Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Tichá zátoka >
Sillarei mu pomocou svojej mágie ilúzií ukázala kvet o ktorom jej hovoril. Predsa len bolo lepšie si ho rovno pozrieť ako o ňom len hovoriť a to Ahvaryan vedel. Kvety mohli byť niekedy skutočne nebezpečné, ak vlk nevedel čo presne hľadá a čo presne má pred sebou. Rovnako ako huby, tiež však staršiemu vlkovi hovorili viac ako bylinky. ,,Áno, to je presne ona!" pritakal jej, no vtedy mu prišla na um ešte jedna bylinka o ktorej mu hovoril Havran. Nie len že bola tiež rovnako dôležitá, možno ešte viac! Alebo ani nie, to už bolo koniec koncov jedno. Ešte o tej jej povie a potom snáď ich bude môcť úplne vypustiť z mysle a venovať sa niečomu dôležitejšiemu. ,,Ešte je jedna kvetina na ktorú budeš môcť použiť listy z toho šedého lekna. Volá sa Trychtýrek a je fajn na lúhovanie v teplej vode," začal, ako sa snažil z mysle vyhrabať všetky dôležité informácie, ktoré dostal od tmavého vlka. Popri tom jej pomocou vlastnej mágii ilúzii ukázal ako daný kvet vyzerá. ,,Pomáha pri regenerácii a zohrieva telo," jemne pohodil hlavou. ,,A teraz ak ma ospravedlníš idem pohľadať decká," usmial sa na ňu a ukázal smerom k nore. Počkal či by rada šla s ním, a ak nie, tak išiel smerom k nore sám.
> Úkryt zlatej

Kvílivec >
Ahvaryan kríčal smerom do Zlatej svorky. Túto cestu poznal už takmer so zatvorenými očami z ktorejkoľvek časti ostrova. Nikdy by nebol povedal, že sa mu daná svorka tak dostane k srdcu ale čo už. V tomto momente bol viac ako len spokojný a tým pádom mu nič nevadilo. Medzi dvomi vlkmi zostalo na nejaký čas ticho, nešlo však o také, ktoré by bolo nepríjemné a Ahvaryan by mal potrebu ho prerušiť. Niekedy bolo fajn mať vlka, pri ktorom môžeš len tak kráčať.. a nič viac. ,,Ešte mi napadlo niečo veľmi dôležité. Ten vlk vravel, že v horách existuje jedna farebná kvetina, taká ružovo-fialová, ktorá je síce jedovatá. Ale keď vykopeš jeho cibuľku, tak je j šťava je veľmi dobrá na pohryznutia," upozornil ju a hlavou pohodil smerom na východ, kde sa nad ich hlavami rozprestierali Tesáky.
> Zlatá svorka cez Zlatý les

Bolo cítiť, že Sillarei hltá jeho slová a tým pádom sa aj jemu lepšie rozprávalo. Aj keď bola pravda, že dané informácie neboli jeho zásluhou a v konečnom dôsledku bol len obyčajným sprostredkovateľom, užíval si však pozornosť. Bol obyčajným vlkom nakoniec predsa len. ,,Ako som vravel ale pod vodou treba dávať dobrý pozor, ak by si po to šla," pozrel na ňu a jemne nadvihol obočie aby pridal svojim slovám ešte väčšiu váhu ako mali doteraz. ,,Na dne sa môže nachádzať Hadie telo priľnavé, ktoré sa vraj hrozne lepí na srsť a bola by fakt škoda, keby si sa utopila," povedal zamračene a s otcovským, vážnym hlasom. Stále ju sledoval akoby očakával, že pohľad jej prezradí viac ako jeho slová. Minimálne teda mohli určiť ako veľmi svoje slová myslí vážne. ,,Ale že keď sa ti ho podarí dostať už z vody von, tak dobre pôsobí na rany, ktoré potom tak silno nekrvácajú. Alebo také niečo," mykol ramenami. Však ona si z toho už niečo vyberie. Na koniec svojich slov sa postavil na laby. ,,A nepôjdeme už domov?" kývol smerom ku Zlatému lesu, počkal na reakciu a následne sa k nemu rozkráčal.
> Tichá zátoka cez Kvitnúcu

Vďaka za super akciu!

