Příspěvky uživatele

Zamávala som chvostom zo strany na stranu. Vyzeral, že pôjde so mnou na prieskum bez toho, aby som ho odtiahla za chvost na silu. Páčilo sa mi, keď ma počúvali! Ani ma už veľmi netrápilo, kde som sa to vlastne zjavila. Jeho spoločnosť mi tieto myšlienky pekne vytesnila a ja sa mohla sústrediť len na naše najbližšie dobrodružstvo! To bude tak skvelé až nájdeme tie motýle! A niečo na jedenie a vodu. Oh áno, to bude tak skvelý deň! pomyslela som si a potichu sa uchechtla nad tým, aké geniálne mám nápady. "To určite nie!" argumentovala som na jeho pomenovanie ma srnkou. Trucovito som zavrtela hlavou zo strany na stranu a dodala: "Ja som skôr ako... hmm... ako líška! Áno, sú pekné a tiché a chytré! To som ja." Zazubila som sa a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Určite by som bola tá najkrajšia líška na celom šírom svete!
Nastražila som uši a vrátila svoju pozornosť na vlka, keď mi ponúkol možnosť lovu. Oh áno, robil všetko čo som chcela! Tá manipulácia mi ide dokonale, muhaha, zasmiala som sa v duchu a horlivo pritakala hlavou na znak súhlasu. "Rada! Tiež som hladná, hmm... čo si myslíš, že nájdeme? A ulovíme? Som tak nejak kosť a koža, neviem či zvládnem niečo väčšie. Ale ty si určite silný, však?" vychrlila som na neho hromadu slov a zavrtela chvostom zo strany na stranu, ako som vykračovala povedľa neho. "Hej, prečo si vlastne tááák vysoký? Hádam som nikoho takého ešte nevidela!" preniesla som po chvíli ticha, ktoré v mojej prítomnosti neprichádzalo do úvahy. Mala som chuť povedať na hlas všetko, čo mi práve preletelo po rozume. Tak to aj niekedy dopadalo.

//Laica Mar

Zamrzla som v pohybe, keď sa ku mne mierne nahol a prehodil niekoľko slov. Pretočila som sa okamžite na brucho, no ostávala ležať v snehu, vrtiac chvostom zo strany na stranu. "A si si istý?" opýtala som sa ho s privrenými zrakmi a natočila mierne hlavu na stranu. Nakoniec som sa rozhliadla okolo seba, kde som videla len bielu pláň. Povzdychla som si so zvrášteným čelom. "Hm, asi máš ale pravdu. Nevieš, kde by som ich mohla nájsť?" vyhŕkla som nakoniec a pozorne sa na neho zadívala. Vyzeral, že by to tu mohol trošku poznať. V hrdle som mala i mierne suchoty, rovnako tak sa to dalo povedať i o mojom žalúdku. "Ja? Ja som vlk! Alebo lepšie povedané vlčica!" zazubila som sa od ucha k uchu a naklonila zase hlavu na stranu. "Tiara," dodala som po chvíli i ja svoje meno. Zahľadela som sa mu do očí. Mali zvláštnu farbu, kde sa mu hádam prelínalo i viacero odtieňov.
Oblizla som si ňufák a začínala pociťovať akýsi nával nudy z ničnerobenia. Vyštverala som si na laby, aby som sa posadila. Privrela som jedno oko. "Hej, ty si miestny že jo," začala som a opäť ho otvorila, aby som si ho prehliadla. Následne som vyskočila na rovné labky a začala okolo neho poskakovať, čím som si prezerala jeho telo. "Vyzeráš ako vlk," skonštatovala som, keď som sa opäť posadila na miesto. Musela som držať hlavu vysoko, aby som mu videla do ksichtu. Bol veľký. "Hmm," potmehúcky som si niečo zamumlala popod ňufák a hádzala na neho nečitateľný pohľad. Rozmýšľala som totiž nad tým, ako ho zneužiť pre to, aby mi niečo ulovil k jedlu. Bol veľký, jemu to pôjde určite lepšie!

