Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Moje kašľanie sa mi nepozdávalo čoraz viac. Ťažobu na hrudi som pociťovala silnejšie. Najmä, ked som pridala do kroku. Po väčšinu času som sa snažila udržiavať viac optimistická, no tu mi to nedalo. Skrátka mi nesedelo, aby som sa tak nakazila od rýb, ktorých som sa ani nedotkla. Ak nie od nich, od čoho potom? Neviem, prečo sa mi zdalo, že som zatiaľ zo všetkých troch na tom najhoršie.
Navrhla som, aby sme si konečne niečo dali pod zub. Aspoň by ma to odviedlo od nepríjemných myšlienok a jedlom si dodala energiu. Alyanna nemala nič proti. So správami sme sa až tak neponáhľali, takže prestávka by nebola na škodu. ,,Rozdelíme sa? Uvidíme, na čo natrafíme,"opýtala som sa. Podľa mňa to bol najlepší spôsob, nájdeme toho viac, ako keď by sme boli spolu. Pokiaľ Alyanna súhlasila, oddelila som sa od nej a vetrila akúkoľvek zver. Na niečo väčšie som si určite netrúfala, keď som už dobre vedela, ako som na tom bola. Podarilo sa mi zachytiť zblúdilého králika v diaľke. Behalo sa mi ťažšie, čo som však očakávala. Keď som úlovok konečne dolapila, zavrela som oči a nechala motanie hlavy prejsť. S úlovkom v tlame som sa vrátila na miesto, kde som sa od Alyanny oddelila.

Bryce s Rhaaxinom zanedlho zmizli z dohľadu. S Alyannou sme osameli. Pozrela som sa na ňu spýtavým pohľadom, pretože som naozaj netušila, aké má nateraz plány. Keby šla vlastnou cestou, ja by som sa vydala do svorky oznámiť novinky. Alebo pôjdeme spolu? Keď som sa tak rozhliadla, všetci okrem nás už odišli. Vypočula som si vlčicu a súhlasila:,,Poďme."Vyrazila som za ňou do lesa. ,,Aj by sme si mohli niečo konečne uloviť, čo myslíš?"navrhla som. Zdržali sme sa tu dlhšie, než sme čakali. Nevedela som, ako na tom bola Alyanna, ale ja som už celkom vyhladla. Náš les bol rovnako bohatý na zver, naviac sa neponáhľame.
Opäť som pocítila škrabanie v hrdle a nutkanie sa vykašľať. Dusiť to by nemalo zmysel, preto som radšej poslúchla potrebu a odkašľala si. ,,Tak sme prechladli obe,"dodala som odľahčene, no vo vnútri mi rástlo znepokojenie. Zima sa už predsa blížila. Kto vie, aká nás čaká tentoraz.

//Zlatá svorka cez les

Alyanna ma napokon upokojila, že len prechladla. To predsa dávalo zmysel, preto som tieto zbytočné starosti hodila za hlavu. Nikdy by som nepovedala, že za tým stojí niečo vážnejšie.
Otočila som sa na Rhaaxina a Bryce, ktorí sa naďalej rozprávali o Irieste. Aj ja som mala približnú predstavu o tom, ako vyzerá. Keď sa vlci odmlčali, poďakovala som Bryce za informácie a kývla na odpoveď. Ak bolo niečo, na čo by potrebovala odpoveď ohľadom ostrovov, boli sme pripravení jej odpovedať. Bryce aj nejaké otázky mala. Ohľadom všetkého som poradiť vedela, až na počet ostrovov. Dva ostrovy tu boli určite, ale či je ich viac a koľko zaujímalo aj mňa. Skôr než som však stihla čokoľvek riecť, vlčica na nich dostala odpoveď skôr. Tak som na ich odpovede len prikyvovala.
Otočila som sa ku Rhaaxinovi, ktorý nám oznámil odchod. Pred tým nás ešte požiadal, aby sme Aetasa oboznámili so získanými informáciami. ,,Určite," súhlasila som. Bryce sa taktiež pripravovala k odchodu. ,,Majte sa,"pozdravila som ich oboch a pozrela sa na Alyannu, či sa taktiež vydá vlastnou cestou alebo pôjdeme do svorky spolu.

