Příspěvky uživatele

"Bude mi chvílu trvať než si zvyknem na to že nebudem sama ale to sa dá zvládnuť." Pousmejem sa. "Jasne chápem ťa. A ďakujem Tess moc si toho vážím." Pousmejem sa. Bola som rada že to navrhla. Vždy som túžila po niekom ako je Tess. "Tess si vážne úžasná kamarátka." Pousmejem sa a keď povie že ho ideme nájsť tak len prikívnem. "Dobre. Ale on asi bude stou vlčicou." Poznamenám a potom sa otočím k východu a idem von.

Prikívla som a pousmejem sa. "To je super. Budeme mať jeden spoločný úkryt a budeme spolu." Keď povedala že to pokračuje ďalej šla som pomali za nou. A keď som uvidela nie 2 miestnosti tak sa mi tiež zapáčili. "Myslím si že Aetasovi sa tu bude páčiť." Potom sa pozrem do druhej a pousmejem sa. "Táto je pre teba ako stvorená." Posuemejem sa. Boli odelené takže obe mali súkromie na niečo. "Asi by sme to mali ísť oznámiť Aetasovi že sme našli úkryt." Pousmejem sa a sledovala som ju.

"Tak to si odvážna oproti mne." Pousmejem sa a pomali idem za ňou dole. Keď tak prídeme hneď mi ure o nosa ten zápach. "Ano cítim." Poviem ten zápach sa nedal necítiť. Pomali som šla za nou a obzerala som sa. Takže ked Tess cúvala do zadu trochu do mňa nabúrala. "No to je logické v tomto lese je ich veľa tak sa nedivím. Vyzerá to tak keď sú tu kosti a zápach. Ale ak sa to tu vyvetra a tie kosti odneseme preč a trochu to tu poopratujeme myslím že by to bol skvelý úkryt." Poviem lebo sa mi tu páčilo všetko bolo dosť veľke a keby som mohla som mať jaskynu sama pre seba.

"To máš pravu nemôže si dovolovať. Neviem prečo si vybrala práve mňa a nie niekoho iného." Povzdyhcnem si a dívam sa do diery kde spadla. Potom vystrčila hlavu a keď som videla že je v poriadku tak som si vydýchla. Bola som rada že jej nič neni. "Som rada že si v poriadku." Pousmejem sa. "Vážne?" Ostanem prekvapená a prikívnem. "Dobre poď me sa pozrieť možno sme našli náš nový domov." Pousmejem sa. Bolo by dobré nájsť nejaký úkryt aspon by sme už nemuseli spávať vonku. Aj keď mne to nevadilo spať vonku. Bola som na to zvyknutá.

"To áno a budeme si pomáhať." Pousmejem sa. Chcela som mať rodinu ktorá si navzájom pomáha. "Ja viem verím mu. A nechcem aby kvôli mne niečo snou robil. Ešte by bola vojna a to by som nechcela." Povzdychnem si a pousmejem sa. "Ďakujem Tess si vážne kamarátka." Bola som rada že som ju stretla. Išli sme )dalej a zrazu Tess zmizla. "Tess kde si?!" Zvolám a obzerám sa kde by mohla byť. Potom uvidim nejakú jamu a pozrem sa dnu. "Tess si tu?" Zavolám.

Išla som pomali a dívala sa na všetky strany. "To by bolo dobré. Mohli by sme tam byť všetcia. Veď uvidíme čo nájdeme. Ja som väčšinu času spala vonku takže to bude niečo nové pre mňa. To si uhádla niesom tu moc dlho. Ale som rada že ma niekdo chráni." Pousmejem sa a idem ďalej lesom a obzerám sa či niečo neuvidím. "Môžem mať prosbu? Nabuúce ak by som chcela opustiť územie smečky tak mi daj prosím po papuly." Zasmejem sa potichu.

"V poriadku." Pousmejem sa a keď navrhla že by sme mohli ísť pozrieť nejaký úkryt tak som prikívla a postavila som sa. "To je dobrý nápad. A pritom si môžeme prejsť celé územie a zistiť čo sa tu vlastne nachádza." Už mi bolo lepšie keď som nemusela myslieť na rodinu a na to čo sa stalo. "Myslíš si že tu budú nejaké úkryty?" Opýtam sa a pozrem sa na ňu a potom som sa pomali vydala.

Otvorím oči a pozrem sa na ňu. "Asi preto že oni boli starší a ja som bola najmladčia." Povzdychnem si. "Prosím nemôžeme sa baviť o niečom inom? Nerada spomínam na rodinu. Som rada že som odišla." Ale ak by sa chcela ďalej pytať tak som bola pripravená jej opovedať na hocijaké otžzky ohľadne rodiny. Aj ked moc som sa k tomu nemala ale asi bol čas to všetko dostať von a prestať sa stým užierať.

