Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Postovaná 1

/Zaub cez tichú

Kráčali smerom ku svorke a les sa veľmi rýchlo zo zeleného zmenil na zlatý. Akoby sa na tomto mieste zastavil čas a bola tu večná jeseň, ktorá nie a nie sa vzdať svojho práva na vládnutie. Kým sa však nad tým zamýšľal, k ich skupine budúcich členov svorky sa znovu pridala i čiernobiela vlčica plná nehasnúcej energie. Pridala sa k nemu a a zatiaľ čo on kráčal, ona skákala okolo akoby jej únava nič nehovorila.
Klamal by, ak by povedal, že ho jej slová nezaskočili a na pár sekúnd si dokonca nemyslel, že ju zle počul. ,,A ak nie si vlk, čo potom si?" spýtal sa jej a so záujmom si ju premeral od hlavy až po päty. Jemu teda vyzerala ako vlk a vôbec nie ako niečo iné. Nečudoval sa však, Tiara sama o sebe vyzerala veľmi zmätená. Skôr ako však dostane odpoveď, vlčica svoju pozornosť presúva ku stromom pod ktoré sa pomaly dostali. ,,Áno, áno, vidím," odpovie jej a najskôr si ani neuvedomuje, že mu povedala inak ako jeho menom. Rozhodol sa však, že ju nebude opravovať, nechcelo sa mu z ňou moc doťahovať. ,,Akoby v lese vládla nekončiaca jeseň."

Ahvaryan as veľmi tešil, že sa mu podarilo nájsť svorku tak skoro od začiatku svojho hľadania, že úplne zabudol na to, že by si mal dávať pozor, do akej svorky vôbec vstupuje. Nie, žeby mu niečo extra vadilo, ak ho svorka dostatočne zásobuje jedlom, tak nemá problém s ničím. ,,Som veľmi rád, že som našiel svorku, ktorú som tak hľadal," zaklame, avšak vie, čo zaberá na vlkov zo svoriek, ktoré si na dobré slová nedajú potrpieť. Muselo sa uznať, že Ahva vedel čo sa sluší a to aj využíval. Akonáhle sa však vlk vyberie smerom, ktorým asi má ležať daná svorka, dáva si pozor aby ho nestratil z dohľadu.

>>> Zlatý les cez Tichou zátoku

Netrvalo veľmi dlho aby sa k ním hnedý vlk vrátil i duchom. Akonáhle sa na nich znovu obrátil, Ahva sa odtrhol od vlčíc a vrátil sa k samcovi. Chcel už ísť do tej svorky, mať niekde domov a odtiaľ začať svoje výpravy za jedlom a najmä nájdením súrodencov. Mladá samica čo sa predstavila ako Tiara mala neskutočne veľa energie, síce to bolo veľmi milé, pekná zmena, no Ahva bol skôr typom vlka, ktorý radšej prespí celý deň a jej energia ho ešte viac unavovala. ,,Pôjdeme do tej svorky čo najskôr?" spýta sa ho, ignorujúc vlkov naokolo, i keď vlčica, ktorá skončila na zemi mala evidentne veľký záujem o svorku taktiež. Možno sa napokon skamarádia.

Energická samica vyzerala byť nadšená tým, že sa z nej mala stať obeť satanistického rituálu, a dokonca ho požiadala i o posledné slová. V Ahvovy to vyvolalo určitú vlnu neveriackeho pocitu, a jeho tvárou preblyslo zmätenie. ,,Ahvaryan," pridá sa napokon i on, k predstavovaniu sa, no skôr ho zaujímala Tiara. Nemal tušenia čo je to za vlčicu, no nepochyboval o tom, že ak by ju chcel zožrať, ešte by mu ponúkla svoju končatinu s tým, že práve na tejto je najlepšie mäso. Rýchlym pokývaním hlavy vyhnal túto myšlienku z hlavy, radšej o tom ani nebude ďalej rozmýšľať.
,,Aké je teda tvoje posledné želanie?" opýta sa jej Ahvaryan so zubatým úsmevom a hravým vrčaním. Môžno by jej ho vedel splniť, alebo možno ani nie, kto by vedel, ak by sa nespýtal? ,,Mala by si byť opatrnejšia," upozorní ju s úškrnom. ,,Niektorí vlci sú citliví na svoj osobný priestor."