Ahvaryan natiahol labu smerom k vode aby jej ukázal na jednu z rastlín plávajúcu po hladine. Nepríjemné šedé listy mali síce pekný tvar, no to bolo na nich pekné asi tak všetko. Z diaľky sa zdali byť vlkovi čo sa v rastlinách moc nevyznal až takmer chlpaté, čo pre neho rozhodne nebola príjemná predstava a snáď mu po chrbtici prešli až zimomriavky, keď si predstavil aké by asi musela byť na dotyk. ,,Tam niekde plávajú také šedé lekná, vidíš ich?" spýtal sa, no bez toho aby čakal na odpoveď pokračoval vo svojich slovách a najmä vysvetľovaní. ,,Volajú ich Šedivka plávajúca. Vraj sa dajú použiť ako mištičky na maste a lektvary. no nikdy som to nevidel v akcii," uškrnul sa. ,,Možno by si sa o tom niekedy mohla presvedčiť sama. Len keď budeš liezť do vody dávaj si pozor aby si sa o niečo nezachytila. A aby si neochorela."

Aj napriek tomu, že od vlčice nepadlo ani jedno sovo, z nejakého dôvodu sa Ahvaryan ani zďaleka necítil nepríjemne. nejednalo sa o ticho, ktoré bolo nepríjemné a trhalo uši. Práve naopak, niekedy bolo lepšie len potichu vydýchnuť a nechať uši zaplniť sa tichom prírody. Alebo aj šedým šumom, keď si ich labami pritlačíte úplne k lebke. Pohľadom napokon prešiel na rastlinky, ktoré sa Sillarei váľali pri nohách. ,,Zbierala si bylinky?" popýtal sa. ,,Baví ťa to?" usmial sa na ňu a aj napriek svojim myšlienkam ohľadne príjemného ticha ho dobrovoľne prerušil. ,,práve som stretol vlka čo mi rozpovedal dosť veľa o rastlinách čo sú niečím špeciálne! Čo keby som ti o nich niečo povedal?" uškŕňal sa. Samozrejme, že jej o nich šiel povedať všetko! len ju trochu z lásky škádlil a nechal vytrápiť.

Rhysburr - 15 ksm a rubin

Ahvaryan - 10ksm a rubin

Ďakujem moc!!!

Zapsáno.

Jazero smrti >
Kráčal smerom za nosom aj keď dobre vedel, že jeho cieľ sa nachádza viac smerom na východ, alebo skôr na juhovýchod. Pomenovanie smeru v tomto okamihu nebolo skutočne podstatné a miesto toho aby sa o to snažil stále pokračoval na sever. Nemal najmenšieho tušenia aký je jeho cieľ, no to sa mu podarilo zistiť takmer okamžite ako mu pohľad narazil na ďalšie jazero ležiace v strede lúku ktorou prechádzal. Jeho meno si pamätal - Kvílivec. tak nepríjemné meno pre jazero, ktoré vyzeralo na prvý pohľad tak pekne! Pohľad mu ale spadol na bieleho vlka, ktorý v noci na tmavom podklade takmer až svietil. A Ahvaryan tohto vlka veľmi dobre poznal. ,,Sillarei," zakričal na ňu aby si ho všimla a rýchlejším poklusom sa vybral smerom k nej, aby mu náhodou nezdrhla - čo bolo dosť nepravdepodobné ale tak čo už. Ahva ju mal rád, bola ako jeho najstaršia dcéra, za ten čas si ju stihol obľúbiť. ,,Čo ty tu? Sleduješ oblohu?" ušknul sa na ňu keď zadýchane dobehol, k nej. Posadil sa a spokojne odfukoval. Odpoveď neočakával, no dobre vedel, že Sill dobre padne ak si s ňou niekto vymení zopár slov. ,,Videla si všetky tie uhynuté zvieratá naokolo? Urgh," odfrkol si.

