Příspěvky uživatele
< návrat zpět
Pozrela som sa na ňu a keď začala hovoriť o jedla dostala som obrovksý hlad. Olízla som si ústa a pousmiala som sa. "Ja moc nechcem otravoať Aetasa. Nechcem aby si myslel že som úplne neschopná. Ja to celkom viem. Mňam srnka." Olízla som si znova ústa. "Asi ti to príde divné ale ja zajace nemám rada." Slovo nemám Poviem potichu aby to nevyznelo divne. Keď spomalila kvôli mne bola som rada že už nebeží a môžeme ísť pomalím krokom.
Keď som ju dobehla sklonila som hlavu a vydýchavala sa. "Nič len som vyčerpaná to je všetko ale neboj sa o mňa." Poviem to jediné čo by som chcela je aby sa bála o mňa. O vlka ktorého poriadne ani nepozná. Keď sa vydýcham zodvihnem hlavu a pozrem sa na ňu. "Už som v poriadku môžeme pokračovať v hľaaní nášho úkrytu." Pousmejem sa a pomali sa vydám ho hľadať.
Keď nedokončila vetu a potom povedala že som na tom ešte dobre tak som s toho pochopila že sa jej niečo stalo. Pre istotu som sa jej ani nepýtala čo sa stalo. Keď bude chcieť tak mi to povie sama. Potom keď žačala hovoriť o tom úkryte a ukázala kde by mohol byť tak som sa rozbehla za nou. Lenže rýchlo som sa unavila už niekolko dní som nemala nič v žalúdku. Tak som sa zastavila a vydychovala som sa. Potom keď som nebrala trochu sily som sa znova rozbehla za Tess.
Pousmejem sa a rozmýšľala som nad tým že ak by bola Tess Beta bolo by to úžasné a ona by bola skvelá Beta. "Prosím ťa veď sa na mna pozri. Kdo by už len chcel niekoho kdo sa nevie brániť a už 2x ho napadli?" Povzdyhcnem si. Potom keď začne o úkryte tak sa zamyslím nad tým kde vlastne bol. "To veru bol. Ale hádam ho najdeme podľa pachu." Poviem trochu zamyslene lebo sa snažím vybaviť kde bol.
"S toho si nič nerob. Každý sa niečoho bojí. Pousmejem sa. "To je pravda ale zase podľa pachu môžeš zistiť o koho vlastne ide. A môžeš sa lepšie schovať." Pousmejem sa a keď do mňa štuchne nosom pousmejem sa. "Ano ale ten si isto nájde niekoho lepšieho. A bude mať vlčatá a bude to tu trochu veselejšie." Pousmejem sa a potom sa postavím. "Ideme do úkrytu?" Opýtám sa a pozrem sa na ňu.
Ostanem prekvapená keď mi povie že sa bojí tym. "Tess tmy sa nemusíš báť. Pretože v noci neni nič čo by nebolo cez deň. Tak sa neboj. Pousmejem sa a keď začne hovoriť o vlkoch trochu si povzdychnem. "Máš pravdu. Bolo by dobre ak by tu boli nejaky vlci." Aj keď mňa by nikdo nechcel ale stým som sa už zmierila. Takže si už ani nikoho nehladám. Budem do konca života sama.
Zastavím sa pozrem sa na ňu. "Nemyslím ja to viem. A nesmieš sa báť. Musíš byť trochu ovážnejšia." Pousmejem sa a sadnem si. "Neďakuj rada pomôžem ak môžem." Pousmejem sa. "Na práci nemám nič. Len som si myslela že rada odpočívaš sama. Dobre aspoň ho vyskúšame."" Pousmejem sa. Trochu som jej závidela že ma Aetasa ktorý ju chráni a má rad. Ja som nemala nikoho takého ako má Tess.
"To som si všimla a je to dobré že je cieľavedomí." Pousmejem sa a potom sa poobzerám po okolí. "Prečo? Podľa mňa budeš dobrá beta a ak by si chcela mohla by som ti pomôcť ak by si potrebovala." Aj keď neviem čo to obnáša ale aspoň by som sa o to pokpsila. "Jasne chápem." Poviem keď si ju poobzerám a keď som videla že si zívla tak som sa len pousmiala. "Vidím že si unavená tak to ťa nebudem rušiť a nechám ťa vyspať." Poviem a pomali sa dám na odchod.
