Příspěvky uživatele

< návrat zpět

V duchu som sa modlila aby to vyšlo a potom sa jej opýtam na to ako to spravila. Pozorne som ju sledovala. "Držím ti palce." Poviem jej a potom som už mlčala a sledovala. Pri tom som rozmýšľala aké to bude stretnúť sestru po takej dlhej dobe. A o čom sa s ňou budem vlastne rozprávať? A čo jej poviem? Rozmýšľala som a pri tom som sledovala Ellie čo robí.
Keď som videla ako zatvorila oči tak som pochopila že sa sústredí a preto som ju nevyrušovala a len som si sadla na zadok a pozorne som sa dívala a čakala som na to čo sa bude diať. Len som nevedela ako dlho to bude trvať tak som začínala byť aj trochu nervózna.

//Dračí priesmyk

Keď sme sa dostali na pláž tak som mala chuť si ľahnúť a odpočívať. Zamyslela som sa nad tým a prikývla som. "Ano má. Vidíš na to som úplne zabudla." Usmejem sa a teraz som si bola istá že ju pozná keď vie o takomto detaile. Pozorne som ju počúvala a ostala som prekvapená. "Sľub?" Opýtam sa prekvapene.
Ale na otázku či je mohutná som mykla plecami. Naposledy keď som ju videla tak bola chudá ale to sa mohlo zmeniť takže ťažko povedať. "Úprimne ja neviem. Naposledy keď som ju videla tak nebola ale to sa mohlo zmeniť takže fakt neviem. Ale ty si ju videla naposledy tak možno vieš aká je." Ale potom som si všimla ako sa sústredi a preto som ostala potichu a sledovala som ju a v duchu som sa modlila aby ju našla. Aj keď som si nebola istá že ako ju chce nájsť ale necháme sa prekvapiť.

//Les pri meste

Dostali sme sa do hôr a stale sme pokračovali a vôbec sme ani raz nestáli. A na moje prekvapenie konečne prehovorila a ja som od radosti až vyskočila. "Jaj tak. Isto ťa niečo napadne." Žmurknem na ňu. Myknem plecami pretože ako som ju poznala tak isto neostane na jednom mieste dlho. "Tak to neviem a čo ťa napadlo ako ju nájsť?" Opýtala som sa jej a poriadne som sa zamyslela nad tým ako vyzerá. Je to tmavo šedá alebo modrá vlčica. Je tak stará ako ja. Má element zem a dokáže si vyčarovať krídla a vie lietať. Na krku má prívesok. Je to zlatý trojuholník s modrým priekom." To by bolo asi tak všetko na čo som si spomenula. Potom sme pokračovali v ceste a dostali sme sa do raja. Toto miesto som mala veľmi rada.

//Irisin raj

Už som to ticho nevydržala a prehovorila som. "Prečo nič nehovoríš?" Opýtala som sa jej a pokračovala som v ceste. "Kam vlastne ideme?" Opýtam sa a dúfala som že odpovie a nebude ticho. Chcela som aby komunikovala lebo toto ticho sa mi vôbec nepáčilo.
Lesa sme vyšli a pokračovali sme ďalej. Dostali sme sa na lúku a potom sme pokračovali ďalej.

//Dračí priesmyk

//Spálenisko

Prešli sme cez les a potom cez most ktorý z duše nenávidím ale vždy ho prejdem v pohode. Tak neviem prečo sa ho tak bojím.Na to meno nič nepovedala a tak som si myslela že ju asi nepozná čo bolo dobré pretože som mala istotu že nepobeží za ňou.
Vydýchla som si keď sme sa ocitli v lese. Tu bolo omnoho lepšie ako v tom spálenisku alebo v temnom lese. Keď sme boli v lese tak som sa pozrela na Ellie ale tá mlčala a nič nehovorila a tak som to neriešila a pokračovala som v ceste. Bola som sama zvedavá kam sa dostaneme. Asi ideme na to miesto kde bola Rain. Pousmiala som sa pri myšlienke na sestru.