Akonáhle dostal Ahvaryan informácie ohľadne nepríjemných chalúh skrytých pod hladinou vody - po chrbtici mu prešli nepríjemné zimomriavky. Zostať pripútaný pod vodou potom čo sa ti okolo tela obtočia chaluhy skutočne nepatrilo k jeho top desiatim zážitkom, ktoré by chcel zažiť pred smrťou. Nech to bolo ale nakoniec akokoľvek informácie poskytnuté samcom boli viac ako len užitočné do ich ďalšieho života vo svorke a on si ich veľmi vážil. Aj keď nemal najmenšieho tušenia komu ich odovzdá - to ale bolo nakoniec úplne jedno, nech narazí na kohokoľvek kto sa bude chcieť chytiť byliniek, všetko potrebné bude u neho uložené. A odovzdá to ihneď ako bude mať príležitosť aby náhodou na niečo dôležité nezabudol. Akonáhle sa ale rozlúčil s vlkom pobral sa smerom domov presne po svojich stopách po ktorých sa sem dostal.. Alebo si to aspoň myslel, jeho smer sa totižto mierne vychýlil.
> Kvílivec cez Kvitnúcu lúku

Obom oči padli na vlčicu a z určitého uhľa pohľadu ich záujem mohol pôsobiť až desivo. V skutočnosti sa ale nejednalo o tému nad ktorou by Ahvaryan v akomkoľvek meradle premýšľal a tak radšej presunul späť na čierneho vlka. ,,Ale hej, musím domov," odpovedal jednoducho na položenú otázku a už sa pomaly aj zberal na laby. Naokolo nich vládla noc, tak sa zase až tak veľmi neponáhľal, decká o takomto čase snáď ešte spali. ,,Musím odovzdať informácie, ktoré si mi dal a hej, už som svoju rodinu nejaký čas nevidel, tak je čas aby som to napravil," jemne sa zasmial, no veľmi dobre si uvedomoval, že sa nejednalo o príliš vtipnú debatu. Najmä z toho dôvodu, že neprítomný otec nebol najlepším začiatkom života - a on rozhodne nechcel aby jeho decká dopadli ako on. Aj keď ... čo si mohol už teraz pomôcť. ,,Ah tak, Šedivka. Jedno ti ale poviem, rozhodne by som po ňu nechcel v tomto čase liezť do vody!"

Konverzácia sa znovu premiestnila na vlčicu, ktorá sa začala zaoberať svojimi vecami. Ahva to snáď bral ako jasný znak toho, že už ďalej bude pokračovať sama. On sám by sa pomaly vybral smerom domov, ešte chcel ale z vlka aspoň niečo vytiahnuť než sa skutočne poberie do Zlatého lesa. ,,Volá sa Ellie," odpovedal. Skutočnosť bola ale taká, že okrem dvoch či troch detailov o nej absolútne nič nevedel. Nezdalo sa, že si mali spolu čo povedať, no niekedy vlk nikdy nevie akého priateľa si nájde a kto sa v jeho živote ocitne na dlhšiu dobu ako len pár momentov. ,,Moc o nej ale neviem. Snáď je ešte stále mimo z toho, že hľadá svojho partnera. To dokáže s vlkom zamávať," povzdychol si. Nedokázal si predstaviť na jej mieste, mal šťastie, že ho Rýdia spoločne s vĺčatami čakala v Lese.