Počúvam Tess. Vyzeráto tak že Aetas chcel byť už od malička alfa. A nakoniec sa mu to aj splnilo. To vidím a viem že bude dobrý alfa a ty budeš beta?" Opýtam sa. Pousmejem sa a pozrem sa na ňu. Keď som počula že ani ona nemá rada zimu tak ma to potešilo. "To máš pravdu ale ja mám jednu výhodu. Ľahko sa schovám keď je snech." Pousmejem sa a keď povie že tam je mesiac tak sa tam pozrem a uvidím ho. "Ano máš pravdu." Pousmejem sa a prikívnem.
Pousmejem sa a ďalej som som ležala na zemy. Keď Tess povedala že by Aetas neprijal agresorov usmiala som sa. "Máš pravdu. On mi príde že to nemá rad." Pousmejem sa a potom som sa pozrela na ňu. "Veru ja mám rada leto a nemám rada zimu ani jeseň. To som vždy zalezená niekde len aby som nemusela do tej zimi ísť." Pousmejem sa a potom sa pozrem okolo seba a na oblohu aprikívnem. "Ano nič krajšie som ešte nevidela. Pousmejem sa a potom sa postavím a trochu sa natiahnem a sadnem si.
Stále som sa smiala a nemohla som sa prestať smiať. To je ťažké. Aj prasiatko aj ryba tu veľmi pasujú." Poviem so smiechom a ďalej som ležala vo vode. "To dúfam aj ja ale hlavne nech sú to nejaká dobrý nie taky ako napríklad Near." Poviem a potom vylezem s vody a otrepem sa. Potom si ľahnem na zem a sledujem Tess. Vážne som bola za nu vďačná a nechcela som nikdy o nu prísť. Bola by som rada ak by do smečky prišli aj nejaký vlci aby sme tu neboli samé samice aj keď by to nebolo zlé ale pre Aetasa by to bolo asi lepšie ak by tu boli aj vlci.
Prišli sme k rieke a ja som sa stále smiala a keď ktomu začala robiť prasiatko tak som spadla na zem a smiala som sa ešte vyše. Keď vliezla do vody a začala hrať kapra na suchu dostala som kŕče do brucha. Tessa prosím dosť ja už nemôžem." Válala som sa smiechami na zemy. Potom som sa akosi postavila na nohy a vbehla som za ňou do vody. Lahla som si do vody a ďalej som sa smiala.
"Neďakuj ja len pravdu hovorim." Usmejem sa a dívam sa čo robí a keď začne robiť qui a chru dostanem šialeny záchat smiechu. Niečo take som ešte v živote nevidela a myslím si že ani neuvidím. "Bože Tess dosť lebo tu umrem od smiechu." Nemohla som sa prestať smiať. Bože takto som sa ešte nikdy nenasmiala. Celú cestu až k rieke som sa smiala. Nemalo to konca kraja. Stále som sa smiala a nevedela som ako mám prestať.
To vážne? Asi som to prepočula alebo to povedal keď som svamy nebola. A neboj sa najdeme to lahko. Budeme hladať zápach. Pousmejem sa potom sa zastavím a pozrem sa na ňu a prikívla som. "Nerada to priznávam ale máš pravdu. Hodil by sa ti kúpel. Vyezeráš ako malé prasiatko." Pokúsim sa zavtipkovať. A dúfam že to zobere z humorom a neurazi sa. A potom som sa vydala k tieke.
"To dúfam. No uvidíme čo na to povie Aetas. Pousmejem sa a vyjdem von a pozrem sa na ňu a usmejem sa. "Nemusíš ďakovať to ja ďakujem že som vás stretla." Pousmejem sa a potom som sa vydala za nou. Dúfam že už budem šťastná a nič zlé sa už nestane a Near mi dá už pokoj. Pomyslím si. Z myšlienok ma vytrhlo to čo povedala Tessa. "Dobre. Prikívla som a keď sme prišli na miesto kde sme boli na začiatku tak som sa poobzerala ale Aetasa som nevidela. Nevadí tak ho počkáme a potom keď príde sa pochválime čo sme našli.