Nevedela som či jej to mám povedať. Čo ak ju pozná a vie že to nespravila? Čo ak ju bude obhajovať? Povzdychnem si a nakoniec som jej to meno povedala. "Myslím si že sa volá Thia alebo tak nejak." A čakala som ako zareáguje. Úprimne som mala trochu strach s toho čo povie.
Myknem plecami a tu by som sa nedivila ak by nám šibalo s tohto miesta. "Dobre a dúfam že nie. Nechcem skončiť ako blázon. Aj keď niekedy sa tak chovám." Zasmiala som sa nad tým. A potom som videla ako Ellie ide preč a tak som aj ja išla. Nechcela som tu ostávať sama. A tak som sa rozbehla za ňou. A keď som ju dobehla tak som išla vedľa nej.

//Les pri moste (cez most)

Prikývnem a povzdychnem si. "Ano viem a možno aj viem kto ten požiar spôsobil ale nie som si istá a nemám ani dôkazy takže to nemám ako dokázať." Myknem plecami a spomeniem si na Thiu ktorá by toho bola schopná.
Trochu ma to zapraskanie vystrašilo ale keď som sa poobzerala okolo seba tak ma napadlo že sme to asi boli my dve tak som sa upokojila. "Nie si sama aj ja sa bojím. A neviem prečo umierajú. Dúfam že nás to nestretne. Aj keď bolo by dobré dávať si pozor na to kam ideme a čo stretneme." Poviem a radšej som sa pripravila na všetko možné aj nemožné pretože na tomto ostrove je možné všetko. Aj to čo možné neni. Keď sa ma Ellie opýtala či som pripravená vydať sa po stopách sestry tak som prikývla. "Ano poďme. Som zvedavá či sa nám to podarí." Pousmejem sa.

Pousmejem sa a bola som rada že bola ochotná mi pomôcť. Málo ktorý vlk by to spravil. Zatial si musím zaklopať. Vždy som našla dobrých vlkov. "Ďakujem Ellie budem si to pamätať. A máš pravdu. Niekedy stačí to dostať všetko zo seba von a hneď sa ti uľaví." Pousmejem sa.
Prekvapene som sa pozrela na Ellie. "Čo sa deje?" Ako znovuzrodiť?"Opýtala som sa jej a pozrela som sa okolo seba. "Čoho sa bojíš?" Stále som sa jej pýtala a bola som zvedava čo povie.

Vypočula som si to a zamyslela som sa nad tým. Dokázala by som mu odpustiť? Tak nad týmto som nerozmýšľala. Hmm aké by to bolo? Uľavilo by sa mi? V hlave som mala milión otázok ale ani jednu odpoveď asi by bolo dobré to skúsiť a potom uvidím. Veď keď sa nad tým zamyslím tak to vďaka nemu som vstúpila do chaosu a spoznala Noira a Scall a Zerina a veľa ďalších vlkov s ktorými som kamarátka. Po dlhom mlčaní som prehovorila. "Nie ale porozmýšľam o tom." Poviem jej.
Po nejakej dobe sme prišli k stromu. Čo ma prekvapilo lebo som si myslela že tu nikdy nič nenarastie ale ako vidím mýlila som sa. "Je zaujímavé že sa tu udržal." Poznamenám keď sa pozriem na strom.

//Temný les

Počkaj to akože ten strom zasadili tu? Prišlo mi to trochu divé keď sme boli na spálenisku ale nič som nehovorila a nechala som sa prekvapiť alebo sme už okolo toho stromu šli a ja som si toho nevšimla. Nechám to radšej tak.
Pokrútila som hlavou nad tým. "Jáj nie nemám nikoho. Noir je len najlepší kamarát akého som kedy mala. A ja nechcem žiadneho partnera. Uvedomila som si že samej mi je najlepšie. Lepšie mať kamarátov ktorý ťa podržia ako jedného vlka ktorý ťa zradí." Potichu zavrčím nad tým.

