Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Pach zvierat sa mu dostával do nosa a jemu sa v tlame razom vytvárali sliny. Tie len v rýchlosti prehltol, lebo nemal vôbec čas na to aby šiel loviť. Teda, možno by aj mal, keďže nemal vôbec nič na práci, ale pravda bola taká, že sa mu aleže absolútne nechcelo. Vlci, ktorý poznali Ahvaryaona možno o niečo lepšie ako len zbežne, vedeli, že je vlastne veľmi lenivý. Síce sa k akcii dostane a aj mu celkom ide, ale kým sa mu podarí sa rozhýbať? To je ten pravý boj s ktorým musí bojovať sám a takmer nikto o ňom nevie. Prečo by aj? Nejednalo sa o niečo vážne, čo by musel každému vešať na nos - a popravde? Ani si nemyslel, že by to niekoho zaujímalo. Miesto toho aby sa tentokrát presunul ku stádu, radšej sa stiahol kdesi pod jeden zo stromov na okraji pláne a pozeral pred seba, študujúc dynamiku zvierat pred svojimi labami. Jeden jednoducho nikdy nemohol byť príliš pripravený a Ahvaryan si na svojich vedomostiach ohľadne koristi celkom zakladal.

Konverzácia so synom bola vždy niečo na čo sa tešil, preto sa snažil skutočne prejaviť záujem o to, o čom mu Theron rozprával. ,,Úkryt pre svorku v horách?" zamračil sa. Ahvaryan vedel, že už to bol nejaký čas čo sa aktívne ukázal vo svorke, no nevedel, že toho zmeškal až tak veľa. ,,Prečo?" dožadoval sa informácií, ktoré by celkom aj potreboval. Snažil sa rozpomenúť čo by mohlo byť dôvodom pre toto rozhodnutia ale nejako sa mu nedarilo dostať sa k nejakému závery, ktorý by sa zdal byť viac ako len pravdepodobný. Napokon sa nadýchol aby dal priestor synovi k vysvetleniu. ,,Hej, ale dobrá práca synak," povedal mu hrdo. Dvaja na dvoch bol síce fér súboj, no aj tak sa jednalo o úspech, za ktorý by si zasluhoval pochvalu. Ahvaryan len dúfal, že aj tí dvaja mali nakoniec kde spať, to ale nepovedal nahlas, samozrejme. ,,Snáď si Aileen poriadne ochránil," smial sa. Bol na svojho syna aj tak hrdý - aj keď on by na neho bol hrdý nech by sa udialo čokoľvek. Nakoniec, bol to jeho syn.

Ahvaryan sa motal po lúke s nosom kdesi medzi trsmi trávy. Jeho srsť na bledom zimnom podklade musela svietiť, alebo také niečo. Síce nebol vlkom, ktorý si spadal do kategórie kamufláže, nikdy mu to nerobilo problém. Lov mu šiel, aj musel, keď Ahva tak veľmi rád papal - a čo si jeden neurobí sám, akoby si ani nemal. Preto sa veľmi nečudoval, keď sa k nemu dostal Theron. Nakoniec, v tento moment sa vôbec nepokúšal skrývať. ,,Synček," v rýchlosti sa narovnal a s úsmevom preniesol k synovi. ,,Na poslednom stretnutí sa nám nepodarilo viac pokecať, tak som rád, že sme sa ešte stretli," otočil sa k nemu. Venoval mu celú svoju pozornosť, nič iné na pláne nemal dnes. ,,Povedz mi, ako si sa mal a čo máš nové?" zaujímal sa.

Zlatá svorka cez Zlatý les >
Ahvov nohy sa sa zabárali do snehu - nie všade ale len kde tu. Bolo chladno a on si to veľmi dobre uvedomoval. Vo svojej mysli si už dávno vynadal, že mal radšej zostať pod stromami kdesi v zákryte, kde by tak veľmi chlad zimy necítil. V poslednej dobe mal ale hrozne dobré nápad, nad čím len v rýchlosti prekrútil očami. Zase sa cítil ako nejaký mladík, ktorý to nemal v hlave ešte poriadne upratané. Normálne by sa najradšej nakopal, ale už sa mu nechcelo vracať. Miesto toho smeroval zase smerom do hôr kde sa nachádzal jeho druhý domov. Alebo prvý, záležalo od perspektívy. Aj keď mu jeho presun na toto miesto už ani predtým nepomohol, nejako si myslel, že tentoraz to všetok dopadne inak. Možno bol skutočne až príliš tvrdohlavý.

