živote. Dážď z neho zmyl všetky pachy a vlčica tak z neho nemohla vycítiť, že patril do svorky. Zmyla z neho aj pach krvi po srne, ktorú s Tiarou ulovil a pach krvi Cinder, ktorá nasiakla predtým úkryt. Puf. Všetká minulosť, ktorá sa zachytila na jeho srsti bola teraz preč. Nahradila ju vôňa vody a porastu hôr, o ktoré sa popri ich výprave za úkrytom obtieral.
,,Áno, vyznám sa tu a nie, nevyznám," odkašlal si, ,,jeden by situáciu mohol nazvať 'je to komplikované', ako sa to obyčajne hovorí u vzťahov," uchechtol sa. Ani sám nevedel či mu prišli vtipné jeho slová alebo sa musel ušklabnúť sám nad sebou. Uvedomoval si, že trochu táral.
,,Tu to vyzerá sľubne!" ozval sa po chvíli tichého šlapania bez toho aby sa otočil na vlčicu a musel tak kričať, aby ho cez ten dážď vôbec počula, ,,čo myslíš?!" pred nimi sa rozprestrela menšia plošinka a na jej boku bolo množstvo rôznych skalných útvarov; dažďová voda sa tu nezdržovala a namiesto toho tiekla preč, smerom od ktorého dvaja vlci prišli. Ešte len nájsť nejaké zastrešené miesto kde si mohli na chvílu oddýchnúť od neustáleho prúdu dažďa, fyzicky a u Keijiho aj mentálne. A samozrejme sa ešte o počasí porozprávať, síce to čiastočne stíhali na ich ceste sem. Určite ale zostalo veľa detailov, ktoré by mali byť povedané nahlas. Jeden si určite niečo našiel, o tom nebolo pochýb.

Vydaj sa hladať bezpečné miesto 4/5

,,Vážne? Je to už teraz horšie než som si myslel," poznamenal. ,,Tu aspoň vodu zachytávajú stromy," no i tie mali svoje limity, ,,a rôzne diery v skalách," mrmlal si skôr pre seba než pre ňu, no hovoril dostatočne hlasno. ,,No i tu som už skoro zapadol do bažiny," hádam konečne sa odmlčal, no chcela predsa konverzáciu o počasí, no nie? I keď to skôr len bol pokus nadviazať reč a staré dobré počasie, k tomu tak vyvádzajúce, bola overená klasika ako už bolo ním povedané. ,,Ľutujem tých, ktorí si zariadili úkryt pri jednom z jazier," dodal ešte nepotrebne, tí veru zažívali horšie časy.
,,Áno," odvetil automaticky ako niekto kto tu býval a mohol tak tvrdiť, že sa v Hraničnom pohorí celkom vyznal. ,,Nie," opravil sa však následne ako niekto, kto v tomto momente nevedel kde sa vlastne nachádzal a rád by utajil ešte chvílu fakt, že patril do blízkej svorky. Vyšli tak z neho dve protichodné odpovede, vďaka čomu ani jedna z nich neznela presvedčivo. To si teda sám sebe nepomáhal, ale mohlo sa to jednoducho pripísať k tomu, že bol znepokojený z tohto príšerného počasia. ,,Niekam určite dojdeme," vyhlásil napokon, ,,ešte som v horách nenaďabil na miesto, z ktorého by sa vlk nevedel dostať ďalej," s týmito slovami ráznejšie vykročil vpred či sa už vlčica rozhodla veriť jeho úsudku alebo nie. Pohlad venoval prameňom vody, ktoré stekali oproti nemu. Rozhodol sa dať na nich. Tam z kadial stekali muselo byť dobré vyvíšené miesto, lebo sa tam voda nezdržiavala. Ach, ale potom bude musieť nájsť svorke iný úkryt v prípade núdze, o ktorom táto bieločierna cudzinca nevedela. Keď si tú úlohu už sám na seba prevzal, o ktorú ho nikto ani nežiadal.