Zdravím svorka!

Mireldis si pre vás pripravila nehernú akcičku, kde sa trochu zamyslíte nad svojimi postavami - napíšete citát, výrok, ktorý by povedal váš charakter. Pokojne to môže byť vtipné, ide o to, aby to malo ponaučenie. Mám jedinú podmienku, a to takú, aby to nebol citát niekoho známeho z internetu.
Minimálne 3, maximálne 5 na jednu postavu. Účastniť sa môžete s ľubovoľným počtom vlkov vo svorke. Termín je do 20.11 do polnoci. Posielať, ako inak, do vzkazov na Mireldis.
Teším sa na vaše citáty :)
~Mireldis

Z toho množstva informácii sa mi motala hlava. Snažila som si vyberať tie najdôležitejšie, no aj tak som v tom mala poriadny zmätok, keďže jediné svety, kde som bola, je ten môj rodný a tieto ostrovy. O ich fungovaní som nevedela dokopy nič. Takže mi všetko bolo neznáme. Napokon som si to pre seba všetko zhrnula. Kňažka Iriesta z Noramu nám poslala semienka tejto rastliny, ktorá má byť ešte niekde zasadená ďalšími dvoma vlkmi. Jej účel je regenerovať mágiu na ostrovoch. Hnedá vlčica Bryce nám rozprávala o schopnostiach kňažky a ako vlkov privolala. Rhaaxin na ňu hrnul množstvo otázok, na ktorú mala vlčica trpezlivosť odpovedať. Keďže bol sám z iného sveta, mal čo hovoriť. Ja som zostávala v úzadí, no pozorne počúvala. Keďže som sa v danej téme nepohybovala, nemohla som rozvíjať konverzáciu. A otázky, ktoré som mala, už boli položené. Rhaaxin nás okrem toho predstavil. Pri spomenutí môjho mena som prikývla. ,,Mimochodom, Bryce, ďakujeme ti za ochotu povenovať svoj čas našim otázkam," povedala som s pohladom na vlčici. Obrátila som sa na Alyannu. V poslednej chvíli sa nejako rozkašľala. ,,Si v poriadku?"prehodila som ku nej. Zvláštne vsak bolo, ze aj mňa začínalo dráždiť v hrdle...

Viacero vlkov sa začalo ozývať so svojimi otázkami. Vlastne mi v hlave plávali rovnaké otázky, no ostatní boli rýchlejší. Menej tu však bolo tých, ktorí o neznámej kvetine niečo aj vedeli. Veľa vlkov sa obracalo ku istej hnedej vlčici(Bryce), ktorá všetko vysvetľovala. Neváhala som a aj ja som sa ku skupinke okolo nej doplietla. V skupinke bola i Alyanna a Rhaaxin, ktorý sa niečo pýtal. Taktiež som mala mnoho otázok, no tie už za mňa vlci stihli vysloviť. Preto som len stála a počúvala vlčicu snažiacu sa odpovedať na otázky. Podľa jej slov toho vedela skutočne veľa. Semená kvetu im vraj dala vlčica menom Iriesta, kňažka boha Kiiho, vyslaná niekoho z Noramu. Samozrejme, netušila som, o koho šlo, ani čo bol Noram, ale zaujalo ma to a do rozprávania som sa započúvala. Rastlina sa sadila preto, aby regenerovala narušenú mágiu v ostrovoch. Rastlina sa volala Kiiho slzy. Že kvetina bola spojená s mágiu, by napadlo každému. Ale že má mágiu regenerovať? Zaujímavé. Všetko to znelo tak priateľsky. Pomáhali nám predsa vlci z iného sveta - Noramu? Netrúfala som tvrdiť, že nás chcú oklamať, keď som o tom netušila vôbec nič. Mohli, ale aj nemuseli. Rhaaxin položil mnoho otázok, ktoré som sa vlčice chcela opýtať skôr...Bolo to jedno, veď sa to dozviem.

