Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Potom prišla ďalšie vlčica ktorá sa chcela zoznámiť. Veľmi ma to potešilo aspoň spoznám členov svorky. "Ahoj Akiko. Ja som Sisi a som členom svorky už niekoľko rokov. Som rada že spoznávam členov svorky." Usmejem sa na ňu a vážne som bola rada. Jednak preto že spoznávam nových vlkov a jednak že nie som sama.
Pozrela som sa na tie dve vlčice ktoré sa predstavili ako Aly a Alileen ale keď povedali že sú potomkovia alf tak som ostala prekvapená. Tak to preto sa mi zdali povedomí. "Rada vás všetkých spoznávam. A vy máte otca Aetasa a mamu Athai? Tak tých poznám ale dlho som ich nevidela. Ako sa vlastne majú?" Opýtam sa ich. Potom padla zmienka o love. Prikývnem. "Rada sa zúčastním lovu. Už som nelovila ani nepamätám. Dúfam že som to nezabudla." Zasmejem sa nad tým. Pozrela som sa na Aileen. "Nikto neni nemehlo len niekomu to ide pomalšie ale naučíš sa to." Žmurknem na ňu.

Obaja ma pozdravili a ja som sa len pousmiala. "Ja som Sisi a som dlhoročná členka svorky. A môžem sa opýtať na vás?" Opýtala som sa ich a stále som sa na nich dívala. Nevedela som ako sa mám chovať. Pachy mali známe ale na pohľad boli cudzí. Vôbec som si nebola istá kto to je ale dúfala som že oni mi to povedia a potom budeme všetci pokojnejší a priateľský.
V hlave som rozmýšľala akoho vlastne vo svorke poznám. Bol to Aetas, Navin, Athai, Barnatt a môj syn ale ten odišiel a to bolo všetko. Nikoho iného nepoznám. "Rada by som spoznala nových členov svorky. Dlho som tu nebola a ako vidím tak sa tu toho veľa zmenilo. Možno mi budete vedieť pomôcť." Pousmiala som sa a milo som sa na nich pozrela. Potom som spravila pár krokov aby som bola pri nich blišie a mohla som si ich poobzerať poriadne. Možno mi aj to sfarbenie niečo napovie.

Ako som tam tak sedela a pozorovala okolie započula som nejaké hlasy. Rozmýšľala som či mám ísť za nimi alebo tu ostať. Hmm mohla by som to ísť len tak preskúmať a nemusím sa k ním pridať. A tak som sa postavila a pomalým krokom som sa vydala smerom k hlasom. Keď som prišla na miesto videla som dvoch vlkov ako sa rozprávajú. Schovala som sa za strom a sledovala som ich. Týchto vlkov som vôbec nepoznala. Ale ich pachy boli nejaké povedomé ako keby patrili niekomu koho poznám alebo som poznala. Aj by som sa opýtala ale nevedela som či môžem ísť k ním alebo nie. A preto som ich len sledovala a rozmýšľala som nad tým. Lenže čím dlhšie tu budem stáť tak tým je väčšie riziko že odídu a ja nezistím čo sú zač. Pomyslela som si a opatrne som vykročila v pred. Lenže som stupila na konár ktorý praskol. Hneď som sa schovala lebo to museli počuť aj oni. Keď som ale nabrala odvahu tak som vykukla spoza stromu a spravila som pár krokov k ním. "Zdravím." Pozdravila som ich.

//Tichá zátoka

Netrvalo dlho a po chvíľke som bola na území svorky. Hneď mi do nosa padli nové pachy ktoré som ešte nikdy necítila. Takže to môžem ísť zistiť. Teda ak oni budú chcieť. Lebo zatiaľ som nemala šťastie na toto. Nikdy som nechápala prečo so mnou nikto nechce byť. Dokonca ani môj vlastný syn so mnou nechce byť a radšej odišiel s tejto svorky. To ma najviac mrzelo ale čo iné som mala robiť? Nemohla som mu predsa brániť v tom aby išiel tam kam chce on. Taká som nikdy nebola. A navyše chcem aby som šťastný a ak so mnou bol nešťastný tak nech potom nájde to čo ho urobí šťastným. Potulovala som sa po lese a dívala som sa na vlkov ktorý tu boli. Ale ani k jednému som nešla len som ich vzdiaľky pozorovala a predstavovala som si aké by to bolo keby sa so mnou vyprávali. Potom som našla jeden strom pod ktorý som si sadla a sledovala som okolie.