//neznámo

Ostala som zmätená. Dezorientovaná. Nechápavo som sa rozhliadla okolo seba. Ocitla som sa v bielej pustine. To som začala vidieť čiernobielo?! Zdesene som stiahla uši k hlave a začala prerývavo dýchať. Takmer som až omdlela, keď v tom som uvidela tmavomodré more. Oslepla som, ach bože oslepla som. Už nevidím farby, nevidím... počkať, zarazila som sa a pozrela sa spätne na tmavomodré more. S úľavou som si vydýchla, keď som pochopila, že stále vidím farebne a to okolo mňa nie je biely piesok, ale sneh. Ach, ešte že tak, pomyslela som si s úľavou a zvalila sa späť do snehu, aby som si trošku oddýchla. Takéto šoky hneď po ránu mi nerobili dobre.
Lenže v tom som opäť zdesene zdvihla hlavu. MORE?! zhíkla som v mysli a vyskočila na rovné labky, aby som sa pozrela poriadne na miesto, kde som sa nachádzala. Bola som uprostred snehovej pláne, ktorú obmývalo more. Tak tu som rozhodne nezaspala! Nechápavo som začala spätkovať, pretože som nedokázala túto situáciu brať s dostatočne zdravým rozumom. Azda by som panikárila až kým by som nechytila infarkt. Lenže v tom som zbadala telo čierneho, obrovskéééého vlka. Zdvihla som vyššie hlavu a zastrihala čiernymi ušami. Naklonila som hlavu na stranu a potmehúcky sa zasmiala, keď sa mi v hlave urodil geniálny nápad! On určite bude vedieť, čo sa stalo! napadol mi skvelý nápad a tak som sa nenápadne... veľmi nenápadne rozišla na praskajúcom snehu. Musel ma počuť na sto honov. Lenže... ja bola prefíkanejšia! Veľmi rýchlo som k nemu pribehla a z celej sily sa odrazila zo zeme do vzduchu. "Za krajinu motýýýýýýľov!" zvískla som svoj bojový pokrik a dopadla na jeho plecia. Pod mojou váhou sa musel prevážiť a zapichnúť to ksichtom do snehu. Pobavene som sa začala smiať a prevalila sa do snehu vedľa neho na chrbát. Veselo som sebou vrtela na mieste, až som zastavila a úplne vážne sa na neho pozrela. "Máš... šediny!" vyhŕkla som, keď som komentovala sneh, ktorý sa mu nalepil na papuľu po mojom útoku. Vyzeral tak komicky, že som sa nedokázala prestať smiať.

Sila – 40 %
Tiara je drobnej a útlej postavy. Preto svalstvo na jej tele nie je vôbec silné. Je tak akurát osvalená, aby vládala robiť bežné funkcie života. Avšak ani náhodou nie je extrémne silná. Ak by mala odtlačiť spadnutý peň stromu, asi by veľmi nepochodila. Neprehryzne ani silnejšiu kožu napríklad hrocha, pretože jej stisk zubov taktiež nie je žiadna sláva. Má však dostatok svalov na skok, beh a úhybné manévre. Toto svalstvo si vytrénovala bežným fungovaním v živote a hlavne prostredníctvom lovu.

Vytrvalosť – 50 %
Za svoj život toho niečo málo precestovala. Avšak nikdy nepatrila k tým, ktorí dokážu zabehnúť niekoľko stoviek kilometrov za deň. Je schopná však bežných činností na normálnej úrovni. Je zvyknutá i na náročnejšie lovy, po ktorých je však zadýchaná a vyčerpaná. Vzhľadom na jej mladý vek je jej schopnosť zaťať sa a vydržať ešte pozoruhodne dobrá. Preto občas funguje i nad svoj limit. Následne ju to však pekne skolí na niekoľko dní.

Rýchlosť – 80 %
Tiara je veľmi nízka vlčica, ktorá i keď má krátke labky, je ohromne rýchla. Ako taká líška! Stavba tela jej v tom veľmi pomáha a hlavne od mala bola učená primárne lovu. Prostredníctvom neho si túto schopnosť i pekne rozvíjala a precvičovala. Preto je z nej taký rýchlik a mnoho vlkov jej takmer nestíha, keď sa ju snažia dobehnúť. Rovnako tak, keďže jej chýba sila, musela vo svojom živote skôr utekať pred nebezpečím, než sa mu stavať tvárou v tvár.

Obratnosť – 90 %
Ešte raz opomeniem jej vzrast. Spolu s jej rýchlosťou, nabrala i na obratnosti. Ako malé vĺča sa so svojimi súrodencami hrali neustále na rôzne súboje a i neskôr pri love ju jej ohybnosť niekoľko ráz zachránila. Veľkú dávku ohybnosti jej podarovali i skúsenosti s hadmi, ktorých mali vo svojom rodnom lese požehnane. Musela sa uhýbať ich útokom a predvídať. Rovnako tak za to môžu gény, vzhľadom na to, že je dcérou álf a jej matka bola tiež známa ako najlepšia bojovníčka a lovkyňa, kvôli tejto vlastnosti. Jej telo je okrem nízkeho vzrastu i atletické, preto je práve rýchla a obratná.

Schopnosť lovu – 65 %
V poslednej schopnosti vyniká malinko viac, než priemer, no nie je ani poriadne dobrá v tom. Ako som spomínala, podstatnú časť života bola vychovávaná a využívaná ako hlavná lovkyňa. Preto v ňom i vyniká celkom dobre. Stále však nemá na tých najlepších stratégov, pretože veľa ráz stratí pozornosť z jej cieľu. Avšak svojou rýchlosťou korisť doženie, i keď pochybí. Nemožno však hovoriť, že by loviť nevedela, keď je to jej hlavné, životné zameranie.