Meno:Mireldis
Posty:17
Postavenie:kappa
Funkcia:prieskumník
Aktivita pre svorku: Upevňovanie vzťahov, snaha vypátrať vlka, ktorý poštval medveďa proti svorke
Zhrnutie: Pripojila sa ku Alyanne a Rhaaxinovi, ktorí sa vydali na prieskum do bažín, nič však nenašli. Potom sa rozhodli stráviť čas pri pláži, kde zakopali uhynuté zvieratá.

Alyanna ma upozornila, aby som si dala pozor na baranov. ,,Nie, bola sama. Idem teda rýchlo po ňu, aby tam stádo nedošlo,"odvetila som a pozrela sa na Rhaaxina. Samozrejme, všetko dám vedieť. Nebola som nikým, kto by sa hral na hrdinu, pričom ním nie je. Kývla som hlavou. Obrátila som sa teda smerom, kde bola ovca, no vtom...Som pocítila vábivú sladkú vôňu. Nielen ja. Všetci vlci v šírom okolí otáčali zraky na zem, zdroj tejto nečakanej vône. Zem akoby ožila - hlina sama začala hýbať, prevracať sa. Niečo sa dralo na povrch. Ako som úpenlivo sledovala dianie, zabudla som na lov. Pri labke sa mi odrazu zo zeme vyhrnuli prvé lístky neznámej kvetiny. Hneď po nich sa tvarovala stonka a napokon kvet, ktorý sa vyformoval. Celé to prebehlo tak rýchlo. Len som žmurkla a mala som pred sebou zvláštny kvet, ktorý nemal presne určenú farbu. Tmavé farby sa chaoticky miešali každú sekundu. Akoby samotný kvet nevedel, kde sa ocitol a kým chce byť. Vedel, že na toto miesto nepatril a ocitol sa tu zvláštnou náhodou, ktorá sa nemala stať. Ešte nikdy som nevidela kvet, ktorý by mal tak zvláštnu vôňu, ktorá by pritiahla aj vlkov z okolia. Bolo jasné, že nebude dielom prírody. Zdal sa byť ilúziou, no on bol skutočne tu - vonial a rastliny sa dalo dotknúť. Celkom obyčajná lúka bola posiata týmito neobyčajnými rastlinami. Nechápala som, prečo ma tak upútali. Pravdepodobne to bol hlúpy vtip, ktorý mal opantať vlčie zmysly - v prvých chvíľach mi to neprišlo ako niečo, čo by malo nejaký hlbší zmysel. Pretože nechať vyrásť kvet nie je v mágii nič nezvyčajné. A s farbami sa dá taktiež ľahko pohrať. Niečo mi však napovedalo, že vypátrať ich skutočný pôvod nebude tak jednoduché. Keď sem prichádzalo čoraz viac vlkov, už som vedela, že pôjde o niečo viac. Možno nám niekto dáva znamenie? Je to dar? Možno to nás má oklamať. Snáď v tom majú labky cudzinci? Dávajú nám oni znamenie? Kvetiny ako uzmierenie? Možno chcú na niečo poukázať. Hľadala som teórie pre tento zvláštny, nečakaný úkaz.
Najzvláštnejšie však bolo, ako kvetina za okamih prežila celý svoj kolobeh života. Rast, rozkvet, a zvädnutie. A potom sa jej znova vrátil život. Nové nahradili tie, ktoré odumreli. Niekto sa zahrával s časom. Lúka bola zanedlho celá zaplnená týmito kvetmi. Zazerali sme na nich tak, akoby nás zhypnotizovali. Rozkvet a odumretie sa neustále menilo pred očami, až sa to nečakane ustálilo. Kvety zostali rozkvetnuté, no ich dúhová zmes sa naďalej miešala. Tvary kvetov im poskytovali len formu. Možno podstatou toho kvetu sú práve farby, ktoré by inak nemohli existovať samy od seba. Nepochybovala som však o tom, že to bude dielo mágie. Alebo kvety majú určenú farbu, len niekto tú premenu farieb spôsobil. Osobne som sa nevedela prikloniť ku strane, ktorá hovorí, že je to len vtip, alebo nám majú symbolizovať niečo hlbšie. Áno, dohady bez akýchkoľvek informácií som neuznávala, ale toto ma tak zaujalo, že som si nemohla pomôcť. Ako bylinkárka som bola zvyknutá na typické byliny. Niektoré liečili, niektoré boli jedovaté, ale väčšina zcela obyčajných. Tu som to však nemala ako zistiť, aj keď som sa vzhľadom na jej farby prikláňala ku druhej možnosti. Keď by som si odmyslela tú mágiu.