Ich malé stretnutie s vlkov zo svorky veľmi rýchlo narušili dvaja neznámi. Hnedý vlk mu ani nestihol odpovedať na všetky jeho otázky a tak z toho Ahvaryan nebol dvakrát nadšený. Prijal ich však bez vrčania, i keď na nich zo začiatku vrhol nepekný pohľad. Avšak ten sa veľmi rýchlo zmenil na neutrálny, možno miestami prechádzajúci do úsmevu. ,,Nazdar," odzdravil sa vlčici a tmavého vlka si premeral. Po stretnutí s Khanom sa už ani nečudoval, že samci na tomto mieste nemajú žiadne vychovania, preto svoju pozornosť venoval samici, ktorá bola evidentne lepšou spoločníčkou ako samec. I keď... kto vie. Ahva by sa momentálne najradšej dozvedel o svorke všetko čo mohol avšak ho práve títo dvaja vyrušili.
Akoby toho však nebolo dosť, k ich skupine sa pridá i vlčica, ktorá má evidentne problém so zrakom. Zrazila druhú vlčicu na zem a Ahva si na chvíľku pomyslel, že by to mohli byť i sestry - avšak jej slová tomu nenaznačovali. Ticho na ňu pozeral, až do času, kým neprehovorila i na neho. Prekvapene na ňu pozrie, zarazený, netušiac čo jej odpovedať. ,,Eeeh.." zavrčí pomedzi zuby, no to už vlčica rozpráva ďalej. Bola mladá, to sa dalo z jej správania veľmi ľahko vypozorovať. Konček chvosta mu šibalsky švihol. ,,Teba," zavrčí na ňu a uši stiahne k hlave. ,,Dobre, že si prišla, práve v čas," pokračuje ďalej v ,,hre," ktorú si vlčica sama vymyslela.

Na ahvu poprosím :D ďakujem za akciu!

Zapsáno

Bol veľmi rád, že sa Khan so svojou veľkou hubou rozhodol odísť. Za Zeinab mu bolo viac ľúto, avšak to bola obeť, ktorú bol ochotný podstúpiť. Možno sa ešte raz stretnú, pri inej príležitosti a najmä inej spoločnosti. To stretnutie by si potom vážne užil. Na rozlúčku im len kývne hlavou a ďalej sa venuje vlkovi. ,,To znie súper, rozhodne by som sa tam rád šiel pozrieť," odpovie hnedému samcovi Ahvaryan a končekom chvosta mu radostne mykne. Tá svorka znie ako brána nebeská pre niekoho kto hľadá svorku ako miesto na lov a miesto na (dočasný) život. Priblíži sa bližšie k vlkovi. ,,Je to ďaleko?" spýta sa so záujmom a pripraví sa na odchod. Možno by sa táto svorka páčila i niekomu z jeho súrodencov a mohli by tam žiť spoločne. I keď pre nich by bola najlepšia varianta vlastný domček. Uvidí však! Ešte nenašiel ani jedného z nich a preto je príliš skoro sa nad tým zamýšľať. ,,Koľko vlkov tam žije?" pýta sa ďalej, chce vedieť čo najviac skôr ako sa na sto percent rozhodne, i keď už bol rozhodnutý.

Vlk nakoniec bol omnoho nápomocnejší než by si Ahvaryan predstavil pri prvom pohľade na neho. Urobí pár krokov dopredu, svojich spoločníkov ignoruje. Staruch bol momentálne omnoho viac cennejší ako jeho dvaja priatelia. Odstrčí Khana a jeho debilné otázky z cesty. Staré cetky nech si nájde kdesi na zemi, sú dôležitejšie veci než dáš do svojej srsti aby si to mohol predhadzovať ostatným. ,,Čo to je za svorku?" spýta sa Ahvaryan cudzinca. Odpoveď na otázku ho zaujímala viac ako pozornosť Zeinab, ktorú veľmi rád v tomto i ďalšom momente ožel. Dlhodobý prísľub jedla bol zaujímavejší než prísľub pozornosti jednej, jedinej, vlčice.

