Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Zasmejem sa nad tým čo povedala. To by nebola ona aby to nemohla nejako okomentovať. Ten pach toho vlka sa približoval a tak sme s Rain obe zastavili a ten vlk prišiel k nám a pozdravil nás. "Zdravím." Pozdravím toho vlka a pousmejem sa. Zrazu som cítila ďalší pach neznámeho vlka. Čo tu je stretávka nových vlkov alebo čo? Pomyslím si a v tom ten nový vlk bol u nás a pozdravil. "Zdravím." Pozdravím ho a oboch vlkov si poriadne poobzerám. Zdali sa mi v pohode ale zdanie môže niekedy klamať. Takže sa necháme prekviť aké majú chovanie.

Rain začala rozprávať a ja som ju počúvala. Teda tak krátky súhrn rokov som ešte nezažila. Nemala som ani od koho. "Stručnejšie sa nedalo?" Opýtam sa a zasmejem sa. Lebo s tej informácie som pochopila iba to že našla MG a stretla sa s vlkmi a ďalej som to nechápala. Preto som sa jej ani nepovedala aby mi to vysvetlila lebo odpoveď by mohla byť ešte krátka ako tá prvá. Tak som to nechala tak a v tom mi vietor zavial do nosa nejaký pach. Bol to pach nejakého vlka ktorého som ešte nepoznala. Super zase spoznám niekoho ďalšieho. Pomyslím si a usmejem sa. Chcela som sa zoznámiť čo najviac s vlkmi ale nejako som sa zasekla s Rain. Nehovorím že je s ňou zle. Lenže ju poznám a spoznať niekoho nového neni na zahodenie.

Keď sa Rain rozosmiala tak som sa zastavila a prekvapene som sa na ňu pozrela. Potom ale začala rozprávať a ja som ju počúvala. "To ano poznám ťa ale za ie roky si sa mohla zmeniť a možno som teta." Poviem a zasmejem sa. Bolo mi to smiešne si predstaviť že by som bola teta ale ako hovorila Rain ju to neberie a ja som jej to nevyčítala. Veď podstate sme boli na tom rovnako. Ja som tiež nikoho nemala a ani vĺčatá neboli. Ale čo neni môže byť. Nad jej výrazom som len pokrútila hlavou a usmiala som sa. "Tak to bola asi blbá otázka. Tak mi aspoň povec čo si robila tie roky čo sme spolu neboli?" Opýtam sa a sledovala som ju a pritom som čakala na jej odpoveď.

Išla som vedľa Rain a sledovala som ju. Vedela som že neni moc výrečná a nevadilo mi to a ani som ju nejako nútiť nechcela. Nechala som to všetko na nej. Nech si sama rozhodne či sa budem rozprávať alebo nie. Keď už som si myslela že budeme celú cestu mlčať tak Rain prehovorila. Trochu som sa zľakla lebo som to nečakala a preto som sa musela zasmiať. Pozrela som sa na ňu keď sa ma pýtala o čom sa budeme rozprávať. Ja som hneď vedela čo to bude. "Môžeme sa rozprávať o tom čo si robila celé tie roky čo sme neboli spolu. Či si si niekoho našla? Či máš malé a tak ďalej." Poviem a zasmejem sa. Lebo predstava že by Rain mala malé je moc nepravdepodobná ale stať sa môže všetko a aj Rain sa mohla za tie roky zmeniť.

Nad jej poznámkou som sa musela zasmiať. "Až tak ďaleko to zase neni či?" Opýtam sa a znova sa zasmejem. Potom sa Rain poobzerala okolo seba a nakoniec povedala že by sme mohli ísť k tomu lesu. Na to som len prikývla a sledovala som ju ako sa pomaly vydala smerom k tomu lesu. Pravdaže som nebola pozadu a hneď som ju nasledovala. Nechcela som aby to vyzeralo že nechcem ísť a verila som jej že to tu pozná a nestratí sa tu. Čo by sa mne mohlo stať veľmi ľahko keďže som to tu ešte tak dobre nepoznala. Myslím si že aj kebyže sa stratím tak by som cestu späť našla ľahko a rýchlo. Netrvalo dlho a Rain som dohnala a šla som potom vedľa nej. A bola som zvedavá kam ma zavedie a s kým ma zoznámi.

Ostanem prekvapená keď povie že sa to isté chcela opýtať. My si čítame myšlienky alebo čo? Možno je to tým že sme sestry a tak vieme na čo tá druhá mysli. Povie že môžeme ísť kam koľ vek. Hory, lesy mám povedať kam by som chcela ísť. „Tak ako mne je to jedno kam pôjdeme. Ty to tu isto poznáš a vieš kde to najkrajšie. Ale ak všetko vyzerá ako táto lúka tak potom bude asi problém vybrať to správne miesto kde by sme mohli začať. 4o tak začať pekne od kraja?“ Opýtam sa a trochu sa zasmejem. Možno som jej tým moc nepomohla ale nevadí. Hádam sa len niekam dostaneme.

Rain mi neodpovedala skôr na opak skúšala svoj element a mňa to privádzalo do zúfalstva. Nevedela som či sa predvádza alebo to robí len tak. Každopádne by s tým mohla prestať. A zrazu ako keby počula moje myšlienky tak prestala. Konečne už som bola vážne zúfalá že jej to ide a mne to nejde. Lenže prestala a nič nerobila. Nad čím asi tak rozmýšľa? Tak niečo skúsim. „Sestrička? Čo keby si mi to tu ukázala? Ešte som nemal možnosť to tu poriadne preskúmať a spoznať nových vlkov.“ Pousmejem sa a pozriem sa na ňu. Vedela som že potulovanie sa po svete je jej a že by toto bolo pre ňu to pravá a že mi to tu ukáže a možno aj zoznámi s niekým novým.