Situácia sa utíšila, meniace sa farby mi prišli pokojnejšie. Ochutnať ju? Už len preto, že bola skutočne lákavá, by som to nikdy nerobila. Nie, to by bolo skutočne hlúpe. Čo teraz s ňou? Kvetiny sa už ku ničomu nepripravovali. Akoby ony čakaly na nás. Poď, odhaľ naše tajomstvo. Lákalo ma kvetinu pomenovať, keďže si tento unikát zaslúži názov. Je ako...život. Iskra farieb? Má snáď všetky farby sveta. Samozrejme, ak kvetina sama o sebe aj je unikátna, a nikto si len kúzlami nezahráva s obyčajnou bylinou. Aký by to ale malo zámer? Zasahovali do toho aj tí hore? Alebo niekto úplne iný? Žiadny cudzinci, bohovia. Iné bytosti zo sveta, ktorý si ani nedokážeme predstaviť. To je, pravda, už veľké fantazírovanie. Rýchlo som však počas pobytu na ostrovoch vedela zistiť, že by to až tak nemožné nebolo. Mala ukážka zrýchleného kolobehu života nejaký zmysel? Mohlo to, že sa zastavili vo svojom rozkvete, symbolizovať niečo pozitívne? Nová éra, nový začiatok. Dobré časy. Oslavovali niekoho príchod.  Alebo len oslava života na tomto ostrove. Vzostup - ich rast a pád - ich "smrť". Kvety vyzerali nevinne. Odmietali prezradiť, za akým účelom tu sú. Pokiaľ nám nepríde ďalšie znamenie, nikdy sa ku tomu nedopracujeme, pretože teórií by sme mohli vymýšľať donekonečna. Labou som popchla do rastliny a zo zvedavosti odtrhla jeden lístok. Nič sa neudialo. Bolo zaujímavé, ako sa ani po odtrhnutí neprestávali miešať. To znamená, že ju neživilo nič z pôdy. Jej živnou silou je len mágia.
Ich zdroj v hline by sme nenašli. Len ako zistiť, kto za tým stojí? Jedno je isté, nevoňajú len pre nič za nič. Má nás to oklamať alebo podať znamenie?
Z rozmýšľania ma vytrhol hlas známej vlčice. ,,Ahoj, Shine,"usmiala som sa na známu. Nahrnulo sa sem celkom dosť vlkov, a z ich rozprávania som započula útržky informácií. Kvetiny sú z iného sveta? Vlci, ktorý o tom vedeli viac, sa na ňu nedívali s pochybnosťami. Možno som to zobrala príliš nedôverčivo, ale tak rátame s každou možnosťou, nie? Veľmi som sa nezaoberala tým, že by nám rastlina mohla naopak pomôcť. Alebo pred niečím chrániť. Možno to bolo spôsobené tým, že som zvyknutá na klasické byliny, a voči tým magickým som mala nedôveru, keďže som nevedela, čo od nich očakávať. Z informácií, ktoré som zachytila, bolo jasné, že rastlina tu má svoje dôležité miesto. Náš zdroj mágie alebo tak nejak? Nebola som si istá, či som to chápala. Pomoc z iného sveta? Možno to súvisí s tým zvláštnym úhynom zvierat...Určite. Prečo by nám poskytoval pomoc niekto z inej dimenzie, ak by to nebolo vážne? Už len zistiť, čo sa deje. Možno zvieratá hromadne hynú kvôli chorobe. A z tohto kvetu by sa dalo pripraviť liečivo. Vedomosti z pripravovania 'obyčajných' bylín som do toho aplikovať nemohla. Pokus - omyl nie je dobrá technika. O fungovaní magických rastlín som nevedela nič. Kde však nájsť takých, ktorí sa v tom vyznajú?