Khan od nich odbehne a Ahvaryan zostane so Zeinab v ako takej samote. Ahva pochyboval, že ich vlk počúva, no nečudoval by sa ak by tomu tak bolo. Predsa len musí určite vedieť o všetkom aby si zachoval svoju predstavu vševediaceho oka. Nad touto myšlienkou však len mykne plecami a vráti sa k rozhovoru so Zeinab. ,,Tak ako, niektorým sa páči ak ich partner stále ponižuje," uškrnie sa Ahva. Zei však vôbec nevyzerala na tento typ... vzťahu. ,,Snáď si k seba nikoho nájde, prajem mu to," zasmeje sa znovu, no tento krát je jeho smiech prerušený príchodom ďalšieho vlka. Bol šedý, určite omnoho starší ako oni, asi tu teda žil dlhšie a mohol by vedieť odpoveď na Ahvovu otázku, ktorú položil pred pár minútami i vlkov, ktorý boli teraz jeho spoločníkmi. ,,Čau," pozdraví ho tiež, pokojne no otázku ešte nepokladá. Počká čo sa z vlka vyvinie.

tichá zátoka >

Ahva si nebol istý, či sa vlkovi pred ním nedochádzalo, čo na neho hovoria alebo si skutočne ich slová len nevšímal. Zaujímal ho, no zároveň nemal absolútne žiaden dôvod aby sa mu snažil priblížiť, či už fyzicky alebo metaforicky. Khan bol typ vlka, ktorý sa možno každému pozorovateľovi zdá byť dabass, avšak len do času kedy sa k nemu nepriblížia bližšie a zistia, že je to vlastne len nevychované šteňa. Ohrnie nos a pohľad presunie späť na Zeinab. ,,Pravda, čas vtedy ide akosi rýchlejšie," prikývne na jej slová, no druhú časť vety neprenesie. Dokonca sa v skupine i lepšie loví! To je však vedľajšie v tejto situácii. Skutočne nechcel vidieť Khana v akcii ako tlačí do srny svoje brepty o tom, aký je dokonalý, a tá sa nakoniec zloží sama. I keď pohľad by to bol pre bohov. ,,Som si aj vravel aj vravel akoby sa taký dvaja vlci mohli dať inak dokopy," uškrnie sa znovu, no o niečo milšie tentokrát. ,,Vysoké ego nie je zlé," podotkne a jemne šťuchne Zeinab do ramena. ,,Škada len že sa z neho často padá na úroveň inteligencie a ten pád býva často smrteľný."

Khan si neodpustil svojich slov a zase ich na Ahvaryana vychrlil za celý mech. On si len vzdychne a radšej sa spokojne pripojí k vlčici, vedľa ktorej začne kráčať bok po boku. Asi skutočne nie sú partneri, čo Ahvovy vôbec nevadilo. ,,Nejako to prežijem," pošepne jej odpoveď a pred sebou akurát tak vidí chlpatý zadok ryšavého vlka. Ak by to bola vlčica, možno by sa mu pohľad i páčil, no Ahva sa momentálne cítil veľmi heterosexuálne aby si to užíval.
,,Hej, je to celkom nuda, keď vám nemá kto pripomínať, aký bezcenný živočích ste," podryje si Khana znovu, no nejako sa nebojí jeho reakcie. Kým by sa na neho otočil, Ahva by sa stihol stiahnuť a prvotnému chňapnutiu predísť. ,,Ale ako inak, hej. Život v skupine mi svedčí viac," odpovie jej milo. ,,Mal som veľkú rodinu vieš," vysvetľuje ďalej. ,,A vy dvaja ste vlastne čo? Súrodenci?"
> zaub