Vlci odišli a ja som zase ostala sama. Už som vážne nevedela čo mám robiť. A tak som sa teda vybrala preč. Po ceste som rozmýšľala kam pôjdem ale jediné miesto ktoré ma napadlo bo zlatý les. Veď kam by som šla sama? Povzdychnem si a pomalým krokom som sa vybrala smerom k lesu. Po ceste som rozmýšľala čo budem robiť ale nič ma nenapadalo. Tak asi spravím to čo robievam vždy. Nájdem si nejaký strom a tam si ľahnem a budem spať až kým ... až kým ma niekto nezobudí. Čo sa asi nestane lebo zatiaľ ma nikto nezobudil. Vždy som sa budila sama.
Našťastie les nebol ďaleko a tak som mala domov rovno pod nosom alebo že by som sa šla pozrieť na územie svorky čo je tam nové? Tam isto nájdem nejakého vlka na komunikáciu a nebudem konečne tak sama. Povzdychnem si a zo zátoky som prešla do lesa a z lesa rovno na územie svorky.

//Územie svorky

Postovaná 6

"Ja viem ale komunikácia s nimi je náročná teda aspoň čo som videla a počula. Možno iný vlci majú iné skúsenosti. Neviem." Mykla som plecami nad tým. "Vyzerá to tak ale nebojte zvyknetne si." Pousmiala som sa. "Čo sa týka svoriek tak poznám dve. Zlatá svorka taj som členom a potom Daénska svorka. O iných neviem. Ale tieto dve sú dobre." V obe mám vyskúšané ale možno za ten čas pribudli ďalšie ťažko povedať. To budú asi musieť zistiť sami. "Miesta na odpočinok sú najlepšie v lese. Niektoré stromy poskytujú skvelé úkryty alebo v horách kde sú jaskyne. Takže miesta je dosť len treba dobre hľadať. Ja radšej spím pod holým nebom ale to vy asi nie čo?" Opýtala som sa a pozrela som sa na oboch.
Prikývnem. "Ano bohovia si s nami robia čo chcú. Hlavne keď sa nudia. A volajú sa Iris a Nero. Iris je celkom v pohode ale Nero ten robí rád zle." Zasmiala som sa nad tým. Potom som si vypočula čo povedal Raz a ostala som prekvapená. "Čože? A myslím si že aj démonov by si tu našiel ak ich bohovia vytvoria." Zasmiala som sa nad tým. Bolo veľmi zaujímavé počúvať tých dvoch. Niekedy hovorili o veciach o ktorých som ja v živote nepočula ale aspoň sa dozvedám zaujímavé veci.

Postovaná 5

Pokrútila som hlavou. "Kúzla sa tu dejú ale čarodejníci alebo niečo také tu neni. Tu sú skôr bohovia ktorý to tu všetko riadia." Vysvetlila som a myknem plecami. "Myslím si že ano. Ale to by som sa skôr opýtala bohov či to ide alebo nie." Usmiala som sa a mne sa to nezdalo netypické ale budiš keď to povedala. "Aj ja ďakujem. A čo by som ešte také povedala? Je veľký a treba si dávať pozor lebo jeden nikdy nevie čo sa tu môže stať. Je tu veľa pekných miest kde sa dá bývať a je tu aj dostatok jedla." Čo sa týkalo tohto tak tento ostrov bol bohatý na takéto veci.
Potom som pozornosť presunula na druhého vlka. "Aké prekliatie bohov? Môžeš mi to vysvetliť?" Opýtala som sa ho lebo ma to veľmi zaujímalo čo to vôbec znamenalo. Toto som ešte nikdy nezažila tak som nevedela. Musím povedať že týto dvaja vlci boli vážne divný. Skôr mi to prišlo ako keby to bol len niekto prevtelený do tela vlkov ale môžem sa mýliť a možno len zažili veľmi divné veci ktoré by ma nemali prekvapovať lebo tu je možné všetko. Veď uvidím ako sa týto dvaja vlci ukážu.