Počas cesty na lúku sme stále rozmýšľali o mŕtvych zvieratách vyplavených na pláži. Rýchlo sme však dospeli ku záveru, že opať sú to len dohady. Ktoré nám, bohužiaľ, nic nenapovedia.
Prešli sme ku lovu. Padol návrh srny. Ja som problém nemala, takže zanedlho bolo dohodnuté. Problém nastal, keď som ja ani Rhaaxin žiadnu srnu neucítila. Ešte raz som teda zavetrila, no tentokrát sa pokúšala nájsť spomínanú ovcu. Pokiaľ ju cítil, určite tu musí byť. Keď som kráčala smerom ku horám, zdalo sa mi, že som ju tiež zacítila. Zatiaľ však nevidela. Naďalej som postupovala ku horám, dokým som si nebola naozaj istá, že je ovca blízko. Nejaký pohyb v tme ma v tom len utvrdil.
Vrátila som sa a prehovorila: ,,Ani ja necítim srny, ale neďaleko som zachytila ovcu."kývla som hlavou smerom, kde som ju našla. ,,Tak ja ju ku vám priženiem, môže byť?"opýtala som sa už rovno ku lovu. Nemyslela som si, že budeme naďalej, možno aj zbytočne pátrať po srnách.
Boli sme na ňu traja, to muselo vyjsť, nech už techniku zvolíme akúkoľvek.

Spoločnými silami sme mŕtvoly zvierat zakopali snáď tak, že ich odtiaľ nikto nevyhrabe. Pravdepodobne by to nikto nerobil, keďže nevyzerajú ani nezápachajú vábivo, no rozhodne som mala lepší pocit, keď sme ich zahrabali. Dívala som sa na more, no nič už nevyplavovalo. Zatiaľ. Na prostredí nebolo nič nezvyčajné. Aspoň som nebola jediná, ktorú to zaujalo. Možno to len príliš riešim. Otočila som sa za svojimi spoločníkmi a sústredila sa na lov. Už bola čierna noc s blikajúcimi svetielkami na oblohe. Lúka, na ktorú sme išli, rozhodne núdzu o zvery nemala. Celkovo oblasť okolo nášho lesa bola živá. Neutíchala ani v noci. Sem - tam v tráve niečo zašuchotalo. Pláž nám rýchlo zmizla z dohľadu. Pachov som cítila nesmierne veľa. Naozaj sme si mali z čoho vyberať. ,,Tak čo navrhujete?"prehovorila som. Bolo fajn po dlhej dobe si precvičiť tieto schopnosti. Svorkový lov bol už naozaj dávno.