Povzdychnem si a pozrem sa do vody. "Ach tak to ti závidím. Ty mojim to bolo jedno. Prpadala som si že som na obtiaž. Mám dvoch bratov. Marcosa a Lukasa. Ak by sa im niečo stalo tak by im to bolo jedno a boli by šťastný. Takže si myslím že ak by vedeli že ma 2x napadli tak by sa mi začali posmievať." Povzdychnem si a zatvorim oči aby som sa trochu schopila a začala myslieť na niečo iné.

Potom som si lahla na zem a pozrela som sa na ňu. "Na hádaní neni nič čo by nezvládol hocikdo. Kdo si stojí za svojím názorom. Pousmejem sa a stale som ju sledovala a odpočívala som. "To ti závidím že máš brata s ktorým takto vychádzaš. Ja som zo svojími vôbec nevychadzála." Povzdychnem si pri spomienke na rodinu. Ktorú som nevidela pekne dlho a nevedela som čo snimi je. Možno je to tak lepšie že neviem čo snimi je. Prišla som sem aby som začala noový život bez nich.

Išla som snou a keď sme prišli k rieke tak prvé čo som spravila bolo že som sa napila a potom sol vliezla do vody aby som sa umyla od krvy. Keď krv bol preč vyliezla som z vody a otrepala som sa. Dobre." Prikívnem a pousmejem sa. "No to teda má. My dve sme ale hrdinky." Zasmejem sa. "Ja som tiež neni dobrá na bitky ale čo sa týka hádok tak to sa pohádam s hoci kým. To mi problém nerobí." Pousmejem sa. "Inak môžem sa opýtať aký máte vzťah s Aetaasom?" Nechcela som vyzvedať ale moc ma to zaujímalo.

"Už si budem dávať pozor." Poviem ešte pred tým než odíde. Potom keď odišiel tak som sa postavila. Bolo to omhnoho lepsšie ako pred tým. "Dobre poďme potrebujem sa trochu napiť a hlavne umyť tu krv zo srsti." Pousmejem sa a pozrem sa na ňu. "Stojí to za reč. Pomohla si mi a ja by som ti to chcela nejako oplatiť. Ale prosím ťa ty budeš veľmi užitočná ale čo mám povedať ja? Neviem sa ani poriadne brániť" Povzdychnem si a skloním hlavu. Za toto som sa hrozne hanbila že sa neviem brániť. Pripadala som si že som im akurát na obtiaž. Rozmýšľala som či len predsa neodídem.

Keď prišla ďalšia vlčica Shy nebola som stoho nadčená. Nechcela som aby ma takto niekdo videl. Dosť že ma vidí Aetas ktorý si teraz myslí že sa nedokážem ani brániť. Pozrem sa na Aetasa a povzdychnem si. "Prosím ťa kašli na to. Ona za to nestojí aby si sa kvoli nej rozčuloval." Potom som sa pozrela na Tessu vyzerala že sa bojí. Trochu ako ja. Pomyslím si. Keď sa ma opýtala či môže len som prikívla. "Jasne že sa pôjdem umyť." Pousmejem sa a potom som len sledovala ako mi lieči rany. Za pár minút som na nohe a ústach nemala žiadne rany. "Ďakujem ako sa ti len odvďačím?" Opýtala som sa jej. Bola som jej vďačná že mi pomohla.

Neviem ako dlho som tam ležala ale už ma pomali chytal spánok keď tu zrzazu ku mne dobehol Aetas a ešte nejaka vlčica. Zodvihla som hlavu a pozrela som sa na Aetasa a na tú vlčicu čo sa schovávala za Aetasom. "Išla som sa prejsť a stretla som nejaku vlčicu. Spočiatku vyzerala milo ale bola to iba hra ako ma dostať k Near. Keď ma uvideka tak ma napadla." Poviem vyčerpaným hlasom. To čo povedala Tessa som nezachytila.

//Zlatý les až do Zlatej smečky

Prídem krívajúcou chôdzou na územie zlatej smečky. Stej cesty som bola dosť vyčerpaná a tak som si lahla a odpočívala som. Krv mi už našťastie prestala tiesť len ta laba bude asi dosť dlho trvať kým sa mi zahojí a budem zase noráne behať. Zatial by bolo dobré si nájsť nejaký úkryt kde by som sa mohla shovať a v kľude sa zotaviť. Lenže v tomto stavu asi ťažko niečo nádem. V dialke som počula ako sa Aetas s niekým vypráva a tak si len povzdychnem a ostanem ležať na zemy.