Vlci pred ním sa mierne hádajú, typuje teda, že sa nejedná o najlepší vzťah. Bol prekvapený, avšak mohol mať len zlé predpoklady a vôbec nešlo o partnerov - čo bude asi nakoniec i pravda. ,,Som tu celkom nový, takže netuším čo a ako, ale prichádzam z kraju podobnému tomuto," mykne plecami. Nevie mu presnejšie odpovedať na jeho otázku a tak sa o to ani nesnaží. Napokon možno ani nemal chuť byť zaviazaný vlkovi, ktorému nesiaha ani po členky.
Pohľad presunie znova na vlčicu a po jej návrhu mu špička chvostu zabúcha o zem. ,,Tvoju spoločnosť by som si skutočne cenil," uškrnie sa a jednu z láb si priloží k ústam. ,,Pôjde s nami aj on?" spýta sa šeptom, no dáva si pozor na to, aby to počul aj Khan. Chcel si rypnúť a tak to i teda urobil. Čo už môže stratiť?

Ahvaryan sledoval divnú dvojicu so záujmom. Na otázku mu odpovedali, to bolo všetko čo chcel, ryšavý vlk si však neodpustiť sprosté poznámky. Ahva už už chcel niečo povedať, oplatiť mu to, no odolal pálivému jazyku, nechcel sa znížiť na jeho úroveň, najmä ak vlkova priateľka vyzerala mať všetkých päť pohromade. S odporom a nadvihnutým obočím pozerá na vlka, ktorého vlčica predstavila ako Khana a následne ho presunie na vlčicu. Na ňu bol rozhodne omnoho peknejší pohľad než na vlka, ktorému pri daždi určite naprší do nosa. ,,Ja práve jednu hľadám," upresní a na vlčicu sa usmeje. Samca ďalej ignoruje, nechce začínať súboj, práve sa nažral a nie je v moc dobrej kondícii - čo si budeme.
Labu si položí na hruď a predstaví sa i on: ,,Ja som Ahvaryan Beaux."

Vlci si to užívali pri vode a on by sa k ním rád pridal, avšak ešte sa necítil akoby mal ísť do vody. Možno o chvíľku. Slanú vodu mal rád, nadnášala jeho telo omnoho viac ako voda v jazerách. ,,Budem si to pamätať," odpovie vlkovi, ktorý ho práve na túto slanú vodu upozornil. Samica však reaguje ostrejšie, čo upúta Ahvovu pozornosť.
,,Len som sa prechádzal po okolí a povedal si, že by som vás prišiel pozdraviť," odpovie im a posadí sa na pláž, do takej vzdialenosti od vody, aby sa mu pri každej vlne dotkla láb. ,,Nie ste náhodou z nejakej svorky?" spýta sa ich priamo. Predsa len stále vedel aký má cieľ svojej výpravy a svojho života. Možno by mu vedela táto dvojica pomôcť a posunúť ho na správnu cestu za novým domovom. ,,Čo ste zač inak?" spýta sa znovu, takt mu zatiaľ nič nehovoril, vždy mal za chrbtom totižto brata, ktorý jedným zavrčaním za neho všetky spory vyriešil - ešte si neuvedomoval, že teraz kope sám zas seba a musí si dávať pozor.

common cez zauberwald >

Ahvaryanove sny sa stali skutočnosťou ihneď ako vyšiel z lesa. Pri jazere, ktoré sa rozprestieralo ďaleko pred ním uvidel dvoch vlkov, ktorých však z takej diaľky nevedel dobre rozoznať. Rozhodol sa ich preskúmať a teda ich i pozdraviť. ,,Ahojte," prenesie ihneď ako ich uvidí v lepšom rozlíšení. Postoj mal priamy, chvost vo vzduchu a špička sa mu mierne kmitala zo strany na stranu. Bol spokojný, že zase niekoho našiel, no zároveň si držal odstup. Nevedel o koho sa jedná a neplánoval priveľmi riskovať. Na to si svoj život vážil až príliš. Možno ak ich stretne nabudúce, tak už sa bude správať inak, či už v kladnom alebo zápornom zmysle, kto vie - Ahva teda určite nie, aspoň teraz, kým ešte stále nedokázal predpovedať budúcnosť.