,,Hej, ono dosť záleží od uhľa pohľadu, to je pravda. Ale vieš ako to býva. Každý je nespokojný s tým čo má a črieda sŕn je vždy tučnejšia na druhej strane rieky," uškrnul sa nad svojim prirovnaním a klamal by ak by povedal, že mu predstava tučných sŕn nenahrnula sliny do zubatej tlamy. Dokonca sa u ticho aj žalúdok ozval akoby očakával, že tak popchne vlka k nejakej akcii po ktorej dostane poriadne nažrať. Bohužiaľ ale predpokladal nesprávne, Ahvaryan sa v najbližšej dobe skutočne loviť nechystal. ,,Ale áno, nebudem sa zbytočne sťažovať, mohlo to byť aj horšie! Obaja sme sa mohli volať Červík," mykol plecami so smiechom. Oh áno, skutočne to mohlo byť onoho horšie ako to bolo teraz, ale aj tak to nakoniec nebolo podstatné, mená boli niečo čo vlci dostávajú pri narodení a nie každý je taký že by si ho počas života zmenil.

Smial sa, n jeho hlava sa krútila zo strany na stranu v znamení nesúhlasu. ,,Len to nenechaj zájsť tak ďaleko," upozornil ho znova so svojim otcovským hlasom akoby sa rozprával s Gabrielom či Theronom. Vlk pre ním mal však od mláďaťa už dosť ďaleko, no v porovnaní s Ahvom bol skutočným mladíkom. Roky ubiehali rýchlo, no snažil sa ich až tak veľmi nevnímať - možno keby sa ho spýtali, ani by poriadne nevedel koľko má rokov. Alebo koľko rokov strávil na ostrovoch. Čas sa skutočne veľmi rýchlo šuchne. ,,Náhodou, ja i myslím, že je to skvelé meno. Originálne a hodí sa ti. Nie je dôvod aby si sa za neho hanbil alebo aby sa ti niekto vysmieval," krútil hlavou zase, ako to už vlastne robil doteraz. ,,Moje je zase také nevšedné, že mi snáď skoro nikto ani nehovorí plným menom,"

Jemne sa pousmial. ,,To je pravda. No nájdu sa aj vlci, ktorý by si radšej dali vyvŕtať do kolena len aby nemuseli nikomu pomôcť," povzdychol si. Svet k nemu nebol na začiatku jeho života príliš dobrý, mal ale šťastie, že sa mu to podarilo zmeniť. Alebo teda, že mal šťastie na vlkov, ktorí sa okolo neho pohybovali a ktorých sa mu podarilo chytiť. ,,Ako som vravel, s mojou pomocou môžeš počítať. Ak budem vedieť, pomôžem," Ahva možno niekedy nebol spoločnosť, ktorú by všetci vyhľadávali, no bol čestný vlk - alebo sa o to aspoň pokúšal. Či mu to vychádzalo, bola u otázka úplne iných dní a iných vlkov. ,,Ja som Ahvaryan, teší ma," predstavil sa mu aj on a prikývol. ,,Pekné meno, také nevšedné. Ale hodí sa, nebudem klamať."

Ahva prikyvoval. Okay, lúka, skôr ako prídu prvé mrazy, čo najskôr za bylinkárom či liečiteľom. To by mohol zvládnuť ak sa pohne práve teraz a najmä ak si dá pozor pri vysvetľovaní, aby náhodou nejako vlka práve nepoškodil. Aaah! Prečo sú rastliny také zložité a nebezpečné! Prestúpil z nohy na nohu a pozrel na vlka. ,,A toto skutočne robíš aj napriek tomu, že odo mňa za to nič neočakávaš?" jemne naklonil hlavu na stranu, no niekde v hĺbke duše dúfal, že tomu ta skutočne bolo. Pre svoje osobné dobro chcel aby to bola pravda, chcel veriť v dobro vlkov naokolo seba a v dobrotu spoločnosti v ktorej žil on sám ale najmä jeho nedávno narodené decká. ,,Fakt neviem ako sa ti odvďačiť," pokračoval potichu ale nakoniec sa zasmial. ,,Wu má skutočne všelijaké cetky, radšej ani nechcem vedieť ako sa k nim všetkým dostal!"