Postovaná 4

Vypočula som si čo hovoria a potom som sa zamyslela. Po pravde som nad tým nikdy nerozmýšľala takže som ani nevedela či sa dá dostať preč s tohto ostrova. "Neviem. Neskúšala som to. Ano ostrov je tu veľa miest a je to veľké." Ani ja som ešte celý ostrov nevidela a to už som tu niekoľko rokov. Ale keď povedala slovo čarodejníc tak som ostala prekvapená. "Čože?" Opýtala som sa šokovane. "Ano všetko a to netuším. Možno vám ich zobrali bohovia alebo nejaké iné nadprirodzené bytosti ktoré tu žijú." Jediný vlk ktorého si pamätám s krídlami bol Angel ale toho som už pekne dlho nevidela. Boh vie čo s ním je.
Pousmejem sa. "Rada vás spoznávam." Super predstavili sa aspoň viem ako sa volajú. Potom som sa pozrela na Raziela a pokrútila som hlavou. "Bohužiaľ nič iné." Mykla som plecami nad tým. "Zaujimavé mate mená musím povedať." Zasmiala som sa a potom som mykla plecami znova. "Isto tam niekto chodí. Ja som tam ešte nebola tak neviem povedať." No čo som tu niekoľko rokov a stále ho nemám prejdutý. Mala by som to asi napraviť a to čím skôr.

Postovaná 3

Neviem ako dlho som tu bola ale vôbec mi to nevadilo. Skôr na opak užívala som si to. Teda užívala som si to až do chvíle kým ku mne neprišli nejaký vlci. Pozrela som sa na nich. Musela som sa nad tým zasmiať keď jeden z vlkov povedal že ju učil niekto iný, "Zdravím. Ano môžete aj tak nemám nič na práci. Nachádzate sa na ostrove Mois Gris. Je to ostrov plný všetkého čo si zaumienite." Poviem a stále som sedela na mieste a ani som sa nepohla. Oni vyzeraly iba tak že chcú len odpovede a nič iné. Tie im môžem dať. Už je to dlho čo som niekomu hovorila o tomto ostrove. Lenže za ten čas sa to tu mohlo zmeniť a nie o všetkom môžem vedieť. "Inak ja som Sisi." Predstavila som sa im aby som nezabudla na slušné vychovanie. Aj keď mne to až tak nevadilo že bol niekto nevychovaný. Ale som zvedavá čo budú týto dvaja zač.

Postovaná 2

//Zubria pláň

Keď som bola na pláži tak som si sadla a len som si užívala to ticho a pokoj. Bolo tu nádherne. Čo viac som si mohla priať. Lenže pokoj netrval dlho ucítila som pachy rôznych vlkov ale žiadný som nepoznala. Povzdychnem si. Čo tu už nikto známy neni alebo čo? Ale zase je to výhoda aspoň spoznám nových vlkov a možno aj niečo iné. Trochu som sa nad tým pousmiala ale nádeje som si nerobila. Tie som si už prestala robiť. Vážne tu bolo plno pachov len teraz kam sa vybrať? Zatiaľ som stále len rozmýšľala kam sa vyberiem. Možno mi pomôžu aj tie vlny čo tu boli. A možno niekto príde za mnou. Čo by bl zázrak lebo za mnou ešte nikto neprišiel. No čo počkám tu chvíľu a uvidíme čo sa stane. Ak nič tak pôjdem za nimi a ak pridu oni tak budem šťastná. Zatiaľ tu budem sedieť a dívať sa na vlny.

Postovaná 1

Znova Gwyn prestal reágovať. A ja som už nevedela čo si mám o tom myslieť. Možno nechce byť so mnou a preto mi toto robí. Povzdychnem si a pozriem sa na neho. "Ak budeš chcieť byť so mnou tak prídi za mnou. Budem v tichej zátoke. Ale pred tým si rozmysli či chceš byť so mnou alebo nie." Poviem mu a potom som sa vydala preč. Myslela som si že sme konečne rodina ale ako vidím mýlila som sa. Povzdychnem si a so sklonenou hlavou som šla preč. Už som ani nevedela ako dlho toto trvá ale už som chcela aby to skončilo. Lenže som mala pocit že toto asi tak ľahko neskončí. Povzdychnem si a pokračovala som ďalej. Opustila som pláň a predo mnou sa objavila zátoka. Pousmiala som sa trochu a išla som tam. Bola som zvedavá či tam niekoho stretnem alebo budem sama.