//Bašta

Opýtala som sa, aké máme nateraz plány. Bolo dohodnuté - ide sa loviť na vedľajšiu lúku. Než sme sa však na ňu vybrali, Alyannu niečo vyrušilo z rozprávania. Voda odhalila mŕtvolu neznámeho zvieraťa. V tej tme som nemohla rozpoznať, čo to je. Na tom by nebolo nič divné, keby more nevyplavilo mnoho ďalších, mŕtvych rýb. Čo bolo taktiež divné - mŕtvoly na sebe nemali žiadne zranenia. Otrávená voda? Choroba? Inak som si to nevedela vysvetliť. Jedno nám bolo jasné - vhodné na jedenie to nebude. Teda aspoň ja som to tak vnímala. Možno som bola až príliš opatrná, ale nesedelo mi to. Pozorovala som tvory, či predsa len nemajú nejaké známky života. Tma mi to teda neuľahčovala. Avšak, skutočne boli všetky mŕtve. Čo s nimi? Zostávalo nám ich len odpratať z cesty. ,,Súhlasím. Aspoň ich niekto nezje. Kto vie, či nie sú nejako otrávené," poznamenala som a začala zhŕňať piesok jemným vetrom, čím som ich zakopala.Takto som to robila aj s ostatnými. Náš lov počká. Tie mŕtvoly by tu takto nemali zostať, keďže asi nikto nezistí, čo sa s nimi stalo.

Za moodboard 10kšm +1 rubín

Mám 23 bodov:
- za 20 bodov mágia Zved
- za 3 body 5 kšm

Zapsáno.

Všetko najlepšie, Mois. Držím sa tu už dva roky a som naozaj rada, že som naň narazila. Ukázala sa ako moja najobľúbenejšia textovka, takže verím, že mi chuť do hry a čo najmenej výpadkov vydrží. Nám všetkým, adminom i hráčom. Adminom hlavne aj veľa síl pri 'práci naviac'. Nemám im čo vytknúť :) Popriať už môžem len všetko to, čo bolo nižšie spomenuté - za mňa najmä veľa herných akcií, ktoré by oživili naše hry, mnoho nápadov pre spestrenie a neustále zdokonaľovanie, nových hráčov, ktorí taktiež hru posunú...A nech to v takomto živom duchu vydrží čo najdlhšie ^^
A na záver vďaka za predmet :)

Alyanna vysvetľovala cesty medzi ostrovmi. Pre mňa to nebolo nič nové, keďže som mala precestovaných celkom dosť miest na obidvoch ostrovoch...No nepochybovala ani o tom, že som ešte veľa nepoznala.
Možno som sa zle vyjadrila, keďže vyzeral byť dotknutý. Možno som to mala nazvať odporom namiesto strachu. Tak či tak, rozhodol sa nám to dokázať tým, že vstúpil do vĺn. Mal na to svoje dôvody, aj keď väčšina informácií pre mňa bola nová. Doteraz som netušila, že vrodenou mágiou môžu byť aj blesky. Neprišlo mi však vhodné pokladať milión otázok, ktoré som mala v hlave. Namiesto toho som rozmýšľala nad ďalšími plánami. Nespomínalo sa niečo pod zub? Tu na pláži sa toho veľa robiť nedalo. Bohužiaľ, večer rýchlo odchádzal a v takejto tme by sme toho veľa neuvideli. ,,Aké máme teraz plány?" spýtala som sa obidvoch.

Zastrihala som ušami. Spomenula som si na svätyňu na druhom ostrove. Asi všetci sme mali plán, že sa tam ukážeme.
Dimenziami? Nevedela som, čo si mám pri takomto pojme predstaviť. Je to niečo ako iný svet? Dávalo by to zmysel...
S večerom prichádzal príliv. Zostala som na mieste a nechala vodu ma obmývať. Odstúpila som až vtedy, keď bola voda príliš hlboká. Rhaaxin na môj návrh reagoval vyhýbavo. Myslela som si, že v prúde rozhovoru na to len zabudol, no pravda bola inde. Zdalo sa, že voda ho nelákala. Chápala som to, veľa vlkov má po nepríjemných zážitkoch ku niektorým elementom odpor. Podľa mňa však bolo oveľa horšie si blato nechať vyschnúť na srsti, než to umyť a mať pokoj. Usmiala som sa pri poznámke Alyanny. ,,Teraz máš možnosť ten strach prekonať,"povzbudila som ho. Je zbytočné žiť so strachom, ktorého sa dá ľahko zbaviť.