Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Brat sa stále venoval vlkom naokolo, Naxin sa od nich dištancoval, aj keď možno už nie z dôvodu takého ako predtým. Pomaly ale isto sa vlci rozpŕchli a zostalo ich len čo najmenej. Naxin ticho čakal kým sa mu bude brat venovať a už aj zabudol, že sa predtým dohodli, že sa pôjdu najesť. Napokon keď sa k nemu dostal, musel sa pousmiať, konečne išli na miesto kde by mal byť jeho domov! Žltý vlk sa veľmi snažil nemať prehnané predstavy a možno ak by si viac uvedomoval, čo ho čaká, tak by sa aj bál, že domov nakoniec nebude mať pocit ako domov. ,,A to tie portály sú tu akosi časté?" vyzvedal sa keď ho brat niesol namiesto. On ho len tupo nasledoval, ak by sa ho Rhaaxin pokúsil uniesť, Nax by snáď ani neprotestoval. Napokon ho samotný portál ani príliš nezaujímal, skôr ten prenos medzi dvomi územiami bol veľmi náhli. Aj keď vedel čo mal očakávať. ,,Brh- divný pocit. Nebudem klamať."
> Zubria pláň cez Snežné tesáky a portál

Vlci naokolo nich sa nakoniec rozpustili a Naxinovi sa razom akosi lepšie dýchalo. Nie žeby nemal rád iných vlkov, to rozhodne pravda nebola - no akonáhle ich bolo príliš, všetok ich dych, ich slová, a tiché pohľade, všetko ho to veľmi znervózňovalo. Teraz ale, mohol spokojne sedieť na zadku bez toho aby sa bál, že mu brat zdrhne za niekým koho on poznal a on osobne nie. ,,Pohneme sa k tej svorke teda, huh?" jemne naklonil hlavu na stranu aby dal bratovi najavo, že už by ho celom tešilo keby mu skutočne ukázal to čo mu sľúbil. Aj keď dobre vedel, že je najvyšší čas aby sa začal zvykať na zmenu, ktorá mala prísť. Mierne nervózne sa roztiahol na sneh a čakal kedy sa mu brat zase začne venovať. veril, že stretnutie s chorými muselo byť pre neho ... drsné. Naxinovi však boli jedno a tak ho od strachovania sa nad neznámymi delilo pomerne veľa

Allavante a najmä Rhaaxin, ako inak.
Naxin sa držal stále bratovho boku a príliš sa od neho nehýbal. Snažil sa byť čo najviac nápomocný, všetci vlci naokolo ho znervózňovali. Ich hlasy sa mu miešali v hlave a pravda bola taká, že by si do nich najradšej natlačil sneh aby ich nemusel počuť. Najmä teda všetkých tých múdrych, ktorý vedeli všetko a hneď. ,,Hej počuj. Nájdeme ten kvet a pôjdeme, že?" štuchol brata ňufákom do ramena a stiahol uši k hlave. Pohľadom prechádzal po tom čo sa im podarilo objaviť a nejako sa snažil zapojiť. Nemal však žiadnu mágiu - aspoň nie takú ktorú by dokázal ovládať a mohla im pomôcť. ,,Tak tu červenú kvetinu narveme do vody, podpálime a potom vypijeme?" zaujímal sa skôr pre to aby mohol pomôcť bratovi než aby ho v skutočnosti zaujímala pomoc dvom neznámym. Teraz mal po boku brata, najbližšieho vlka, akého kedy mal. A nenechá ho len tak. ,,A ako to chutí? Skúšal si niekedy?" pýtal sa a pohľadom vyhľadal vlčicu s ktorou sa brat rozprával. ,,Dúhová hej? Ale my hľadáme červenú, nie?

Rhaax, Deinell a kinda Cerum
Naxin nespokojne zagánil na vlka, ktorý sa pridal do ich konverzácie. Dokonca sa mu i nos ohrnul avsak nakoniec pohľad venoval bratovi. Nemal rád nepozvaný feedback, najmä nie od vlka, ktorého nepoznal. Aj keď bola pravda, že jeho slová neboli najviac vhodné už od začiatku, nech to už ale bolo akokoľvek. Otočil sa bielemu vlkovi chrbtom a nastražil uši k bratovi. Zdalo sa že práve on veľmi dobre vedel čo sa deje a čo sa má urobiť aby vlkom čo sa tu razom objavili pomohli. A Naxin bol prvý, ktorý by svojmu bratovi pomohol.,,Presne to, čo povedal," zavrčal po slovách brata aby mu pridal vážnosť a následne sa sám pridal ku konaniu. Skôr ako ťažká hlina ho ale zaujímali iní vlci. Pohľadom svojich žltých oči prechádzal po vlkoch aby bol prvý, ktorý zbadal, že niečo objavili. Uši mu ihneď poskočili na hlave, akonáhle jedna z vlčíc oznámila, že niečo našla. So svojou chromou nohou sa pretackal k nej a pozrel na kvetinu. ,,Rhaax, pod sa pozrieť," zavolal na brata. On sa nevyznal. Ako inak.