//Tichá zátoka

Zamyslela som sa nad tým ako mu vysvetliť čo sú to vlastne roboti. "Je to tvor ako my ale vnútornosti nemá živé. Sú to neživé bytosti." Neviem či tomu pochopí ale sama som nevedela ako mu to poriadne vysvetliť. Zasmiala som sa nad tým. "Ty a báť sa? Tak tomu neverím. Ty si môj nebojácny synček." Potom som prikývla. "Je to zaujímavé ale jeden nikdy nevie čo sa tam môže stať. Preto treba byť opatrný lebo aj tam číha nebezpečenstvo. To je pravda môže vznikať. Ťažko povedať." Mykla som plecami nad tým. Už som bola v dvoch svetoch a zakaždým to bolo úplne niečo iné.
Pousmejem sa a prikývnem. "Možno máš ale niektoré veci nemáš po mne. Napríklad tú odvahu a nebojácnosť. Tú máš isto po otcovi." Povzdychnem si pri spomienke na Xiarina. Čo by som dala za to aby sa vrátil a bola by som s ním.
Potom som ho počúvla keď hovoril o tom vlkovi Havranovi. "Jaj tak takže to bude ťažké ho nájsť. Myslíš si že už bude dospelý? A ako presne vyzeral. Mal nejaké zvláštne znamenie?" Opýtala som sa ho. Možno ak by povedal o nejako špecialnom znamení tak by ho bolo ľahšie nájsť.
"Yalor je ten svet kde sa nachádzajú roboti. Ale či ešte existuje tak to netuším." Mykla som nad tým plecami. Ale sama som dúfala že už neexistuje lebo už by som sa tam nechcela vrátiť.
Keď začal hovoriť o tom Wu tak som ho počúvala. "Takže chceš povedať že na MG je nejaký obchodník u ktorého si môžeš kúpiť čo chceš? Tak to je pre mňa novinka. O tom som nikdy nepočula a ani som ho nevidela. Ale rada by som sa s ním stretla a niečo si kúpila. Aj keď mám všetko teda okrem partnera ale toho asi nepredáva čo?" Zasmiala som sa nad tým.

On si to zaslúžil. Nikdy som nečakala že budem mať tak krásneho synčeka ktorého som milovala nadovšetko na svete. A keď som ho stratila myslela som si že sa mi zrútil cely svet ale teraz keď som ho našla a odpustil mi som ten najšťastnejší vlk na svete.
Potom som pokrútila hlavou. "Nie napríklad do sveta kde sú všetci roboti. Ale aj tu vedia vytvoriť miesto ktoré nikto nepozná. U nich jeden nikdy nevie." Povzdychnem si keď som si spomenula na Yalor. Tam by som sa nechcela vrátiť.
Pousmejem sa a prikývnem. "Ja hovorím len pravdu synček môj." Jemu by som nikdy neklamala. Ak by sa ma čokoľvek opýtal tak by som mu na všetko odpovedala. Teda ak by som vedela. Potom keď začal hovoriť o nejakom vlkovi tak som ho pozorne počúvala a rozmýšľala som nad tým či som ho videla alebo nie. "Čo viem tak v zlatej nikto taký neni. Aj keď teraz je tam veľa nových vlkov aj vĺčat tak ťažko povedať. Ale môžem sa opýtať." Myknem plecami. "S niečim sa narodíš a niečo získaš tak že urobíš dobrý skutok. A ako som ich získala ja? Jednu som získala v Yalore a to ďalšie som získala tak ako som už povedala. Urobila som dobré skutky." Úprimne som už ani sama nevedela poriadne ako som ich získala. Za tie roky som toho zažila toľko že si to všetko ani nepamätám. "Ale som rada že sa ti to páči. A ak budeš poriadne trénovať tak sa v nich tak zdokonalíš ako ja a dokážeš všetko čo len budeš chcieť. Hlavne sa musíš sústrediť na tú mágiu a pomaly začať." Usmiala
som sa.
"A kto je ten Wu?"

