Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Musela som sa zasmiať nad tým lebo ešte som nevidela tak naivného vlka. "Tak to ťa sklamem. Bohovia čo sú tu sú zlý a robia nám zle." Potichu zavrčím nad tým keď si spomeniem čo sme tu už zažili. Ale našťastie sme všetko prežili a sme stále tu. Prikývnem. "Ano to máme ale aspoň jedna vec je dobrá že nezasahujú stále ale iba občas. Ale keď zasiahnú tak to potom stojí za to."
Takéto uvažovanie ako mala Mea sa mi páčilo. Možno ak by som sa bezhlavo nerozhodovala tak by som možno ešte stále bola v daéne. Ale zase keď tak na tým rozmýšľam tak to bezhlavé rozhodovanie bolo práveže správne. "Ja viem ale zase keď niečo spravíš bezhlavo a si s toho nadšená tak to je super nie? Niekedy bezhlavé rozhodovanie je to najlepšie ako rozmýšľať a premarniť šancu. Čo ty na to?" Opýtala som sa jej a zvedavo som sa na ňu pozrela.
Tak nad týmto som aj ja niekedy rozmýšľala ale na nič som neprišla. "Tak to nikto nevie ako sa sem vlci dostanú. To je záhada na ktorú nikto nepozná odpoveď. Možno ak by tak bohovia ale ty ti nič nepovedia." Lebo ty sa zaujímajú iba o seba a o nikoho iného. Potom som prikývla pretože v tomto mala pravdu. Mágia bola všade ale potom som pokrútila hlavou že nie. "Nie tak také niečo som nikdy nezažila. Vždy to bolo spojené len s mágiou alebo s bohmi." Alebo som nič také nezažila ťažko povedať. "Ja neviem ale čo sa stane tu sa nikde inde nestane tak ja vážne neviem." Mykla som plecami. Toto bola celkom zaujímavá debata.

Prikývla som. Viem boli to silne reči ale to čo nám už porobili tak bolo dosť toho. "Ano nemám ich rada. Raz ma dokonca premenili na morskú pannu." Snažila som sa to povedať nahnevane ale teraz keď som si na to spomenula tak som sa musela zasmiať nad tým. "Ty by si nebola nahnevaná ak by ťa menili na iné tvory alebo brali mágie a poslali na teba velerby?" Opýtala som sa jej. Viem že nezažila nič s toho ale keď zažije tak bude hovoriť inak.
Prikývnem. "Ja viem na to treba čas a nie sa bezhlavo sa pridať do svorky. Treba si to poriadne rozmyslieť. Viem minimálne o troch. Ale teraz mohli pribudnúť ďalšie." Tak o tej svorke som nevedela o ktorej hovorila. "Hovoríš že v horách je svorka? Tak to som netušila. Ja viem iba o zlatej ktorá sa nachádza v zlatom lese. Potom daén tá by mala byť v lese alf teda ak sa nepresťahovali a potom chaos v ktorom som aj ja." Poviem jej a potom som sa zamyslela nad tým.
"Hlavne na tých bohov si daj pozor ale aj celkovo si dávaj pozor lebo tento ostrov je čarovný a niekedy sa tu dejú divné veci." Varovala som ju.

Keď prišla reč na bohov tak som potichu zavrčala. Bohov som nenávidela lebo si s nami robili čo chcú a vlk to nemohol zmeniť. "Ano to máš pravdu ale čo sa týka bohov tak sú tu bohovia.Len si musíš dávať pozor čo hovoríš lebo oni radi vlkom blížia. Už som toho toľko zažila že by som ich asi zabila najradšej." Poviem nahnevane. Veď kto by mal rád bohov? Asi nikto.
Usmiala som sa. "Rada ťa spoznávam Mea." A potom som si ju vypočula a zamyslela som sa nad tým. Čo by som jej asi tak mohla povedať o ostrovoch? "Čo by si chcela vedieť?" Opýtam sa. "Nerušíš. Už som sa dlho s nikým nevyprávala a rada ti poviem o tomto mieste. A vlkov je tu dosť aj svorky sú tu takže ak by si do nejakej chcela ísť stačí ich nájsť a opýtať sa alfy." Poviem jej.

Pokojne som odpočívala keď v tom som započula nejaký hlas. Otočila som hlavu za hlasom a uvidela som nejakého vlka. Teda presnejšie vlčicu. A hneď som vedela že túto vlčicu som ešte nevidela takže to bude niekto nový. Super potešila som sa. Konečne niekto nový. "Zdravím." Pozdravila som ju a usmiala som sa.
Keď som započula jej otázku tak som sa musela zasmiať nad tým. Tak toto sa ešte nikto nepýtal. "Ano tento ostrov je plný mágie. A každú chvíľu sa tu niečo deje čo sa nedá logicky vysvetliť." Vysvetlila som jej. "Podľa toho usudzujem že si tu asi nová čo?" Opýtala som sa a poobzerala som si ju. "Tak mi dovol aby som sa predstavila. Som Dail." Predstavila som sa jej a čakala som či sa mi aj ona predstaví.