Úkryt >
Nakoniec kým sa mu podarilo vyteperiť z úkrytu bola už hlboká noc. Skutočne by mal zapracovať na svojej kondícii, ktorá dostala za posledné mesiace dosť veľa zabrať. Ako to u predsa len býva keď sa jeden príliš nehýbe a nerieši čo sa okolo neho deje. Mykol ramenami, však on sa k tomu ešte dostane, snáď. Vo svojej pozícii mu na tom až príliš nezáležalo, aj keď nechcel byť vypočítavý, v určitom zmysle slova bol. Nemohol si momentálne pomôcť aj keď vedel, že jeho rozhodnutia mu rozhodne prídu zahryznúť do zadku.
Miesto toho sa zobral kdesi mimo svorky. Nebol si úplne istý či na území cítil niekoho zo svorky a ani to nejako neskúmal. Možno by mal prejaviť väčší záujem a možno tak aj napokon urobí. Popravde, bude musieť. Ak si predstavuje svoju budúcnosť tak ako si ju predstavoval kedysi.
> Zubria pláň cez Zlatý les

Ahvaryan zostal v úkryte ešte dlhú dobu po tom čo sa skončilo ich stretnutie. Klamal by, ak by povedal, že to neočakával. Doba sa veľmi rýchlo menila a bolo by hlúpe ak by všetko zostalo tak ako to bolo. Aj keď Ahvovi sa to všetko páčilo tak ako to bolo, avšak.. nemohol si pomôcť. Jediné čo v tomto momente mohol bolo si zvyknúť. On sám sa na to ale už moc necítil a bolo otázne ako mu všetko pôjde ďalej. Napokon nad tým len mykol ramenami, vždy bola iná možnosť nakoniec. Aj keď si to v tomto momente odmietol priznávať. Miesto toho sa zameral na svojho syna, ktorý sa vytratil snáď so všetkými ostatnými. Nevadilo to - Ahva vedel, že bol nažive a to bolo hlavné. Už sa na to prestarávanie necítil. Práve, že sa cítil až veľmi... starý. Musel sa zasmiať.
Podobné myšlienky zahnal preč s jedným kývnutím hlavy a napokon sa postavil na laby. Bolo potrebné rozprúdiť krv v žilách, na to by mal najmä on vždy pamätať. A nakoniec, možno sa mu podarí vraziť priamo do Therona ak sa mu podarí presvedčiť nohy aby sa mu začali hýbať smerom von, kdesi do Zlatého lesa.
> Svorka

Zlatá >
Ahvaryan sa prestrčil popri synovi a aj napriek tomu, že ho čakal, dostal sa do úkrytu o niečo skôr ako on. Spokojne sa usadil kdesi na bok a čakal kedy sa k nemu Theron pripojí. Samozrejme, svoju pozornosť venoval aj Aetasovi, povedzte si ale úprimne - starému hnedému vlkovi sa len veľmi ťažko súťažilo s Ahvaryanovim synom. Taktiež nezabudol v prítmí úkrytu sledovať aj ostatných vlkov, ako už ale bolo povedané, osadenstvo sa dosť zmenilo. Kdesi zahliadol troch žltých bratov, ktorý už neboli všetci žltý, videl čiernu betu a samozrejme decká alfy. Ostatní mu nič nehovorili. Snáď po zhromaždení sa mu podarí niekoho odchytiť na rozhovor alebo sa niekto zastaví pri ňom? Aj keď si nebol istý, či by niekoho natoľko zaujal. Uškrnul sa. Akoby mu na tom niekedy záležalo. Rýdiu ale nevidel, čo bolo tak trochu smutné.

Počasie sa zhoršovalo no jemu to príliš nevadilo. Bol zvyknutý na to tráviť čas vonku, v zlom počasí - vo vetre aj v búrke aj pod bleskami. Neužíval si to úplne, no bol zvyknutý a to stačilo. Aetas sa ich ale rozhodol premiestniť do nory, to bolo tiež fajn. Pre Ahv boli v poslednej dobe všetky veci tak nejak v pohode. Už.
Theron mu napokon oznámil dobrú a zároveň ani tak nie moc dobrú správu. Aj keď na jednou stranu bolo fajn vedieť, že sa im nič nestalo zatiaľ, ale na druhú stranu... bolo to skutočne tak? Ahvaryan prikývol a hlasno popri tom vydýchol. ,,Dobre. To je okay. Sú už dospelí," zodvihol sa a nasledoval svojho alfu zatiaľ čo kráčal vedľa syna. Príliš sa od neho nevzďaľoval aby mohla ich konverzácia bez prerušenia pokračovať. ,,Aj ty vlastne, ale som rád, že ty si zostal. Ale samozrejme nebudem ťa tu držať, ak by si chcel odísť," pokračoval ticho. Odísť od rodiny keď je jeden dospelý nie je nič nezvyčajné. Aj on tak urobil - musel. Jeho rodina bol veľmi deštruktívna, čo si on momente kedy s nimi ešte žil neuvedomoval. Teraz, s odstupom času to už bolo omnoho viac viditeľné. ,,Chcel by si odísť? Niekedy?"
> Úkryt