Vydaj sa hladať bezpečné miesto 3/5

Obozretne švihol po vlčici pohľadom, pripravený jej zdeliť, že jej prítomnosť nebola vítaná. Spomínalo sa už, že bol trochu vynervovaný? Následne si však uvedomil, že sa už nenachádzali tak blízko svorky ako predtým, ale v akceptovateľnej vzdialenosti. Pootočil sa k nej:,,Ideme mať tú klasickú konverzáciu o počasí? Som za," áno, poďme sa sťažovať, možno sa potom bude cítiť lepšie. Premeral si ju pohľadom a snažil sa si vzpomenúť či pasovala do niektorého z popisov, ktorý im dal Einar. Takmer prižmúril oči, keď sa mu v hlave vynorili slová o bielej vlčici s čiernymi znakmi pod očami - následne si však spomenul, že tú alfa označiť za vĺča. Vlčica pred ním bola dospelá, stále však bolo dobré zostať obozretný. Na vlastnú pamäť sa v tomto nespoliehal. ,,Nazvi ma dramatickým, ale- rád by som to urobil niekde, kde nebude hroziť, že sa utopíme, i keď my s elementom vody sa môžeme obávať menej než ostatní," poukázal na fakt, že si obaja chránili oči vodnou mágiou. Čo ho aj trochu potešilo, pocit súdržnosti? Otočil sa vlčici chrbtom, stále ju ale mal v pozore. Chcel ju odviesť ešte ďalej od územia svorky, čo zase nebolo úplne bezpečné pre neho. Síce o sebe (ne)pochyboval, že by si s ňou poradil dostatočne na to, aby sa dostal z dosahu jej tesákov, stále sám seba staval do...určitej nevýhody. Ak by tu skonal, ako dlho by svorke trvalo si všimnúť jeho neprítomnosť? Vedeli by nájsť jeho telo? Aj jemu by zorganizovali taký pekný pohreb ako Cinder? Smútil by nad ním- Ehh, nad čím to zas premýšľal? ,,Tadiaľto?" hlavu na moment obrátil na vlčicu a vytiahol na ňu prívetivý úsmev.

<< Alatey

Vydaj sa hladať bezpečné miesto 2/5

Nelámal si hlavu nad tým, že opustil územie svorky a o kus sa od hraníc vzdialil. Svorka bola stále "hneď za rohom" a ktokoľvek sa tu obmiešal si len pýtal o problémy. Bol pochopitelne vypätejší než obyčajne. Ach. Ak by musel volať o pomoc, bol by ho niekto cez ten dážď počul? Zaniklo by jeho vytie skôr, než by sa dostalo k niekomu ušiam? Keď pod jeho labou praskol konár stromu, sotva to bolo počuť. Dážď hučal, šumel a- Keiji si ofrkol. Nad čím to nebolo úplne jasné ani pre neho. Pohladom sledoval ako pramienky, pramene vody stekali popri jeho labách aby sa pripojili do nižšie položených mlák, ktoré tak postupne vytvorili veľké mláky a tie veľké mláky sa spojili do jednej bažiny, ktorá postupne pokrývala viac a viac oblasti. Keiji, milovník vody by si už nejako sám poradil. Vystúpiť vyššie, tento kúsok preplávať. Čo ale svorka?
Snáď vnútorná predtucha na základe koľko vody sa z hôr valilo, rozhodol sa lepšie poobzerať po navýšenom mieste, ktoré by bolo bezpečné na prečkanie tejto apokalypsy - i keď to možno preháňal. Či? Navýšené miesto, kde sa voda nezdržovala ale tiekla ďalej dole, to by bolo najideálnejšie. Laby ho však tak zaviedli ďalej od svorky a on po chvíli zostal zmätený kde presne sa nachádzal. Vďaka používaní mágie videl jasne, oči nezaliaté vodou, no mimo jeho tváre mu dážď prišiel naďalej ako nepriepustná bariéra, ktorá si ho uväznila vo vlastnom svete. Čo bolo tiež zmäťujúce bolo, ako sa dostali od Cinder k horekovania nad počasím. Jeden si nemohol ani na chvílu oddýchnuť. A možno len Keiji bol celý z toho rozrušený i keď si to priamo neuvedomoval, že tu dumal a mrmlal jedna na druhú. Uh, zaboril drápy do skaly a vyšvihol sa vyššie za questom nájsť útočisko.