//Hmlisté pláne

Ocitla som sa v lese a tiež som si začala spomínať na to čo som tu zažila. A boli to celkom pekné a veselé spomienky. Hlavne na ten modrý strom som si spomenula. A tak ma napadlo že sa pôjdem k nemu pozrieť či sa nejako nezmenil. Aj keď pochybujem lebo som mala pocit ako keby ten strom bol zamrznutý a vôbec sa nemenil.
Len či si pamätám cestu. Ale on nebol ďaleko tak by to nemal byť problém ho nájsť.
Išla som po lese a obzerala som sa okolo seba ako sa tu nič nezmenilo. Čo to tu všetko zamrzlo v čase alebo čo? V tom ma napadlo že keď tu vládnu bohovia tak prečo by to tu nemohli držať stále rovnaké. U nich nič neobvyklé. A tak som sa zastavila a vyvalila som sa pod strom. Nachvíľu si odpočiniem a potom budem pokračovať.

//Zubria pláň

Ocitla som sa na mieste ktoré som veľmi dobre poznala. A preto som sa tu zastavila a začala som spomínať ako som tu žila v daéne a čo všetko som tu zažila. Keď som teraz tak na to spomínala zdalo sa mi ako keby to bolo pred sto rokmi a pritom to bolo len toď nedávno. Povzdychnem si lebo mi chýbali tie staré časy ale vedela som že tie sa už nevrátia a tak musím ísť ďalej a len spomínať na to.
Preto som sa pomalým krokom vydala vpred. Išla som ale pomalý aby som si to tu poobzerala a ešte chvíľu spomínala na časy. Pri tých spomienkach som si ani neuvedomila že som sa ocitla na hranici s lesom.
Zastavila som sa a posledný krát som sa pozrela na pláne. Potom som sa len usmiala a otočila som sa smerom k lesu. Uvedomila som si že minulosť musím nechať tak a žiť v prítomnosti a to aj spravím. Mala by som sa vrátiť do chaosu. Ale nebudem sa ponáhľať. Veď sa nemám kam náhliť. Budem si vychutnávať príchod teplého počasia a toho ako všetko kvitne.

//Začarovaný les

Po dlhom čase som sa spamätala a zistila som že som tu tak trochu zamrzla. Nevadí je čas vyraziť a začať hľadať niekoho na pokec. A tak som sa postavila a poriadne som sa ponaťahovala a potom som sa vydala na cestu.
Síce som nevedela kam ale nechala som to všetko na náhodu. Jeden nikdy nevie čo sa môže stať. Lebo tu na tomto ostrove je možné všetko. Tu ma už nič neprekvapí. Ale zatiaľ sa tu nič nedialo a tak som pokračovala v ceste a bola som pripravená na všetko.

//Hmlisté pláne

Už som sa chystala odísť keď v tom zrazu som uvidela známu vlčicu. Na jednej strane som jej chcela vynadať a povedať jej že toto sa nerobí ale keď povedala že mala strach že jej ujdem tak som sa na ňu prestala hnevať a usmiala som sa. "Ano tu som. A poviem pravdu mala som chuť odísť ale rozmyslela som si to." Usmiala som sa a prikývla som. "Viem ty by si asi utiekla niekam do neznáma a zase by som ťa nevidela sto rokov." Zasmiala som sa nad tým.
Keď prišla reč na chaos tak som si len povzdychla a musela som jej dať za pravdu. "Ako sa to vezme ale zase nie všetci vlci sú zlý. Teda aspoň ja som sa tam zoznámila s celkom fajn vlkmi. Ale poviem tak každý plný rozkazy alf. Pretože čo viem nie všetci chcú bojovať a zabíjať. A ja som tam išla kvôli jednému vlkovi do ktorého som sa zamilovala lenže on ma zradil a opustil ma a od vtedy som tam." Vysvetlila som jej. Síce som nevedela ako to Rain zoberie ale dúfam že to nebude znamenať koniec medzi nami.

//Zlatá svorka

Prišla som na lúku a našla som si pekné miesto kde som si sadla na zadok a čakala som na Rain. Lenže to čakanie bolo nekonečné a ja som si pomaly ale isto začínala myslieť že už asi nepríde.
Povzdychnem si a zatiaľ som čakala na mieste a nehýbala som sa. Ale sama som nevedela ako dlho tu ešte vydržím a ako dlho tu ešte budem. Možno tu počkám ešte chviľu a potom asi pôjdem uvidíme ešte. Dám jej ešte čas. A ak nepríde do ďalšieho dňa tak potom odídem ale nechám jej stopu aby ma vďaka nej mohla nájsť.