Ich stretnutie prebehlo tak dobre, ako by si Ahvaryan predstavoval. Dobre si uvedomoval, že bol dlho preč a určite sa zopár vecí muselo zmeniť. Vlk mal dojem akoby sa toho stalo až príliš veľa a on si z toho nič nepamätal. Mohlo sa jednať o nejakú mágiu? Alebo v tom bolo niečo iné? Každopádne tieto myšlienky v Ahvaryanovi vyvolávali nepríjemné pocity, akoby mu pod kožou pochodovali stovky mravcov. Chcel sa Therona čo to spýtať, no táto chvíľa sa mu nezdala ako vhodná, zdalo sa, že každý niečo očakával a on sám sa cítil tak trochu stratený. ,,Som rád, že si v pohode vážne," sklonil hlavu a stíšil hlas, aby ho počul len jeho syn. ,Svojich súrodencov si nevidel?" spýtal sa ďalej. Bol ešte jeden vlk ale na ktorého sa chcel spýtať, no ešte na to nenabral odvahu. O Rýdii sa ho spýta neskôr, nebolo potreba ani syna stresovať v tomto okamihu. A možno ani nakoniec nechcel vedieť - teda... chcel. Ale niekedy bolo lepšie nevedieť ako vedieť, že sa stalo niečo zlé.

Ahvaryan začínal mať predstavu ako veľmi sa jeho svorka rozrástla počas toho čo bol mimo. Nie žeby predtým boli nejaký malý, no teraz sa zdalo, že Zlatá svorka hrá svoj prím. Tento vlk nikde nebol príliš na medzi svorkové vzťahy, o podobné problémy sa nezaujímal - sám seba pokladal za píliš hlúpeho, aby niečo podobné mohol riešiť. Nemal preto ani len predstavu ako sú na tom ďalšie svorky. A popravde ho to ani príliš nezaujímalo. Ostatný na chvíľu odbehli, on zostal so synom stáť neďaleko zatiaľ čo na hraniciach niečo prebiehalo. Však im snáď povedia čo - išlo tam dosť vlkov na to aby sa do toho nemuseli starať ďalší. Potom ale už bol pokoj, a všetci zase prišli späť. Ahvaryan sa tentoraz neplánoval príliš zapájať, nech sa jednalo o čokoľvek. Jedine dúfal, že zase niekto významný neumrel, no zdalo sa, že všetci taký tu boli. Mykol ramenami, možno mal Aetas niečo skryté v rukáve o čom on nevedel. Však uvidia. Posadil sa, stále sa držiac veľmi blízko syna.

Jméno vlka: Ahvaryan
Počet postů: 8
Postavení: gamma
Povýšení: x
Funkce: Hlavný lovec
Aktivita pro smečku: Prišiel späť k životu a dorazil na zraz
Krátké shrnutí (i rychlohry): Ahva sa po dlhom čase ,,prebral" po období, kedy mu nebolo príliš dobre - prešiel sa ku svojmu rodinnému úkrytu a potom späť na územia Zlatej na svorkový zraz
Smečková minihra: 5x posty mimo svorky (5 listov); 3x post vo svorke (9 listov) spolu + 14; spolu spolu = 182

Ahvaryan ani nemusel čakať na odpoveď od Alyanny a jeho odpoveď k nemu prišla sama. Zo srdca mu spadol kameň o ktorom ani nevedel, že sa tam nachádza a razom sa mu dýchalo zase o niečo lepšie. Ešte stále sa cítil akosi zvláštne, no pocit blaha prekonával i tento nepríjemný pocit v labách. Dobre. Aspoň niečo je okay. Vlk sa odleil od svojej skupinky, v ktorej doteraz stal a vybral so rovno za synom. Uši sa mu stiahli k téme u hlavy a tlama do milého úsmevu. ,,Therko, som tak rád že ťa zase vidím," povedal. Svoj hlas držal nízko, svoje slová venoval len a len svojmu synovi. Nie žeby sa s ním plánoval rozprávať o niečom spornom, to nie. Avšak táto chvíľa stretnutia patrila zatiaľ len im. Zastavil sa neďaleko syn a položil mu hlavu na rameno, v tichom objatí. ,,Prepáč, že sme sa nemohli v poslednom čase stretnúť, necítil som sa príliš dobre," pokračoval, od syna sa odtiahol až potom čo cítil, že sa od otca odťahuje on. ,,Ale už je to lepšie a nikam sa nechystám," uškrnul sa, ,,A ty ako? Rád ťa vidím zdravého. Aj keby si mohol trošku viac jesť."