Mykla som plecami lebo sama som tomu nerozumela. "Možno to príde až po čase. Ja vážne neviem." Potom mi vysvetlila ako je to s tým stromom a tak som si uvedomila že som sa zmýlila že to je iného vlka. A ja rada že máme cestu k Lucianovi. No nič tak budeme musieť niečo iné vymyslieť. "Jaj tak a úplne tomu rozumiem." Prikývnem a pousmejem sa.
Potom sa ma Ellie opýtala či mám nejakého blízkeho priateľa tak som sa hneď usmiala a prikývla som. "Ano. Je to vlk a volá sa Noir. Je pre mňa ako brat ktorého som nikdy nemala." Usmejem sa lebo vždy keď si na neho spomeniem je mi hneď lepšie. Keď som videla že sa Ellie vydala nejakým smerom tak som šla za ňou. A dostali sme na spálenisko ktorého som veľmi dobre poznala.

//Spálenisko

Stále som bola prekvapená s toho. Toto má byť dar? Zaujímavé. "Ani neviem skôr mi to príde divné. Možno na to prídem až keď to uvidím viac krát a nie iba raz." Myknem plecami a povzdychnem si.
Vypočula som si čo hovorila o strome a niečo ma napadlo. "Ak je to tak tak možno je ten strom ako záchytný bod vďaka ktorému ho nájdeme. Čo ak tam na teba čaká?" Opýtam sa jej a pozriem sa na ňu. "Navrhujem ísť k tomu stromu. Veď ma." Poviem a bola som pripravená na cestu. Keďže cestu vedela iba ona tak som čakala akým smerom sa vyberie.

Poriadne som sa najedla a olízla som si ústa. Konečne bol hlad zažehnaný. Toto mi padlo vhod po takej dlhej dobe. A najlepšie bolo že som to ulovila s Ellie.
Zrazu sa okolo nás začala objavovať hmla. Hneď ma napadlo že to robia bohovia za to že sme ich ohovárali a tak som sa pripravila na všetko. Lenže v tom prehovorila Ellie že aby som sa nebála že sa to deje vždy keď ju niečo trápi. Prekvapene som sa pozrela na ňu. "Čože? A to je ako možné?" Opýtala som sa lebo toto som ešte nikdy nevidela. Toto bolo prvý krát. "A čo to vlastne je? A dá sa to nejako zastaviť?" Opýtala som sa a prekvapene som sa dívala na tu hmlu a potom na Ellie.

//Nížina hojnosti

Prišli sme do lesa ktorý som moc nemusela ale nič som nehovorila. Na to čo povedala Ellie som sa usmiala. "Toto je dôkaz že aj ženy dokážu uloviť srnku." Poviem natešene. "To hádam nie. Ja som sa ešte s pokazeným telom nestretla." Oliznem sa a už som sa chystala do jedla. "Dobrú chuť." Popriala som aj ja a potom sme sa obe pustili do jedla. Bolo to niečo úžasné keď som po takom dlhom čase jedla čerstvé mäso. A musím povedať že nebolo vôbec pokazené. Ulovili sme dobrý kus.

Konečne sa nám podarilo tu srnku získať. Mali sme jedlo s ktorého sa najeme obe a ešte nám aj ostane. "Dobrá práca." Pochválila som ju a s jej pomocou sme srnku ťahali preč. Už som sa nevedela dočkať kedy sa do nej pustíme. "Si úžasná lovkyňa." Poviem jej a konečne som mohla trochu povoliť držanie. Srnka už bola viac menej mŕtva takže už sa nijako nebránila. Už ju len odtiahnúť niekde do úkrytu kde ju v pokoji budeme môcť zjesť.

//Temný les