Ostanem prekvapená keď to povie. Tak ona nepoužíva zem a keď to raz za čas skúsi tak jej to ide ako keby ju používala deň čo deň bez prestávky. To neni fér ale asi mi neostáva nič iné ako cvičiť a zdokonaľovať sa možno budem lepšia ako Rain. „Tak potom máš asi vyššiu moc keď to dokážeš.“ Povzdychnem si a keď som sa cítila lepšie tak som sa postavila. Rain ma pochváli a ja skloním hlavu. „Proti tebe to nebolo nič.“ Bola som nahnevaná sama na seba že jej to ide tak skvele a mne to nejde. Potom mi povedala že nevie ako je to možne a ja len prikývnem. Musím sa to naučiť a nič ma nezastaví.

Keď sa opýta či má začať tak prikývnem. „Ano.“ Poviem a potom som ju len sledovala. Bola som očarovaná s toho čo dokázala. „Páni ja nemám slov. Kde si sa to naučila?“ Opýtam sa prekvapene. Keby som mala ruky tak jej za ten výkon zatlieskam. Nemohla som uveriť tomu že jej pri labách vyrástla rastlina. Isto trénovala element ešte pred tým než som prišla a teraz tu machruje čo je dokáže. „Dobre tak teraz ja.“ Poviem a sústredím sa na trávu. Trvalo mi to dosť dlho a dosť som sa pri tom vyčerpala než som dokázala trochu pohnúť trávou. Po tomto výkone si musím ľahnúť a nabrať sily. „Prečo tebe to išlo tak ľahko a mne tak ťažko?“ Opýtam sa a povzdychnem si. Asi som mala trénovať element už pred tým a možno by som teraz nebola tak vyčerpaná s toho.

Sledovala som ju ako sa natiahla a potom si sadla. Navrhla že by sme si mohli vyskúšať elementy. Čo bol dobrý nápad lebo ešte som ho neskúšala. „To je dobrý nápad.“ Poviem a pousmejem sa. Potom sa postavím a tiež sa natiahnem ale ostanem stáť a poobzerám sa po okolí. Počkať a čo vlastné má Rain za element? Zamyslím sa nad tým ale dlho mi to netrvá a hneď si spomeniem že má zem a ja mám vzduch. Dva protiklady a ani nemusím hádať kto bude lepší. Ale veď toto neni žiadna súťaž na to kto je lepší. Ideme si len vyskúšať elementy a to je všetko. Potom sa pozriem na Rain a čakala som či začne prvá alebo povie aby som začala ja ale ja by som to nechala radšej na ňu.

Cernun pise :)

Nespala som len som odpočívala a vychutnávala si to ticho čo tu bolo. Teda až do doby než Rain do mňa štuchla nosom a opýtala sa ma či spím. Zodvihla som hlavu a pozrela som sa na ňu. „Nie nespím. Ale som rada že si sa konečne zobudila. Už som sa načínala nudiť.“ Poviem a zasmejem sa. Teraz tak vymyslieť čo budeme robiť. Ja som vymyslela lov takže by teraz mohla Rain niečo vymyslieť alebo by mi mohla porozprávať čo robila ten čas čo sme spolu neboli. „Takže čo teraz?“ Opýtam sa a sledovala som ju s úsmevom a čakala som čo vymyslí akú aktivitu.

Keď som jej nechala pólku zajaca tak poďakovala a pustila sa do neho. "Neni zač." Poviem a sledovala som ju ako je zajaca. Sadla som si oproti nej a dívala som sa ns ňu ako je. Keď dojedla tak si položila hlavu na laby a pochvílke zaspala. Kedže som teraz nemala čo robiť tak som sa rozhodla že tie kosti a iné veci zahrabem. A tak som odišla som kúsok ďalej a začala som hrabať jamu. Za chvíľu som ju mala vyhrabanú a šla som.pre kosti s iné veci. Postupne som ich preniesla do jamy a zahrabala som ich. Potom som išla k Rain a ľahla som si vedľa nej.

„To je tiež pravda.“ Usmejem sa a prikývnem. Potom povie aby som začala ja že som bližšie. Tak som nakoniec prikývla a ako prvá som sa pustila do zajaca. Zjedla som len polku a druhú som nechala Rain. Keď som dojedla pozrela som sa na Rain a vyzerala ako keby spala. Sadla som si a rozmýšľala som či ju mám zobudiť alebo nie. Nakoniec ale sebou trhla a otvorila oči. „Ak si unavená tak sa chod vyspať. Sľubujem že zajaca nechám tebe aby si sa mohla najesť keď sa zobudíš.“ Pousmejem sa a zajaca som posunula k nej aby nemusela stavať a mohla ho zjesť hneď alebo až potom keď sa poriadne vyspí.

Keď prišla ku mne tak som sa pozrela na ňu a usmiala som sa. „A čo si čakala že to nevyjde?“ Opýtam sa a zasmejem sa. Potom si sadla a dívala sa na mňa. Podľa všetkého by mala byť ona prvá kto začne jesť ale tiež mi to bolo jedno. „Načo čakáš?“ Opýtam sa jej a usmejem sa. Nevadilo by mi keby sa pustila do neho prvá ona alebo ak by mi povedala že mám začať ja prvá. Nech to rozhodne ona kto začne kto bude prvý. Len nech sa rozhodne rýchlo nerada by som bola ak by nám ho niekto ukradol. Aj keď tomu som moc neverila že by nám ho niekto ukradol. Vyzeralo to tak že sme tu jediný vlci teda aspoň som žiadneho iného vlka nevidela ani necítila.