<< Temný les

Vydaj sa hladať bezpečné miesto 1/5

Jeho napäté telo mu neumožnilo väčší prejav nad náhlym prejavom emócií jeho alfy. Tak ako si to želal, Einarov výlev hnevu prešiel bez komentára a len si súhlasne odkašlal. Jeho hnev mu nezazlieval - dážď alebo nie, lebo to určite nebolo o počasí, bolo byť na čo naštvaný. Po návrate na území sa pohrebu Cinder sa zúčastnil len z podiala, nechávajúc priestor jej rodine a ostatným vlkom, ktorí k nej mali citový vzťah. Pohreb bol pochmúrna, no melanchonicky krásna záležitosť, ktorá si aj žiadala upustenie jednej či dvoch sĺz či už si bol jeden s vlčicou blízky alebo nie. Jeho tvár však zostala suchá. No, suchá ako tak. Nebo sa zdalo i naďalej oplakávať smrť Cinder a on ho ešte chvílu nechal. S prázdnym výrazom sledoval ako jej telo zmizlo pod zemou. Potiahol ňufákom nad krásnym výjavom stromčeka, ktorý z jej hrobu vyrástol. ,,Budem na hraniciach," riekol tichým hlasom aby ostatných informoval, no ktovie či jeho slová nezanikli v hluku dažďa.
Toto bol možno čas na zalezenie do úkrytu a poriadne sa osušiť, no to mu jeho svedomie nedovolilo. I v takomto lejaku nestrážené hranice mohli by byť pre niekoho šikovne využitou príležitosťou. Keiji by možno nemal ísť sám, aby sa z neho nestala druhá Cinder. Kde bola Trezalka a Leto? Pocítil obavy o hraničiaroch samotných, nespomínajúc si či ich zazrel pri pohrebe alebo nie. Rozhodol sa, riskne to. Nechcel sa vracať, či už na neho na hraniciach niečo čakalo alebo nie. Mágiou odrazil kvapky vody, ktoré mu chceli bubnovať do tváre a umožnil tak svojím očiam jasne zaznamenávať okolie. Keiji začínal byť znepokojený upršaným počasím a vnímal okolo seba nedobré znamenia. Cesta na hranice ho previedla po vodnom území, všade sa hromadila voda až to miestami začínalo pripomínať bažinu, ktorú si sám okúsil. Roztrieskol do strán vodu ako si pohol cez veľkú mláku a srdce mu vynechalo jeden úder, keď mu laba zapadla do bahna a takmer sa zviezol do toho jazera. Hla na neho, vystraší ho nejaká mláka. Ako hraničiar by mal byť nezdolnejší. Vyšvihol sa späť na pevnú (mazľavú) zem. Mal by aspoň na chvíľu zamieriť niekde vyššie, kde voda bude stekať dole, preč od neho.

>> Hraničné pohorie

<< Les u mostu

Nadvihol hlavu na Einara, ktorý k nemu prehovoril a len kývol hlavou i keď to dosť možne ryšavý vlk nevidel. Stále čiernemu vlkovi nebolo do reči a- čo na to mal vlastne aj viacej povedať? To čo alfa nakázal, to mu nezostávalo nič iné než vykonať. Bližšie pokyny však boli vítané. Dalo mu to určitý zmysel smeru, ktorý mu niekedy chýbal a na ich neprítomnosť si musel zvyknúť. Zatiaľ čo lovci bežne dostávali inštrukcie čo sa chcelo, aby sa ulovilo, od mal dve úlohy, ktoré sa od neho očakávali, že bude vykonávať pravidelne. Teraz však bude zaneprázdnejší čo mu vyhovovalo. No, možno to spočívalo v tom, že nemal ešte svoju prácu plne uchopenú. Arryn, skúsený hraničiar, sa objavil ako zbitý po jeho dlhej nezvestnosti a v tom čase tu bol Keiji jediný dospelý hraničiar. Trezalka bola rovnako neskúsená ako on. Teraz sa na neho skúsenosti ale hrnuli čo nebola nutne dobrá vec, vzhľadom na nešťastné okolnosti, ktoré ich sprevádzali. Ale teraz chcem vedieť, ako sa osvedčíš ty, prebehli mu v hlave slová Einara, to by zaujímalo aj mňa, pomyslel si na to Keiji snáď až zúfalo. No ako sa predriapal cez všetko ostatné, už nejako zvládne aj toto. Potom všetkom, bola to príležitosť sa predviesť.
Jeho myseľ utíchla a jeho oči "lenivo" blúdili po okolí zatiaľ čo vlkov automaticky nasledoval. Mohli by ho v tej chvíli odviesť do nejakej diery z ktorej by sa už nevyhrabal a ani by si to neuvedomil dokým by nebolo príliš neskoro. Ale- to by bola zvláštna myšlienka na pomyslenie si. To bolo možno tou melanchoniou, ktorú Cinder po sebe zanechala a počasím. Dážď sa z oblohy lial, lial a lial...

>> Alatey