Svorka sa začala veľmi rýchlo napĺňať, až to prišlo Ahvaryanovi trošku zvláštne. Nič však nepovedal nahlas, dobre vedel ako to bývalo. Jeden čas nerobíš nič iné len sa staráš o územie svorky a ďalší čas si zase niekde úplne inde, stopujúc ďalší spoločný lov, alebo také niečo. Nad touto myšlienkou len mykol hlavou, osud je nevyspytateľná beštia a fakt, že by sa svorka len tak rozhodla celá objaviť na jednom mieste bolo úplne to najmenšie čo sa mohlo stať. Čo bolo ale najdôležitejšie, do ich menšej skupinky sa za pár minút pridala Aetasova dcéra - jedna z dcér. Ahva zatiaľ nevidel žiadne z ostatných jeho detí, ale moc sa nerozhliadal. Čo bolo ale ešte dôležitejšie bolo, čo mu chcela povedať. Najskôr sa jej ale odzravil. ,,Ah nie," odpovedal rýchlo, uši mu nadskočili a až v tomto momente sa začal rozhliadať po lese. Nie žeby mu na členoch zlatej svorky nezáležalo, syn bol ale syn. Síce nevedel o ktorom z jeho dvoch samčích potomkov hovorí, ale to nevadilo. ,,A je v pohode?" pýtal sa rovno, vlčiu krv ale nikde v lese (zatiaľ) necítil, tak mal dojem, že je všetko o-k. ,,Bol v lese teraz? Nevieš kam šiel?"

Územie svorky sa pomaly ale isto začalo napĺňať a prichádzali vlci, ktorý voňali ako.. domov? Tak trochu. Na pohľad ako aj na vôňu bolo hneď cítiť, že boli súčasťou Zlatej svorky, aj keď si ich Ahva až tak veľmi dobre nepamätal.,,Hej to som ja," odpovedal vlkovi. Tak sa aspoň trochu pamätali na jeden druhého. Ahvaryanovi sa vynárali akési spomienky na lov v ktorom bol spoločne s Rhaaxinom - avšak z nejakého dôvodu boli jeho myšlienky stále akoby zahalené v hmle. Už mu bolo lepšie ako pred spánkom v Úpätí ale stále sa necítil úplne v sto percentnej kondícii. ,,Nie, dnes nie. Možno nabudúce," odpovedal mu na otázku. Na jazveca, ktorý im bol prezentovaný ako desiata kývol s vďakou hlavou avšak nepobral sa rovno do jedla. Popravde už na tom dávno nebol s jedlom ako kedysi, aj keď ho niekedy stále chytil tak silný hlad, že mal dojem čiernej diery v žalúdku. Nemal to rád. Otočil sa smerom k alfovi radšej. ,,Som rád, že vás všetkých znovu vidím. Posledných pár mesiacov bolo... divokých" vysvetlil. Dobre vedel, že neukázať sa niekoľko mesiacov vo svorke nebolo príliš úžasné. A najhoršie na tom všetkom bolo, že ani nedokázal povedať čo sa dialo. Ale na existenčnú krízu mal čas aj inokedy. ,,Snáď sa toho až tak veľa nezmenilo."

Úpätie cez Baštu >
Do nosa sa mu veľmi rýchlo znovu dostávali vône, ktoré tak dobre poznal. Pachy všetkých vlkov pekne premiešané, tak ako to vždy bývalo. Nezastavoval sa aby ich všetky analyzoval, veril, že určite bude na území niekto nový, koho ešte nestretol alebo že zopár starých tvári už viac neuvidí. Dobre tak či onak, Ahva nemal s vlkmi zo svorky zase až tak silné vzťahy a posledný rok mu celkom dosť zmenil zmýšľanie. Ale aj napriek tomu v lese objavil niekoho aspoň trochu známeho. Vlk s bledým ohňom na labe a ak si dobre všimol, pred niekoľkými minútami sa nechal počuť. Ahvaryan si to pobral priamo k nemu, zatiaľ čo mu jeho vtáčí spoločník pristál znovu na chrbte. ,,Hej, hej. Rhaax to bolo, že?" snažil sa osviežiť si pamäť, mladík bol ale úplne iná veková kategória ako bol on.