Jméno vlka: Ahvaryan
Počet postů: 5
Postavení: gamma
Povýšení: delta > gamma
Funkce: hlavný lovec
Aktivita pro smečku: Našiel liečiteľa pre svoju zranenú polovičku a vĺča!
Krátké shrnutí (i rychlohry): Ahva sa po čase mimo svorku vrátil späť a strál nejaký quality time s rodinkou. Alebo aspoň s jej časťou.

Konverzácia, ktorá sa Naxinoci rozprestierala v hlave sa dala veľmi pekne prirovnať h krásnou šarad. Nebolo žiadnym prekvapením, že zlatému vlkovi trvalo vždy o niečo dlhšie kým pochopil čo sa pred ním deje a ani tentoraz nebol žiadnou výnimkou. ,,Okay, okay. Kope niečo v snehu... Niečo hľadá! Čo hľadá? ...- Netuším!" jemne naklonil hlavu na stranu a ponad bratovi srsť sa na dvoch vlkov spytavo pozrel. Nielen že sa zdalo byť všetci zúčastnení rovnako zmätení ako bol on, ešte k tomu v neznámych vlakoch vyvolavali strach a napatie. Nie teda, že by im on v tomto nejako pomohol, no aspoň sa k nim neprijemne nepchal. Zostal postávať obďaleč zatiaľ čo brat sa vrhla do záchrannej akcie. Ak bol niekto z nich dvoch ten, ktorému by veril so svojím životom,bol to rozhodne Rhaaxin. Život vlka bol v dobrých labách. Alebo také niečo. So sklonenou hlavou ovonal zakrvavený sneh, ktorý po záchvate kašľa zostal neďaleko vlka. Uši sa mu stiahli k hlave a o krok ustúpil. ,,Vždy môžeme ukončiť jeho mizérium," navrhol a prizeral sa ako sa vlk stáča pod ďalším záchvatom kašľa. Nedal by ľavú do ohňa, no vyzeral ešte horší ako ten predchádzajúci. ,,Vyzerá, že je hotový," pohľadom vyhľadal brata. Možno by mali radšej odísť.

Jeho brat mu ponúkal vysvetlenie, nie len ohľadne toho koho hľadal. Pravda bola taká, že sa Naxin momentálne cítil veľmi zmätene, čo by už mohol byť jeho nový norm. Niekedy bolo skutočne náročné nechať si otvorenú myseľ, keď na teba z každej jednej strany vyskakovali nové informácie, ktoré si si mal zapamätať a uložiť kdesi, kde ich nájdeš ihneď ako ich budeš potrebovať. Našťastie však žltý vlk nepatril práve k vlkom, ktorý by si príliš potrpeli na tom aby o ňm každý vedel, že je najmúdrejší pod slnkom. ,,Jasné," odpovedal bratovi a porozhliadol sa akoby veril, že práve teraz sa tá spomínaná vlčica objaví pred ich očami. Bolo by to zaujímavé ak by sa tak skutočne stalo, no to by mal Naxin skutočne viac šťastia ako rozumu, čo by nemuselo mať dvakrát najlepší efekt. Nasledoval brata ale k dvom vlkom, ktorý sa objavili na horizonte a nespokojne odfukoval. Nikdy nepatril k vlkom, ktorý mali najlepšiu kondičku a tak mu nebolo nič prekvapené. Keď sa mu podarilo ku nim dokrivkať už tam okrem jeho brata bolo ďalších zopár vlkov. ,,Vyzerá akoby mal teraz odpadnúť," preniesol akonáhle mu padol pohľad na neznámeho vlka, ktorý mu venoval ponad Rhaaxinovo rameno.

Roklina >
Nasledoval svojho brata bez toho aby akokoľvek spochybňoval jeho rozhodnutie. Nie len že nemal najmenšieho tušenia kam majú namierené, touto časťou ostrovov ešte predtým nekráčal. Nemal teda ako vedieť či ho vlk vedie správnym smerom alebo skôr k jasnej zahube. V určitom smere mu to bolo aj jedno, zdalo sa však, že vlkovi môže viac ako len veriť - jedine v čo dúfal ale bolo, že je vlk skutočne jeho bratom a netešil sa zbytočne. Kto by sa ale len tak z dobrej vôle hrnul ku kriplovy ak by s ním skutočne nemal žiadnu spojitosť? To nevedel, no rozhodol sa veriť. ,,Hej jasné, portálom. To znie fajn," pritakal mu a pokračoval tým správnym smerom, ktorým ho Rhaaxin viedol. Najhoršie na rok ísť smerom ktorým si predtým nikdy nešiel bolo, že nikdy neviete kde sa nachádza vás cieľ. Alebo skôr ako ďaleko. Akonáhle mu ale brat položil otázku, musel sa zamyslieť. Pravda však bola taká, že okrem dvoch posledných vlčíc nestretol ani jednu ďalšiu. Sami vlci bez jedného oka, akoby sa z neho osud vysmieval. ,,Nie, nič mi to nehovorí."