Usmejem sa a bola som rada že mu to nerobilo problém ma s ním zoznámiť. "Jasne chápem ale ako ťa poznám tak ti ho nájdeš raz dva. Lebo si veľmi šikovný." Pochválim ho a miestami mi pripomínal mňa keď som bola malá. Tak to asi zdedil po mne. Teraz ma tak napadlo čo asi tak zdedil po otcovi? aký bol vlastne Xiarin? Zamyslela som sa nad tým a chvíľu som ho nevnímala ale našťastie to netrvalo dlho a po chvíľke som mu zase začala venovať pozornosť. "To máš pravdu. Jedného dňa ma bohovia presunuli úplne na iné miesto. Takže ten osud vyzerá omnoho lepšie ako bohovia ktorý ťa môžu premiestňovať miesta na miesto." Povzdychnem si a pokrútim nad tým hlavou.
"Ďakujem synček si veľmi milý." Počuť to od neho bolo to najkrajšie čo som kedy počula. "Ak si nájdeš nejakú partnerku tak bude najšťastnejšia vlčica na svete. Takéhoto krásneho a milého vlka chce každá vlčica." Žmurknem na neho a usmejem sa. Prikývnem keď začne hovoriť o mágiach a elemente. "Rozumiem ale môžem ťa ubezpečiť že je to veľmi ľahké a koľko krát ti mágia alebo element môže zachrániť život alebo niečo uloviť. Ano ľad je zamrznutá voda." Poviem mu a potom ma prekvapilo keď chcel aby som mu niečo ukázala. A tak som len prikývla a potom som sa premenila na vodu. "Teraz sa môžeš zo mňa napiť." Takto som chvíľu ostala nech má čas sa napiť. Potom som sa premenila späť a vytvorila som okolo seba ochrannú guľu. "Toto mám na ochranu." Poviem mu a potom nechám guľu zmiznúť a poslednú mágiu ktorú mu ukážem bola neviditeľnosť. Zrazu som zmizla a on ma nemohol vidieť. Až po chvíľke som sa objavila a usmiala som sa. "Tak čo povieš?" Opýtala som sa ho.

Povzdychnem si a prikývnem. Úplne som ho chápala. "Ja viem že ti chýba. To tak býva keď máš niekoho rád a záležiti na ňom. Ale neboj zase sa stretnete a budete šťastný že ste spolu." Pousmejem sa. Chcela som ho ubezpečiť že to je úplne prirodzené ak mu niekto chýba. "Ano a máš pravdu a viem že sa vieš o seba postarať a ako hovoríš Azrael ťa ochráni keby niečo. Zoznámil by si ma s nim?" Opýtala som sa ho. Veľmi ma zaujímalo kto to je keď tak o ňom hovorí.
Pokrútim hlavou. "Nie neverím. Potom všetkom čo sa stalo tak neverím. Ja viem ale za tú dobu čo som tu tak tých bohov ako tak poznám a viem ako sa chovajú. A niekedy to neni pekné." Povzdychnem si ale potom by som sa začervenala keď to povedal. "Ale synček zase toľko nepreháňaj. Až taka pekná nie som." Usmiala som sa a veľmi sa mi to páčilo. Gwyn vedel ako na mňa a ako ma potešiť. Bol to naozaj múdry vlk. Jeho slová boli naozaj krásne. "Aj ja som rada že ťa mám. A súhlasím s tebou. Minulosť nechajme tak a spravme si spoločnú budúcnosť." Mal pravdu minulosť sa nedala vrátiť a ani napraviť ale budúcnosť sa dala zmeniť a dokonca aj zdokonaliť. "Dobre." Prikývnem a keď som prišla k stromu tak som sa pozrela na neho. "Tak a sme tu. Bola to náhoda. Chcela som mať nejaké súkromné miesto a tak som len tak náhodou narazila na toto." Usmejem sa a vošla som do diery ktorá bola v strome. "Možno sa ti podarí jedného dňa získať zem. Ja ju mám a je to dobrý element. Máš ľad? To musí byť super mágie nie? Dokážeš všetko zmraziť čo? Ak chceš môžem ti s tým pomôcť a vysvetliť ti ako to funguje." Poviem mu aby vedel že som tu pre neho a ak bude potrebovať pomôcť tak mu vždy rada pomôžem.