Keď bolo po všetkom tak som sa len pousmiala a ešte na posledy som si poobzerala okolie a potom som sa vydala preč. Po ceste som sa otočila na Rain. "Počkám ťa v lese." Poviem jej a potom som odišla z územia svorky.
Keď som sa ocitla v lese tak som si vydýchla. Bola som tam trochu nervózna a preto som chcela čo najrýchlejšie odísť a keď som bola preč tak som si zhlboka vydýchla.
Zastavila som sa v lese a čakala som na Rain. Teraz som dúfala že tento krát ma už neopustí a príde za mnou a budeme pokračovať tam kde sme skončili. Potom som pokračovala v ceste a ocitla som sa na lúke.

//Zubria pláň

//Zlatý les

Keď som prišla na územie tak tam bolo už veľa vlkov. Rýchlo som hľadala Rain a našťastie som ju našla a hneď som k nej prišla. "Prepáč trochu som sa zdržala. O čo som prišla?" Opýtala som sa a poobzerala som sa okolo seba.
Ubidela som Aetasa ale ostatných vlkov som nepoznala alebo som si nevedela vybaviť či som ich už videla. A tak som len stála a sledovala som okolie a pozorne som počúvala

"Tak to som zvedavá. Toto ti poviem ak sa stratíš." Zasmiala som sa a potom som ostala prekvapená keď Aetas povedal aby sme šli s ním na územie. "Ďakujeme Aetas za pozvanie." Usmiala som sa.
Aspoň uvidím ako to tam vyzerá a možno spoznám nových vlkov. Veľmi som sa tešila na to a tak som sa celá natešaná vybrala za Aetasom. Pritom som sa pozrela či ide aj Rain a keď som videla že ide aj ona tak som sa usmiala.

//Územie svorky

Prišiel k nám hnedý vlk ktorý sa predstavil ako Aetas. Takže to bol ten vlk o ktorom hovorila Rain. Konečne som ho spoznala. Rada ťa spoznávam Aetas." Usmejem sa a poobzerala som si ho a potom som prikývla. "Ano to je. Hlavne ak ho nevidíš sto rokov a potom sa stretnete. Je to úžasné niečo." Poviem Aetaasovi natešene pretože nájsť sestru bolo super.
Potom som svoju pozornosť presunula na sestru. "Presne tak na to máme času dosť. Teda ak sa zase nerozdelíme a nestratíme sa." Zasmiala som sa nad tým lebo toto nebolo nič neobvyklé. "Svieti? a neskúšala si s tým niečo robiť? Lebo pochybujem že je to len svetlo ktoré svieti. Musí to mať nejakú schopnosť alebo niečo také." Zamyslela som sa nad tým. To svetlo by bolo dobré na oslepenie protivníka alebo koristi.

Ostala som prekvapená lebo to bolo veľmi zaujímavé. "Takže to môžeš použiť na útok alebo na obranu? Alebo je to len také svetielko?" Opýtala som sa a zrazu to zmizlo. Len som nad tým pokrútila hlavou.
"Ano veľmi rada. Aspoň uvidím nové miesta. A to som si myslela že už poznám celý ostrov ale ako vidím tak som sa mýlila." Zasmiala som sa nad tým.
V tom prišiel Aetas a ja som sa zamyslela nad tým či ho poznám alebo nie. Nebola som si istá. "Zdravím." Ale keď ma Rain predstavila ako svoju sestru tak som si uvedomila že ho nepoznám. "Rada ťa spoznávam Aetas." Pousmejem sa a poobzerala som si ho. "Ja som len hľadala svoju sestru a konečne som ju našla." Poviem mu veselo a usmejem sa.

Čakala som čo povie a keď začala hovoriť tak som ju počúvala a bola som s toho prekvapená. Ona zažila toho viac ako ja. Ako je to vôbec možné? A ako je možné to že som si nevšimla že sa ostrov otriasal a že sa hýbala zem a že sa pridali ďalšie ostrovy. "Zaujímavé." Poviem a počúvala som ďalej. "Počkaj aký portál? Aké podsvetie. A čo si si priniesla?" Opýtala som sa a pozorne som ju sledovala. Vtedy som si všimla plamienok a ostala som v šoku. "Preboha to čo je?" Opýtala som sa šokovane.
"Nie o ničom neviem. Ako je to možné? A ešte som tie ostrovy ani nevidela." Povzdychnem si pretože som si uvedomila že som musela byť pekne mimo že o ničom takom neviem. Ale ešte šťastie že tu bola Rain tá mi aspoň všetko povie. A možno by mi to aj ukázala. Pousmiala som sa lebo to vyzeral ako super nápad na cestovanie po ostrovoch. A to som si myslela že som videla celý ostrov ale asi som sa mýlila.