To, že na neho Rhaxin civel si popravde ani poriadne nevšimol, no aj keby, nakoniec by mu to bolo aj jedno. Teraz sa len tešil, že brat súhlasil v jeho návrhu na jedlo. Sliny sa mu nahrnuli do tlamy, ani poriadne nevedel, kedy naposledy jedol. Najradšej by brata popchol aby sa pohli smerom k jedlu, no nechcel ho tlačiť do ničoho. Najmä ak on sám by mal byť vodcom ich lovu. Musel sa podriadiť ak chcel jesť. ,,Pre mňa za mňa môžeme ísť aj inde, len ma musíš viesť, ja to tu ešte tak veľmi nepoznám," mykol plecami a pozrel na brata. Netušil kde sa nachádzala jeho svorka a teraz si ani nebol si či vedel ako sa volala. Fakt, že nej už bol tak veľmi blízko hneď ako prišiel netušil. ,,Ale popravde, som celkom rád, že budem mať miesto kde byť, a najmä jedlo. Joj jedlo!" spokojne sa nadýchol. ,,S touto labou je ťažké loviť len pre seba."
> Červená lúka cez Najvyššiu horu

Mená ktorými ho Rhaaxin pokropil mu nič nehovorili, no nech to bolo ako to bolo, klamal by ak by povedal, že sa neteší. Úplne by mu stačilo, ak by povedal i jedno meno, aj potom by sa cítil ... dobre? Nakoniec v tomto momente sa mohol skôr tešiť z faktu, že sa na ostrovoch nachádzal niekto, kto poznal jeho minulosť a teda nemusel zostať zahalený v tme ako doteraz. Možno keď mu pomôžu vyložiť aspoň niečo z toho čo sa stalo, tak by sa mu mohlo podariť na niečo si spomenúť. Už len prítomnosť jeho brata mu akosi pomáhala. Konečne sa cítil o niečo lepšie, dokonca mal dojem akoby konečne k niečomu patril aj keď to bol len jeden jediný vlk. Bol to jeho brat. Jeho. Spokojne si odfúkol. Cítil sa dobre. Lepšie. ,,Tak snáď budem mať možnosť sa s nimi zoznámiť. Znova," uškrnul sa. Čo iné mal povedať, ak sa zázračne nerozpamätá teraz, možno ... ,,Nedáme si niečo pod zub skôr ako pôjdeme domov?"

Nálada sa medzi vlkmi celkom prepadla, Naxinovi ale trvalo nejaký čas si to uvedomiť. Nie žeby bol úplne slepý k sociálnym podnetom, len skôr kvôli vlastnému nadšeniu z otvorenia svojej minulosti sa nedokázal úplne vžiť do svojho spoločníka. Zatiaľ čo pre Rhaaxina sa jednalo o pomerne smutnú interakciu, keď si predstavoval život svojho brata - Naxin na druhej strane konečne dostával k svojmu životu akýsi nový zmysel a možno dokonca aj rodinu. Už teraz sa s vlkom cítil omnoho bližšie ako s inými čo doteraz stretol aj keď ešte ho úplne za brata nepokladal. ,,Ďakujem- som veľmi rád," usmial sa na vlka a zhlboka sa nadýchol. Príjemný, takmer až teplý pocit čo sa mu rozlieval v tele bol skutočne príjemný, aj keď možno Rhaaxin pociťoval niečo úplne iné. ,,Koľko vlkov odtiaľ by si ma pamätalo?"

Rhaaxin mu začal vysvetľovať presne to čo potreboval vedieť a zas a znovu sa mu otvárali nové dvere do minulosti. Bolo to na neho ale všetko hrozne veľa naraz a tak ani emócie ktoré v tomto momente cítil neboli úplne jasné. Miesili sa v ňom ako listy vo vodnom víre. Premieľali jeden cez druhý bez toho aby s tým dokázali niečo robiť. Na vrch toho všetkého ale sa cítil... šťastný? ,,Oh! To znie dosť pravdepodobne," na tvár sa mu vyhrabal úsmev a v mysli si znovu prehral spomienku s modrým vlkom. Ako on poskakoval po pláži, zatiaľ čo sa snažil chytiť jeho chvost. Už predtým vedel, že ten vlk bude dôležitý, no nie až takto. ,,Musím povedať pravdu, som rád, že som konečne našiel miesto kde patrím," sklonil hlavu smerom k zemi a úsmev sa mu predĺžil. Dokonca zavrel oko. ,,Ani nevieš aké je to ťažké pohybovať sa, keď nemáš nikde cieľ," pokračoval vo svojich slovách aj keď mu nebolo jasné, čo presne robí. Prečo sa nechal tak jednoducho presvedčiť o vlkovej pravde? Čo ak mu klamal? Alebo sa Naxin ako topiaci chytal prvého stebla, ktoré by mu dalo dôvod žiť ďalej? ,,Kde bývame?"

Vlk sa postavil na laby a začal okolo neho krúžiť. Naxin zostal stáť na mieste, no tesáky sa mu z úst jemne odhalili. Chcel vlka upozorniť na o, že ak by sa niečo zomlelo, nemá problém sa obrániť. Alebo sa o to aspoň pokúsiť. ,,Iná dimenzia... To dáva zmysel. Vždy za mi zdalo akoby som bol predtým.. niekde inde?" zamyslel sa nahlas, no dané slová skôr venoval sebe ako svojmu spoločníkovi. Svet začínal do seba zapadať ako puzzle, škoda len bola tá, že Naxin bol ešte príliš ďaleko k tomu aby sa mu podarilo poskladať si celý obrázok. Ale dokonca z neho niečo poznať. To si pamätám! A raky na pláži! A modrého vlka, ktorý tam so mnou vtedy bol," vyhŕkol nadšene a zostatok chvosta sa mu zakýmásal vo vzduchu. Na túto konkrétnu spomienku pomerne rád spomínal. Otočil sa smerom k vlkovi a svojim žltým okom sa na neho pozrel. Nedokázal ale však udržať očný kontakt na príliš dlhú dobu. Sklonil zrak. Ak má pravdu... ,,Je mi-" zakoktal sa. Nevedel presne čo chce povedať. ,,Ľúto, že si na teba nespomínam." Ale- to sa snáď zlepší," pre tento krát si odkašľal a pohľadom prechádzal okolité skaliská, len aby sa nemusela pozrieť na samca.,,Už predtým sa mi vynorili nejaké spomienky, tak nevidím dôvod prečo nie."

Vlk sa zdal byť jeho slovami sklamaný a netrvalo dlho kým sa počiatočná radosť skoro úplne vytratila. Naxin prestúpil z nohy na nohu - mal pocit akoby vlka sklamal aj keď ho nepoznal. Napokon ale, skutočne ho nepoznal? Obrazy podobného vlka sa mu vynárali v mysli, no nemali presné kontúry a bolo ich pomerne málo. Hlasno sa nadýchol a napokon pomaly vydýchol. ,,Spomínam si.. trochu. Na niečo," povedal potichu a žltým okom si prezeral vlka pred sebou. Klamal by ak by povedal, že mu v tomto momente na ňom nejako záležalo. To sa mohlo zlepšiť po čase. ,,Ako sa ty voláš?" Ako mám vedieť, že si nevymýšľaš? v mysli mu zaznela ďalšia otázka, ktorú ale nevyslovil nahlas. Bolo na jeho spoločníkovi vidieť, že danú situáciu berie možno až príliš vážne a v tomto momente Naxin nemal čo stratiť. A popravde sa aj celkom nudil. ,,Takže... Ty o mne niečo vieš?" urobil krok dopredu. Momentálne vkladal vlkovi do láb celý svoj život. ,,Lebo no... všetko čo sa stalo predtým ako som sa tu objavil pred pol rokom je trochu mlhavé."

Naklonil jemne hlavu na stranu a pozeral na samca. Zdal sa mu známi, no minulosť bola pre Naxina niečo čo sa okolo neho pohybovalo ako hmla a on videl len útržky, ktoré bolo veľmi ťažké identifikovať, ak ste nemali dostatočný kontext. To bol aj jeden z dôvodov prečo túto myšlienku najskôr zahnal niekde úplne na ďalšiu koľaj a vrátil by sa k nej až keby to bolo nezbitné a dávala by väčší zmysel. Zažmurkal ako mu to len oko dovoľovalo a prihliadol sa k plameňu. Bol modrý, taký ešte tiež nikdy nevidel. Alebo možno videl a len si nepamätal. ,,Zaujímavé. Ale vyzerá to dobre, nebudem klamať. Cool," urobil pár krokov dopredu avšak snažil sa zachovať dostatočnú vzdialenosť, len keby náhodou. ,,Huh, už sme sa stretli?" povedal takmer až bez záujmu. Pre neho to bol len jeden z ďalších vlkov, ktorého možno stretol hneď potom ako sa objavil na pláži. Nikto... dôležitý. ,,Moja pamäť je pomerne... zaprášená," nadvihol obočie.